Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biely dom sa vraj pokúsil spomaliť hlasovanie o Epsteinových spisoch

Biely dom podľa dvoch zdrojov oboznámených s kauzou potajme loboval u senátorov, aby spomalili hlasovanie, ktoré by prinútilo zverejniť vyšetrovacie spisy o sexuálnom delikventovi Jeffrey Epsteinovi, hoci prezident Donald Trump verejne tvrdil, že jeho administratíva nič neskrýva a vyzýval Kongres na konanie.

Keď Trumpovi poradcovia pochopili, že hlasovanie o zákone neodložia, údajne sa snažili aspoň ho upraviť. Žiadali senátorov napríklad o začiernenie citlivých údajov, ale politici legislatívu schválili v pôvodnej verzii. Trump zákon v stredu podpísal.

Hovorkyňa Bieleho domu Abigail Jacksonová uviedla, že Trump sa obával, že pozornosť venovaná Epsteinovi zatieni jeho ďalšie priority.

„V Republikánskej strane panuje mylná predstava, že federálna vláda skrýva informácie o Epsteinovi,“ povedal vysoký predstaviteľ Bieleho domu. „Toto tvrdenie jednoducho nie je pravda… prezident nič neskrýva.“

(reuters, sie)

Minúta  |  

Izraelské nálety v Pásme Gazy stáli život desiatky Palestínčanov

Izraelské letecké útoky v stredu pripravili o život najmenej 25 Palestínčanov v častiach Pásma Gazy pod kontrolou hnutia Hamas. Zdroje z miestnych zdravotníckych zariadení uviedli, že zásahy prišli po tom, ako ozbrojenci strieľali na izraelských vojakov a tým porušili prímerie platné od októbra.

Armáda Izraela zasiahla viaceré ciele v oblasti. Hnutie Hamas útoky označilo za nebezpečné vyhrotenie situácie a vyzvalo Spojené štáty, aby presadili dodržiavanie prímeria. Miestny predstaviteľ USA reagoval obvineniami, že Hamas porušuje dohodu o odzbrojení.

Prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti v októbri, umožnilo návrat tisícov obyvateľov do oblastí postihnutých vojnou. Násilie však pokračuje a počet obetí podľa úradov stúpa.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Rokovania o klimatických cieľoch na COP30 sú stále bez dohody

Delegáti takmer 200 krajín sa v brazílskom meste Belem stále snažia dosiahnuť dohodu v rámci klimatického samitu COP30.

Brazília chcela už v stredu oznámiť prvú dohodu, ale rokovania viaznu najmä pre nezhody o riešeniach v oblasti fosílnych palív a financovania klimatických plánov. Kľúčovým bodom údajne zostáva návrh takzvanej „cestovnej mapy pre odchod od fosílnych palív“, ktorú však podporila menej ako polovica zúčastnených štátov.

Európska únia predložila kompromisný návrh, ktorý by mal viesť k dohode, no jeho prijatie nie je isté. Výrazné rozdiely pretrvávajú medzi krajinami ako Saudská Arábia a ostrovné štáty, ktoré tvrdia, že boj proti zmene klímy je pre ne kritický.

Turecko sa však už s Austráliou dohodlo, že budúci samit COP31 bude hostiť Ankara, pričom Austrália povedie rokovania medzi vládami.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Riaditeľka Louvru prisľúbila ďalšie bezpečnostné opatrenia

Riaditeľka parížskeho múzea Louvre Laurence des Carsová v stredu čelila parlamentnému vypočutiu v dôsledku vlámania, pri ktorom štvorica páchateľov z múzea ukradla šperky v hodnote 88 miliónov eur.

„Prijímam zodpovednosť za zlyhanie, ktoré predstavuje vlámanie z 19. októbra. Je to obrovská rana,“ vyhlásila des Carsová.

Po stretnutí s riaditeľom parížskej polície uviedla, že zavedenú približne 20 „núdzových“ opatrení, vrátane nasadenia policajtov vnútri múzea a umiestnenia 100 nových bezpečnostných kamier v jeho okolí.

Strata šperkov, ktoré sa doposiaľ nepodarilo nájsť, poukázala na nedostatočné pokrytie kamerovými systémami v Louvri a na neschopnosť polície rýchlo zasiahnuť v rozsiahlych priestoroch múzea.

Problémy s bezpečnosťou ešte viac zdôraznil minulotýždňový incident, keď dvaja belgickí influenceri z TikToku zavesili svoje portréty vedľa obrazu Mony Lisy bez toho, aby ich zastavili pracovníci múzea.

(tasr, afp, est)

Minúta  |  

Kallasová varuje pred hybridnými útokmi, EÚ musí reagovať spoločne

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová označila hybridné útoky za vážnu hrozbu pre Úniu a vyzvala na spoločný a vyvážený prístup.

„Nedávny útok na poľskú železničnú trať do Ukrajiny poukazuje na bezprecedentné riziko pre európsku dopravnú infraštruktúru a potrebu lepšej ochrany,“ povedala Kallasová.

Varovala, že Rusko sa pokúša nielen testovať hranice reakcie EÚ, ale aj šíriť strach v spoločnosti. Vyzvala preto na jednotu a dôrazný, ale nie prehnaný postoj. Dodala, že schopnosť európskych ozbrojených síl rýchlo reagovať je pre obranu regiónu nevyhnutná.

Incidenty, ako narušenie vzdušného priestoru a kybernetické útoky, sa podľa nej nesmú stať novým normálom.

Európa by mala podľa jej slov Rusku jasne ukázať, že útoky nezostanú bez odpovede, a zároveň uistiť občanov, že sú v bezpečí.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu chce odísť z funkcie

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu, generál vo výslužbe Keith Kellogg, plánuje v januári odísť z funkcie. Jeho odchod by znamenal stratu jedného z mála silných obhajcov Ukrajiny v Trumpovej administratíve.

Kellogg ostro kritizoval ruské útoky na civilnú infraštruktúru a často sa dostával do sporov s kolegom Stevom Witkoffom, ktorý sa prikláňal k ruským naratívom.

Jeho odchod prichádza v čase, keď Biely dom čelí výzvam ohľadom svojho postoja k Ukrajine. Nie je jasné, kto Kellogga nahradí – USA zatiaľ nemajú v Kyjeve veľvyslanca schváleného Senátom.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.