Z Trestného zákona po minuloročnej novele vypadol „horalkový paragraf“. Kritiku v uplynulých týždňoch vyslovil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Podľa neho je zrušenie najzásadnejšou chybou z pohľadu ochrany spoločnosti pred páchateľmi, ktorí sa opakovane dopúšťajú drobných krádeží.
Už začiatkom novembra premiér Robert Fico (Smer) priznal, že sa čuduje niektorým predstaviteľom, že sa novely držia. Podľa vlastných slov povedal aj ministrom spravodlivosti a vnútra, že ak sa im ukazujú fakty, že sa niečo deje, tak „je to možné v skrátenom konaní za tri hodiny vybaviť“. „Ak niečo nefunguje, poďme to zmeniť,“ reagoval a tieto slová zopakoval aj po rokovaní vlády 19. novembra.
V tomto smere reflektovali neutíchajúcu kritiku verejnosti a schválili novelizáciu. Píše sa v nej, že ak páchateľ počas roka spácha tri podobné majetkové priestupky, môže ho postihnúť trest odňatia slobody na dva roky.
Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič aj prezident Zväzu obchodu SR Filip Kasana vítajú zmenu legislatívy.
„V návrhu zákona sa s cieľom upokojiť spoločenské napätie a spoločenský dopyt maloobchodov, starostov a primátorov na tvrdšiu reakciu voči týmto páchateľom navrhuje zmena trestného činu krádeže podľa paragrafu 212 Trestného zákona, ktorá v duchu hesla trikrát a dosť zavádza trestnosť tretieho po sebe spáchaného obdobného priestupku proti majetku,“ uviedli v dôvodovej správe k návrhu, ktorý predložilo ministerstvo spravodlivosti a v stredu prešiel vládou.
V záujme lepšej vymožiteľnosti náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom sa má aj v Exekučnom poriadku umožniť pri vymáhaní týchto nárokov uložiť donucovacie opatrenie. Vláda navrhla, aby bola novela účinná dňom vyhlásenia.
Môžu za to médiá a politici
Vyššia miera drobných krádeží a agresivita ich páchateľov prišli podľa vlády po tom, ako médiá robili dezinformačnú kampaň a niektorí politickí predstavitelia „zavádzajúco informovali verejnosť, že krádež je beztrestná a oplatí sa“.
Kabinet preto reaguje na spoločenský dopyt po tvrdšej reakcii voči týmto deliktom. „Rozširovaním nepravdivých informácií došlo k podnecovaniu verejnosti k páchaniu týchto deliktov, čo sa prejavilo najmä u recidivistov, ktorí začali vo vyššej miere páchať drobné krádeže, obvykle v hodnote 50 až 70 eur,“ ozrejmil.
Ako neopomenul rezort spravodlivosti, v spojení so súčasným zvýšeným spoločenským napätím a zvýšením agresivity verejnosti sa aj páchatelia týchto priestupkov začali podľa neho správať pri ich páchaní agresívnejšie, čo zvýšilo citlivosť verejnosti na tieto delikty.
Minister Boris Susko (Smer) už skôr avizoval v súvislosti so zrušením takzvaného „horalkového paragrafu“, že je pripravený vecne diskutovať o téme drobnej kriminality vrátane možných úprav pri trestaní recidivistov.
Po stredajšej vláde spresnil, že ide o prvý krok, ktorý má rýchlo a urgentne reagovať na situáciu. Ďalšie opatrenia majú prísť v rámci priestupkového zákona. Pokiaľ by osoba opakovane nenastúpila na drobné obecné služby, zaviesť by sa mala podľa Suska trestná zodpovednosť.
Zákon je už podľa neho v legislatívnom procese. „Pokiaľ obec nebude mať sama možnosť poskytnúť pre páchateľa drobné obecné služby, bude sa môcť dohodnúť aj s inou obcou, aby pre ňu páchateľ takéto služby poskytoval,“ dodal.
Kriminalita však podľa Suska kontinuálne narastá už niekoľko rokov, a to v celej Európe. Súvisí to aj so životnou úrovňou či infláciou.
Chybná interpretácia
Po tom, ako vlani novelizovali Trestný zákon a zvýšili hranicu výšky škody, po prekročení ktorej posudzujú čin ako trestný, z 266 na 700 eur, začali opoziční politici upozorňovať na problémy samospráv i obchodníkov. Tie čelili narastajúcim krádežiam.
Susko pripomenul, že pri zmene v roku 2005 bola výška škody naviazaná na minimálnu mzdu a mali ju pravidelne valorizovať, čo sa však nedialo. Pri minuloročnej novele prebrali túto filozofiu, na ktorej je Trestný zákon postavený.
Aktuálny problém je podľa neho v dezinterpretácii zákona. V súčasnosti sa totiž za trestný čin považuje čin spáchaný s hrozbou násilia alebo použitím násilia. Podľa neho je preto dôležité, aby aj trestné oznámenia boli podané v tomto duchu.
Potvrdil, že o probléme už komunikoval s ministrom vnútra a policajnou prezidentkou a pripravujú metodické usmernenia a školenia pre policajtov, aby správne aplikovali ustanovenia Trestného zákona.
Únia miest Slovenska oceňuje rozhodnutie
Únia miest Slovenska (ÚMS) schvaľuje rozhodnutie vlády o legislatívnych úpravách Trestného zákona v reakcii na nárast drobnej kriminality. Predstavitelia miest na nárast krádeží, ale aj zvyšujúcu sa agresivitu páchateľov a celkové zhoršenie bezpečnostnej situácie dlhodobo upozorňovali, zmeny tak vnímajú ako uznanie argumentov samosprávy.
„Je to signál, že bezpečnosť obyvateľov je spoločnou prioritou. Očakávame, že legislatívna zmena bude prijatá a aplikovaná čo najskôr,“ uviedol prezident ÚMS a primátor Trenčína Richard Rybníček.
Viceprezident únie a bratislavský primátor Matúš Vallo považuje za dôležité, aby po zmenách v zákone štát riešil aj ďalšie otvorené témy súvisiace s bezpečnosťou. „Tými sú najmä zvýšenie počtu štátnych policajtov v mestách a obciach, posilnenie kompetencií mestskej a obecnej polície, právomocí samospráv voči záložniam a predaju alkoholu či zriadenie tzv. záchytiek,“ dodal Vallo.
Predstavitelia ÚMS deklarovali zároveň pripravenosť pokračovať v spolupráci so štátom na čo najskoršej implementácii účinných opatrení.
ZMOS oceňuje vypočutie sťažností
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) oceňuje, že vláda a rezort spravodlivosti vypočuli jeho dlhodobé požiadavky v súvislosti s drobnými krádežami.
„Toto nie je len legislatívna zmena na papieri. Ak bude dôsledne uplatňovaná v praxi, pomôže mestám a obciam, mestským i obecným políciám aj samotným občanom, ktorí sa dlhodobo stretávajú s agresívnymi recidivistami. ZMOS je pripravené aktívne sledovať praktické uplatňovanie novely a spolupracovať s príslušnými orgánmi, aby opatrenia priniesli reálne zlepšenie v každodennej praxi miest a obcí,“ uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.
Ako doplnil, vláda podľa neho zapracovala do návrhu opatrenia, ktoré navrhlo práve samosprávne združenie. „ZMOS považuje tento krok za dôležitý signál pre občanov, že recidíva priestupkov proti majetku nebude tolerovaná a že samosprávy dostávajú podporu pri zabezpečovaní poriadku vo svojich komunitách,“ dodal.
(tasr, max, lud)