Preskočiť na obsah
  |  

Poľsko uzavrelo dve letiská. Po útokoch na Ukrajinu vyslalo stíhačky

Poľsko dočasne uzavrelo dve regionálne letiská po tom, ako v reakcii na masívne ruské útoky na Ukrajinu aktivovalo svoje obranné systémy. Letiská Rzeszow a Lublin museli uvoľniť vzdušný priestor pre vojenské lietadlá, ktoré nasadili na ochranu hraníc.

Vojenské letectvo Poľska a jeho spojencov vyslalo stíhačky a lietadlá včasného varovania, pričom systémy protivzdušnej obrany prešli do najvyššej pohotovosti.

Ruské raketové a dronové útoky cielili najmä na západnú Ukrajinu, neďaleko poľských hraníc. Mestá Ľvov a Ternopiľ zaznamenali sériu výbuchov, ktoré vyústili do rozsiahlych výpadkov elektriny.

Ukrajinské ministerstvo energetiky uviedlo, že terčom boli opäť strategické energetické objekty.

(reuters, lup)

  |  

Pentagón vyslal špičky do Kyjeva, chcú podporiť mier aj vývoj dronov

Najvyšší predstavitelia americkej armády, tajomník armády pri ministerstve obrany USA Dan Driscoll a generál Randy George, podnikli neohlásenú návštevu Kyjeva.

Ide o doteraz najvýznamnejšiu cestu členov administratívy prezidenta Donalda Trumpa na Ukrajinu, ktorá má za cieľ podporiť stagnujúce mierové rokovania. Podľa Wall Street Journal sa Biely dom obrátil na Driscolla a ďalších veliteľov v nádeji, že Moskva bude reagovať ochotnejšie na vojenských sprostredkovateľov, a tiež z frustrácie z predchádzajúcich neúspešných pokusov.

Ako píše portál Politico, počas cesty sa Driscoll a George stretnú s prezidentom Volodymyrom Zelenským, vojenským vedením aj ukrajinskými zákonodarcami. Hlavným bodom programu je príprava dohody o výmene technológií v oblasti dronov a autonómnej výzbroje.

Ukrajina vyrába vyše 1,5 milióna dronov ročne, čo ďaleko presahuje súčasné kapacity americkej armády. Pentagón preto vníma ukrajinské inovácie ako vzor, ktorý by mohol zásadne ovplyvniť smerovanie obranného priemyslu v USA.

Návšteva prichádza v čase, keď Rusko stupňuje útoky na civilnú infraštruktúru a Západ sa snaží zachovať stabilnú podporu Kyjevu. Driscoll, považovaný za rastúcu postavu v Pentagóne, môže byť jednou z kľúčových postáv budúceho smerovania americkej bezpečnostnej politiky.

(lup, reuters, politico, wsj)

  |  

Ukrajina žaluje Rusko. Chce 44 miliárd za emisné škody z vojny

Podľa podpredsedu ukrajinského rezortu hospodárstva Pavla Kartašova ide o prvý prípad, keď krajina žiada náhradu škody za klimatické dôsledky ozbrojeného konfliktu.

Emisie z bojov, spaľovania fosílnych palív či ničenia lesov podľa experta Lennarda de Klerka dosiahli 237 miliónov ton CO2 – takmer toľko ako ročné emisie Írska, Belgicka a Rakúska spolu.

Výpočet vychádza zo štúdie, ktorá stanovuje takzvané sociálne náklady uhlíka na 185 dolárov za tonu.

Nároky plánuje Ukrajina uplatniť cez mechanizmus Rady Európy, ktorého kompenzačný fond už prijal tisíce žiadostí. Financovanie zatiaľ nie je jasné – spomína sa však využitie zmrazených ruských aktív.

Rusko sa k veci nevyjadrilo. Celá iniciatíva odznela počas klimatického summitu COP30 v Brazílii.

(reuters, lup)

  |  

Novatek predáva sankcionovaný plyn Číne so zľavami až 40 percent

Ruský energetický gigant Novatek ponúka čínskym firmám výrazné zľavy na skvapalnený plyn z projektu Arctic LNG 2, na ktorý sa vzťahujú západné sankcie. Podľa zdrojov agentúry Reuters sa zľavy pohybujú medzi 30 až 40 percent, čo znamená, že náklady sa predávajú pod trhovou hodnotou.

Prvá dodávka sa zrealizovala koncom augusta, odvtedy už prebehlo 14 zásielok. Všetky smerovali do terminálu Beihai, ktorý sa od augusta stal výlučným vstupným bodom pre ruský LNG v Číne.

Tento krok ukončil predchádzajúcu obchodnú neistotu projektu a zároveň potvrdil, že Peking odmieta rešpektovať západné energetické sankcie voči Moskve.

Spojené štáty vyzývajú spojencov na prerušenie nákupov ruskej energie, no samy voči Číne zatiaľ nezasiahli – pravdepodobne aj kvôli snahám udržať vlastné LNG kontrakty.

(reuters, lup)

  |  

Trump varuje pred reguláciou AI s zaostávaním za Čínou

Americký prezident Donald Trump opäť zdôrazňuje potrebu jedného federálneho štandardu na reguláciu umelej inteligencie v USA. Varuje, že ak si každý štát nastaví vlastné pravidlá, technológia sa môže stať nadmerne regulovanou, čo by spomalilo jej rozvoj.

Podľa neho by to dalo výhodu Číne, ktorá už teraz intenzívne investuje do AI.

Trump vo svojom príspevku vyzval zákonodarcov, aby túto jednotnú normu zahrnuli buď do zákona o obrannej politike (NDAA), alebo prijali samostatný zákon.

Hoci konkrétne parametre federálneho štandardu neuviedol, jeho cieľom je podľa všetkého posilniť pozíciu USA ako globálneho lídra v oblasti umelej inteligencie a obmedziť byrokratické prekážky.

Prezident zároveň pripomenul, že krátko po nástupe do svojho druhého funkčného obdobia nariadil vypracovať akčný plán, ktorý má z Ameriky spraviť svetové centrum AI.

Technologický boom však podľa odborníkov sprevádzajú aj vážne obavy – od ohrozenia pracovných miest po možné zneužitie AI na manipuláciu volieb.

(reuters, lup)

  |  

Mestskí policajti môžu získať väčšie právomoci, návrh je už na stole

Ministerstvo vnútra plánuje výrazné rozšírenie právomocí obecných polícií. Nový návrh zákona, ktorý je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní, by im umožnil riešiť širšie spektrum dopravných priestupkov, napríklad porušenie zákazu vjazdu, jazdu na červenú či alkohol za volantom.

Právomoci chcú rozšíriť aj v oblasti vstupu do prevádzok po otváracích hodinách, ak ide o ochranu verejného poriadku alebo podozrenie na predaj alkoholu mladistvým.

Obecní policajti by tiež mohli zastavovať vozidlá pri podozrení na prítomnosť hľadanej osoby, vyžadovať vysvetlenie alebo totožnosť aj pri trestných činoch.

Novela má spresniť aj pravidlá použitia donucovacích prostriedkov a strelnej zbrane. Zaviesť plánujú nové dôvody na predvedenie osôb a pravidlá ich odovzdania štátnej polícii.

Návrh zákona počíta s účinnosťou od júla 2026.

Mestské polície dlhodobo volajú po väčších kompetenciách, ktoré im podľa vlastných slov doteraz chýbali najmä pri riešení problémov vo verejnom priestore.

(tasr, lup)