Kto platom tromfol Pellegriniho a Fica?
Povinnosť zverejniť údaje o svojich majetkových pomeroch majú prezident republiky, členovia vlády, poslanci parlamentu, riaditeľ SIS, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, vedenie Najvyššieho kontrolného úradu, generálny prokurátor, predstavitelia štátnych podnikov, predsedovia samosprávnych krajov ako aj primátori a starostovia obcí.
Už tradične sa verejnosť z majetkových priznaní veľa nedozvie. Obsahujú položku príjem z verejnej funkcie a iné príjmy. Nevedno však, aký je pôvod týchto iných príjmov.
Pokiaľ ide o opis majetku, politici v dokumentoch sprístupnených verejnosti uvádzajú všeobecné informácie, že vlastnia dom, byt, garáž, ornú pôdu, alebo že majú hypotekárny úver či iný úver. Jeho výška verejne dostupná nie je. Z hnuteľných vecí uvedú napríklad továrenskú značku osobného automobilu alebo motorky a rok výroby.
Koľko zarobili Pellegrini, Fico a Raši
Z troch najvyšších ústavných činiteľov vykázal v majetkovom priznaní najviac prezident Peter Pellegrini. Jeho príjem z verejnej funkcie bol 140 165 eur, iný príjem nemal.
Bezodplatne, teda zadarmo, užíva rodinný dom v bratislavskej Vrakuni. Ten vlastní jeho známy a poslanec Hlasu, Peter Náhlik.
Po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer) rezort vnútra začal riešiť bývanie pre troch najvyšších ústavných činiteľov. Zatiaľ však nikto z nich nebýva v štátnej vile.
Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) bol v roku 2024 ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Zarobil 55 164 eur. Premiér Fico mal príjem 66 673 eur.
Z členov vlády vyčnieva Kaliňák
Spomedzi ministrov si vlani najviac polepšil vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer). Jeho ročný plat ako verejného funkcionára bol 62 925 eur. Okrem toho vykázal iné príjmy vo výške 722 240 eur.
Nie je jasné, kde sa mu podarilo zarobiť. Je však známe, že je spolumajiteľom advokátskej kancelárie Kallan Legal. V minulosti zastupoval napríklad podnikateľa Norberta Bödöra. Firma Kallan Legal podľa portálu FinStat.sk vykázala celkové výnosy viac ako 2,1 milióna eur a zisk 1,1 milióna eur.
Šéf vojenských tajných je vpredu
Viac ako prezident alebo premiér mal vlani príjem riaditeľ Vojenského spravodajstva Juraj Štefanka, a to 152 366 eur. Prezident Finančného riaditeľstva SR Jozef Kiss mal ročný plat 138 052 eur.
Riaditeľ SIS Pavol Gašpar priznal príjem z verejnej funkcie 108 713 eur. Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko zarobil 106 120 eur. Generálny prokurátor Maroš Žilinka mal príjem 86 705 eur.
Člen Bankovej rady NBS Peter Kažimír zarobil 89 100 eur. Ako iné príjmy vykázal 289 635 eur. Pripomeňme, že Kažimír stále stojí na čele centrálnej banky aj po tom, čo mu funkčné obdobie uplynulo. Vo funkcii bude dovtedy, kým parlament zvolí jeho nástupcu. Koalícia sa na konkrétnom mene nevie zhodnúť. Hlas naďalej presadzuje Kažimíra, premiér Fico a Smer ho však odmietajú podporiť.
Paušálne náhrady sú mimo
Faktom je, že šéf vojenských tajných alebo prezident Finančnej správy majú vyšší príjem z verejnej funkcie ako predseda vlády. Treba však dodať, že celkový ročný príjem premiéra presahuje niečo viac ako 100-tisíc eur. Členovia vlády totiž neuvádzajú v majetkových priznaniach paušálne náhrady, rovnako ako poslanci parlamentu.
Členovia Ficovho kabinetu si polepšili začiatkom februára 2024. Paušálne náhrady si zvýšili vlastným uznesením. Kabinet vtedy argumentoval, že „nemôže niesť politickú zodpovednosť za hospodárenie predchádzajúcich vlád, najmä preto, že táto vláda predstavila plán reálnej konsolidácie verejných financií“.
Podľa vtedajších prepočtov premiér okrem platu získal nárok na mesačnú paušálnu náhradu takmer 5 870 eur a radový minister na niečo viac ako 4-tisíc eur.
Trnavský primátor je jednotka
Pokiaľ ide o platy v samospráve, niektoré sú približne na úrovni celkových príjmov členov vlády. Týka sa to primátorov krajských miest. Treba však povedať, že aj medzi nimi sú veľké rozdiely. Záleží to od toho, ako je zastupiteľstvo primátorovi naklonené.
Platy vychádzajú zo zákona. Vypočítavajú sa ako súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve a koeficientu podľa počtu obyvateľov. Čím je viac obyvateľov v meste, tým je koeficient vyšší. Navyše, zastupiteľstvo môže ešte navýšiť plat primátora aj starostu až do 60 percent.
Primátor Trnavy Peter Bročka mal vlani príjem z výkonu verejnej funkcie 105 442 eur. Prvý muž na radnici v Trenčíne Richard Rybníček zarobil 99 801 eur a iné príjmy vykázal vo výške 15 781 eur.
Banskobystrický primátor Ján Nosko získal z funkcie 97 288 eur. Primátor hlavného mesta Bratislava Matúš Vallo priznal 95 061 eur a iné príjmy vo výške 39 133 eur.
Primátor Prešova František Oľha uviedol 71 111 eur a mimo funkcie ďalších 8 045 eur. V druhom najväčšom slovenskom meste, v Košiciach, primátor Jaroslav Polaček mal ročný plat 68 827 eur a iné príjmy 8 635 eur. Primátor Žiliny Peter Fiabáne zarobil 60 444 eur a iné príjmy mal 1 458 eur. Najmenej mal vlani primátor Nitry Marek Hattas – 57 840 eur.
Skutočné sprísnenie a kontrola chýbajú
Majetkové priznania rieši ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Parlament v roku 2019 schválil niektoré zmeny, stále však nie sú dostatočne účinné.
V spomínanom roku sa v zákone rozšíril okruh osôb, ktoré musia majetkové priznania podávať. Pribudli napríklad zástupcovia firiem s majoritnou účasťou štátu vrátane ich dcérskych spoločností, prezident Finančného riaditeľstva SR či vedenie polície.
Nanovo sa upravili otázky majetkov a darov. Verejný funkcionár má v priznaní opísať dar, ktorý prijal, ak hodnota darov alebo iných výhod od jedného darcu či hodnota jedného daru presiahne desaťnásobok minimálnej mzdy. Pri nehnuteľnej veci sa už uvádza jej druh, katastrálne územie, číslo listu vlastníctva.
Bývalá koalícia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí sa zaviazala, že majetky politikov budú pod väčším dohľadom ľudí. Problémom okrem iného je, že pravidlá pri podávaní majetkových priznaní kontrolujú samotní politici prostredníctvom parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Nenaplnil sa plán, že by to malo byť v gescii nezávislej inštitúcie.