Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sikorski zrušil diplomatickú ochranu obvinenému exministrovi, ten sa „skrýva“ v Maďarsku

Poľský minister zahraničia Radosław Sikorski vyhovel žiadosti prokuratúry a zrušil diplomatický pas bývalému ministrovi spravodlivosti Zbigniewovi Ziobrovi. Ten čelí 26 obvineniam vrátane vedenia organizovanej zločineckej skupiny a zneužitia peňazí z Fondu spravodlivosti.

Ziobro sa momentálne nachádza v Maďarsku, kde by mohol nasledovať svojho zástupcu Marcina Romanowského a požiadať o politický azyl. Romanowskému tiež zrušili diplomatický i súkromný pas, aby nemohol cestovať mimo schengenský priestor.

Bývalý minister čelí podozreniu, že fond, ktorý mal pomáhať obetiam trestných činov, zneužil aj na nákup sledovacieho systému Pegasus, údajne používaného proti politickým oponentom. Ziobro tvrdí, že obvinenia sú odvetou za jeho boj proti korupcii.

Jeho právnik navrhol výsluch v Maďarsku alebo Belgicku, no poľský minister spravodlivosti Waldemar Zurek zdôraznil, že Ziobro nemá právo určovať miesto výsluchu. Ak sa nevráti do Poľska, bude naň vydaný európsky zatykač.

Podobne vydaný zatykač na Romanowského sa nepodarilo presadiť pre jeho azyl v Maďarsku, ktorého obvinenia premiér Viktor Orbán označil za politický hon na čarodejnice.

(reuters, max)

Minúta  |  

Bez príkazu a s dronmi. Slovinská polícia získa nové právomoci v rómskych oblastiach

Slovinská vláda čelí obvineniam z diskriminácie rómskej menšiny po schválení takzvaného Šutarovho zákona parlamentom, ktorý rozširuje právomoci polície v „bezpečnostne rizikových oblastiach“. Píše Guardian.

Legislatívu prijali v reakcii na smrť Aleša Šutaru, ktorého minulý mesiac zabil 21-ročný Róm počas potýčky pred nočným klubom. Nový zákon umožňuje polícii vstupovať do nehnuteľností bez súdneho príkazu, ak je potrebné okamžite zaistiť zbrane, a používať drony či kamery na monitorovanie v ohrozených oblastiach.

Kritici tvrdia, že zákon stigmatizuje celé komunity a vnímajú ho ako nástroj na represiu menšín pred blížiacimi sa voľbami v marci budúceho roka.

Podľa viceprezidenta Rómskej nadácie pre Európu Mensura Halitiho ide o krok, ktorý premenil celé štvrte na bezpečnostné zóny, čím sa znižujú práva ich obyvateľov. Vláda premiéra Roberta Goloba odmieta, že by išlo o útok na konkrétnu etnickú skupinu, a tvrdí, že cieľom je zvýšenie bezpečnosti.

Napriek kontroverzii má zákon širokú verejnú podporu. Podľa prieskumu RTV Slovenia ho podporuje viac ako 60 percent obyvateľov.

(max)

Minúta  |  

Európa nesmie byť digitálnym vazalom. Macron apeluje na preferenciu európskych firiem

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na berlínskom samite o digitálnej suverenite Európy vyhlásil, že Európa nesmie byť „vazalom“ závislým od amerických a čínskych technologických spoločností. Zdôraznil potrebu uprednostňovať európske technologické firmy, najmä v rámci verejného obstarávania.

Podľa neho majú Číňania čínsku exkluzivitu a Američania silnú americkú preferenciu, a preto by Európska únia mala zaviesť obdobný princíp európskej preferencie.

Macron tiež skritizoval doterajší prístup Únie. „V uplynulých rokoch sme uprednostňovali reguláciu našich domácich hráčov. Musíme inovovať pred tým, ako budeme regulovať,“ vyzval.

Európa by mala podľa neho rozvíjať vlastné technologické riešenia a neodovzdávať kľúčové segmenty ekonomiky a demokracie americkým technologickým gigantom. Varoval pred prílišnou závislosťou na takzvanom „Magnificent Seven“, a teda skupine amerických technologických firiem Alphabet, Amazon, Apple, Meta, Microsoft, Nvidia a Tesla.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Ódor: Štát nemohol mazať príspevky na Facebooku, išlo len o odporúčania

Úradnícka vláda ani štátne orgány nikdy nemali možnosť rozhodnúť o zmazaní príspevkov na sociálnych sieťach. Takto reagoval bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor (PS) na vyjadrenie predsedu Hlasu a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, že v rokoch 2022 až 2023 mali byť cenzurované niektoré politické a spoločenské názory.

„Celý čas išlo len o odporúčania pre spoločnosť Meta, ktorá si zachovala právo rozhodnúť sa. Ak sa štátne orgány domnievali, že bol porušený zákon alebo pravidlá sociálnej siete, mohli poslať spoločnosti Meta návrh na odstránenie príspevku,“ spresnil expremiér s tým, že išlo o príspevky šíriace nenávisť alebo ohrozujúce verejné zdravie.

Podľa Šutaja Eštoka zástupcovia vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora mali žiadať spoločnosť Meta o blokovanie a mazanie príspevkov kritizujúcich vtedajšiu vládu a liberálne postoje. Do tejto činnosti mali byť údajne zapojené inštitúcie ako Rada pre mediálne služby a Centrum boja proti hybridným hrozbám.

Minister avizoval konkrétne kroky. Navrhne audit v Rade pre mediálne služby a prehodnotenie Centra boja proti hybridným hrozbám. Centrum by chcel nahradiť špecializovanými útvarmi s ľuďmi, ktorí si „ctia zákon a nestrannosť“.

(tasr, max)

Minúta  |  

Väznený terorista zažaloval Britániu pre pobyt na samotke, uspel

Sahayb Abu, odsúdený na minimálne 19 rokov väzenia za plánovanie teroristického útoku v Británii, uspel so žalobou proti britskej vláde. Londýnsky Najvyšší súd rozhodol, že jeho dlhodobá segregácia vo väznici bola nezákonná.

Abu bol po aprílovom útoku na dozorcu iným väzňom – Hashemom Abedihom, bratom páchateľa bombového útoku z roku 2017 – premiestnený do samotky. V nej trávil viac ako 22 hodín denne a viac ako štyri mesiace sa nestretával s ostatnými väzňami.

Jeho obhajcovia upozorňovali, že opatrenia dramaticky zhoršili jeho duševný stav, vyvolávali panické záchvaty a sebapoškodzovanie. Sudca Clive Sheldon skonštatoval, že väzenské orgány si boli vedomé rizika pre mužovo zdravie, no nezabezpečili alternatívne riešenia.

Podľa súdu týmto konaním bolo porušené jeho právo na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, minimálne od momentu, keď v auguste napísal, že si chce ublížiť.

Sudca zároveň zdôraznil, že segregačné opatrenia bolo možné zmierniť bez neprimeraného ohrozenia bezpečnosti personálu. Ministerstvo spravodlivosti na rozhodnutie bezprostredne nereagovalo.

(reuters, max)

Minúta  |  

Hlas: Sme pripravení rokovať o odvolaniach vlády aj ministrov

Koaličná strana Hlas deklaruje pripravenosť rokovať o opozičných návrhoch na vyslovenie nedôvery vláde a viacerým ministrom.

Ako uviedol predseda parlamentu Richard Raši, doterajšie odsúvanie návrhov bolo na žiadosť iných koaličných partnerov.

Líder strany Matúš Šutaj Eštok aj minister zdravotníctva Kamil Šaško tvrdia, že sa odvolávania neboja – podľa nich opozícia prichádza so slabými argumentmi, ktoré možno ľahko vyvrátiť. Zároveň však upozorňujú na potrebu rešpektovať pravidlá parlamentu.

Opozícia sa pokúsila o viaceré mimoriadne schôdze, no tie zlyhali pre nedostatočný počet poslancov. Návrhy tak odsúvali na riadne rokovania, no stále sa nedostali na rad.

Odvolávať chcú okrem Šaška aj Tomáša Tarabu (nominant SNS), Roberta Kaliňáka (Smer) a Martinu Šimkovičovú (nominantka SNS).

Opozícia kritizuje prieťahy a obviňuje koalíciu z arogancie.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.