Zverejnenie Epsteinových spisov schválil aj americký Senát

Snemovňa reprezentantov USA, ovládaná republikánmi, v utorok drvivou väčšinou (427:1) schválila uznesenie, ktoré požaduje sprístupnenie všetkých neutajovaných záznamov ministerstva spravodlivosti o zosnulom sexuálnom delikventovi Jeffreym Epsteinovi.

Neskôr zákon schválil aj americký Senát, ktorý prijal návrh bez námietok, nebolo teda potrebné hlasovanie.

Pred vstupom do platnosti musí návrh podpísať ešte prezident Trump, ktorý dopredu avizoval, že tak učiní. Legislatíva by sa mu mohla dostať na stôl už v stredu.

Trump otočil

Prezident sa s Epsteinom poznal, jeho meno sa údajne nachádza v spisoch a zverejnenie dokumentov preto odmietal. V nedeľu však zmenil názor po dlhotrvajúcom tlaku, ktorý prichádzal aj z časti Republikánskej strany a jeho hnutia MAGA.

Časť dokumentov už minulý týždeň zverejnil Výbor pre dohľad Snemovne reprezentantov. Trump popiera, že by mal úzke väzby na odsúdeného sexuálneho delikventa, ktorý v roku 2019 údajne spáchal vo väzbe samovraždu. Nedávno zverejnené e-maily a dokumenty však naznačujú opak.

„Ide o to, aby americkému ľudu bola poskytnutá transparentnosť, ktorej sa dožaduje. Americký ľud čakal dosť dlho. Obete Jeffreyho Epsteina čakali dosť dlho. Nech sa pravda dostane na povrch,“ uviedol líder demokratickej menšiny v Senáte Chuck Schumer.

Pred Kapitolom sa k návrhu pripojili aj desiatky Epsteinových obetí, ktoré požadovali transparentnosť. Držali fotografie zo svojho detstva - z čias, keď ich údajne Epstein zneužíval.

Finančník zomrel v roku 2019 vo väzení za podozrivých okolností, čo podnietilo šírenie konšpiračných teórií.

Trump, ktorého administratíva čelila podozreniam z ututlávania detailov prípadu, sa síce návrhu už nebráni, no zostáva podráždený z medializácie témy. Novinára, ktorý sa na Epsteinovu kauzu opýtal v Oválnej pracovni, označil za „hrozného človeka“ a televíznej stanici navrhol odobrať licenciu.

V prieskume na spisy doplatil

Miera schvaľovania prezidenta pritom podľa čerstvého prieskumu agentúr Reuters/Ipsos klesla na 38 percent, čo je najnižšia hodnota od jeho návratu do Bieleho domu. Trump začal svoje druhé funkčné obdobie s palcom hore od 47 percent Američanov.

Kým popularita jeho predchodcu Joea Bidena klesla na 35 percent, Trumpova v jeho prvom funkčnom období v rokoch 2017 až 2021 padla o dve percentá nižšie.

Zásadné pritom je, že za aktuálnym poklesom je aj spôsob, akým pristupuje k prípadu Jeffreyho Epsteina. Iba každý piaty Američan, vrátane len 44 percent republikánov, jeho konanie schvaľuje. Približne 70 percent respondentov prieskumu - viac demokratov ako republikánov - sa domnieva, že vláda ukrýva informácie o Epsteinových klientoch.

Republikáni si dôveru držia pre hospodárstvo

Respondenti nie sú spokojní ani s rastúcimi existenčnými nákladmi. Len niečo vyše štvrtiny si myslí, že prezident si dobre poradí s riadením životných nákladov, čo je pokles z 29 percent na začiatku tohto mesiaca.

Tempo inflácie zostalo od nástupu Trumpa do úradu v januári v porovnaní s historickými štandardmi vysoké, pričom spotrebiteľské ceny v Spojených štátoch vzrástli za 12 mesiacov do septembra o tri percentá, a to aj napriek oslabeniu trhu práce. Približne 65 percent respondentov (vrátane jedného z troch republikánov) nesúhlasí s Trumpovou aktivitou v tejto oblasti.

Jeho klesajúca popularita by mohla republikánov v budúcoročných voľbách do Kongresu podľa agentúry urobiť zraniteľnejšími, aj keď prieskum potvrdil, že voliči naďalej vnímajú Republikánsku stranu ako stranu s lepším prístupom k hospodárskej politike.

Štvordňového prieskumu, ktorý sa skončil v pondelok, sa zúčastnilo 1 017 dospelých Američanov z celej krajiny.

(reuters, max, tasr, est)