Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bulharsko po sankciách USA vymenovalo správcu majetku Lukoilu

Bulharská vláda vymenovala šéfa daňovej agentúry Rumena Specova za osobitného správcu majetku spoločnosti Lukoil v krajine. Ide najmä o kontrolu nad rafinériou Neftochim v Burgase, ktorá je najväčšia na Balkáne a patrí Lukoilu od roku 1999.

Tento krok súvisí so sankciami USA voči ruským ropným firmám Rosnefť a Lukoil, ktoré nadobudnú platnosť 21. novembra.

Kabinet získal právomoc spravovať a prípadne predať aktíva spoločnosti po schválení zákona o núdzovom stave, ktorý umožňuje, aby rozhodnutia správcu nebolo možné napadnúť na súde. Krok vyvolal kritiku opozície aj prezidenta Radeva, jeho veto však parlament prelomil.

Americké ministerstvo financií zároveň v piatok vydalo dočasnú licenciu, ktorá umožňuje transakcie spojené s Lukoilom v Bulharsku až do apríla 2026, čím sa znižuje riziko prerušenia prevádzky rafinérie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. bude večerať s transaktivistami

Pápež Lev XIV. prijme na nedeľnej večeri pri príležitosti Jubilea chudobných aj známeho transaktivistu vystupujúceho pod menom Alessia Nobile. Píše o tom web Life Site News.

Nobile informoval, že pozvanie dostal spolu so štyrmi ďalšími mužmi, ktorí sa identifikujú ako ženy, po tom, ako požiadal o osobnú audienciu z obavy, že po smrti pápeža Františka by sa cirkev mohla v otázkach práv LGBTQ komunity vrátiť k tradičnému učeniu.

S Františkom mal dlhodobý kontakt: prvýkrát sa s ním stretol v roku 2022 počas audiencie pre skupinu ľudí z marginalizovaných komunít a podľa dostupných informácií si viackrát vymenili listy aj osobné pozdravy.

František ho v jednom liste oslovil ako „milovanú sestru“, čo aktivista často zdôrazňoval. Nadchádzajúca večera má podľa Vatikánu privítať aj stovky ľudí bez domova, sociálne vylúčených alebo inak znevýhodnených.

(mja)

Minúta  |  

Prečo chce Trump rokovať s Putinom? Vance hovorí o agresívnej diplomacii

Viceprezident USA JD Vance v rozhovore pre Fox News tvrdo kritizoval podľa neho rastúci vplyv progresívneho krídla Demokratickej strany. Tvrdil, že „extrémna ľavica úplne prevzala kontrolu nad stranou“, pričom spomínal jednotlivé mená, ktoré podľa neho zosobňujú tento trend. Osobitne reagoval aj na verejnú diskusiu po vražde konzervatívneho komentátora Charlieho Kirka.

Niektorí demokrati podľa Vancea síce vraždu neobhajovali, no svojimi vyjadreniami ju „relativizovali“ poukazovaním na Kirkove kontroverzné postoje. Podľa neho politickému násiliu možno predísť iba vtedy, ak ho bez výnimky odsúdia lídri oboch strán. Dodal však, že práve progresívne krídlo demokratov odmieta takéto jednoznačné odsúdenie.

Viceprezident sa opakovane vracal k téme mladých Američanov, ktorí podľa neho inklinujú k radikálnym ideológiám. Tvrdil, že dôvodom sú hospodárske podmienky počas predchádzajúcej administratívy. Podľa Vancea mladí čelia čoraz väčším ťažkostiam pri budovaní stabilného života – od dostupnosti bývania až po zakladanie rodiny.

Administratíva Donalda Trumpa podľa neho pracuje na „opätovnom vybudovaní amerického sna“ znižovaním cien bývania a zlepšovaním ekonomických príležitostí. To má podľa viceprezidenta predstavovať cestu k „deradikalizácii“ mladšej generácie.

Vance sa neskôr presunul k zahraničnej politike, ktorú označil za kľúčovú tému prvého roku vlády. Moderátor predstavil koncept, ktorý nazval „Trumpova doktrína“, kombinujúci odmietanie nekonečných vojen, schopnosť identifikovať hrozby a zároveň budovanie najsilnejšej armády sveta.

Vance na to nadviazal doplnením, že ide o spojenie „sily a múdrosti“ a že tento prístup zabezpečuje stabilitu doma aj v zahraničí. „Mier sa dosahuje silou – ak vedia, že môžete prísť, práve to je odstrašujúci efekt,“ uviedol Vance.

Zároveň zdôraznil, že prezident Trump sa nebál rokovať ani s lídrami, ktorí sú v USA vnímaní ako nepriateľskí, vrátane severokórejského vodcu Kim Čong-una a ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa Vancea je dialóg nevyhnutný pre dosiahnutie mieru, aj keď si lídri zásadne protirečia. Kritizoval pritom „tlak washingtonských médií“, ktoré podľa neho určujú, s kým môže americký prezident hovoriť.

„Nemusíte súhlasiť s rozhodnutím Vladimira Putina napadnúť Ukrajinu, ale ak chcete dosiahnuť mier, musíte byť silní. Musíte tiež hovoriť s ľuďmi. Musíte sa zapojiť do agresívnej, aktívnej diplomacie,“ povedal.

Viceprezident dokonca uviedol, že Trumpova doktrína by mohla formovať americkú zahraničnú politiku na nasledujúcich „40 až 50 rokov“, podobne, ako to bolo pri Monroeovej doktríne v 19. storočí.

(mja)

Minúta  |  

Washington zaradil nemeckú Antifu na zoznam teroristických organizácií

Spojené štáty zaradili nemeckú krajne ľavicovú skupinu Antifa Ost medzi zahraničné teroristické organizácie. Podľa amerického ministerstva zahraničia má skupina na svedomí sériu útokov na ľudí, ktorých považovala za „fašistov“ alebo priaznivcov pravice, a to v rokoch 2018 až 2023, informuje portál Politico.

Najzávažnejšie incidenty sa odohrali v Budapešti vo februári 2023, keď útočníci – známi aj ako „Hammerbande“ – napádali obete kovovými tyčami a kladivami.

Prípad stále riešia súdy v Nemecku aj Maďarsku. Oznámenie USA prichádza iba niekoľko dní po návšteve maďarského premiéra Viktora Orbána vo Washingtone, kde sa stretol s prezidentom Donaldom Trumpom.

Ten ešte v septembri podpísal nariadenie, ktorým označil Antifu za teroristickú organizáciu v USA. Orbán následne informoval, že Maďarsko by sa mohlo „inšpirovať americkým príkladom“.

(mja)

Minúta  |  

Trump chystá miliardovú žalobu na BBC, tvrdí, že ho zámerne poškodili

Americký prezident Donald Trump plánuje zažalovať BBC za údajné skreslenie jeho prejavu zo 6. januára 2021, pričom požaduje odškodné až 5 miliárd dolárov.

BBC priznala chybu v zostrihu dokumentu, ktorý vytvoril dojem, že Trump vyzýval na násilie, no odmieta obvinenia z ohovárania. Napriek osobnému ospravedlneniu BBC sa Trump neuspokojil a tvrdí, že zostrih bol úmyselný a poškodil jeho povesť.

Prípad vyvolal vážnu krízu v BBC – dvaja vrcholní predstavitelia rezignovali pre obvinenia z politickej zaujatosti. Britský premiér Starmer vyzval na reformy, zároveň však obhajuje nezávislosť BBC.

Spor sa prehlbuje aj pre otázku, či môže byť na vyrovnanie použité verejné financovanie cez koncesionárske poplatky.

(reuters, mja)

Minúta  |  

OSN rozhodne o mierovom pláne pre Gazu, Rusko má vlastný návrh

Bezpečnostná rada OSN bude v pondelok hlasovať o rezolúcii podporujúcej mierový plán prezidenta USA Donalda Trumpa pre Pásmo Gazy.

Návrh, ktorý predložili USA, okrem iného víta vytvorenie takzvanej mierovej rady s dočasným mandátom do roku 2027 a navrhuje vznik medzinárodných stabilizačných síl, ktoré by spolupracovali s Izraelom, Egyptom a palestínskou políciou na zabezpečení hraníc a demilitarizácii Gazy.

Na rozdiel od predchádzajúcich návrhov zmieňuje aj možnosť budúceho palestínskeho štátu. K rezolúcii sa pridali aj viaceré arabské a moslimské štáty, no Rusko predložilo konkurenčný návrh, ktorý odmieta mierovú radu aj okamžité nasadenie síl.

Ruský návrh sa sústreďuje na výzvu, aby OSN analyzovala možnosti budúcich stabilizačných misií. Napriek všeobecnej podpore princípov amerického plánu pretrvávajú výhrady k jeho nejasnostiam.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.