Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Exprezidenta Brazílie zadržali pre obavy úteku z domáceho väzenia

Bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara zadržala v sobotu federálna polícia krátko pred plánovaným zhromaždením pri jeho dome, čím sa skončilo jeho domáce väzenie. Sudca Najvyššieho súdu Alexandre de Moraes nariadil väzbu z obáv, že táboriaci podporovatelia budú brániť policajnému monitorovaniu domáceho väzenia.

Bolsonaro údajne predtým zvažoval aj azyl na argentínskom veľvyslanectve, zatiaľ čo jeho blízke osoby vrátane syna Flavia opustili krajinu. Obhajoba tvrdí, že zhromaždenie malo byť pokojné a plánujú sa odvolať.

Exprezidenta v septembri odsúdili na 27 rokov väzenia za plánovanie prevratu po prehre vo voľbách v roku 2022. Zatiaľ nevyčerpal všetky možnosti odvolania. V domácom väzení je už viac ako 100 dní za porušenie preventívnych opatrení v inom prípade, v ktorom údajne žiadal o zásah USA s cieľom zastaviť trestné konanie proti nemu.

Donald Trump označil konanie brazílskych súdov za „hon na čarodejnice“ a reagoval sankciami a clami. Bolsonaro, ktorý trpí zdravotnými problémami po napadnutí nožom v roku 2018, mohol žiadať o výkon trestu v domácom väzení.

V pondelok bude o jeho aktuálnom zadržaní rozhodovať senát Najvyššieho súdu. Flavio Bolsonaro medzitým vyzval občanov k protestom s cieľom „zachrániť Brazíliu“. Bolsonaro má zákaz používania sociálnych sietí, no pravidelne prijíma politické návštevy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Klimatický samit sa skončil dohodou, fosílne palivá ostali tabu

Štáty sveta sa na klimatickom samite COP30 v brazílskom Beléme dohodli na kompromisnej dohode, ktorá zvyšuje finančnú podporu pre rozvojové krajiny zasiahnuté dôsledkami globálneho otepľovania.

Text však neobsahuje žiadnu zmienku o fosílnych palivách – hlavnom zdroji emisií skleníkových plynov. Patová situácia medzi Európskou úniou a arabskými krajinami spôsobila, že rokovania pokračovali až do soboty.

Brazílske predsedníctvo označilo schválený dokument za výsledok náročných vyjednávaní. Kým EÚ pôvodne trvala na zakotvení cieľa odklonu od ropy, plynu a uhlia, napokon ustúpila – po tom, čo krajiny ako Saudská Arábia akúkoľvek zmienku odmietli.

Kritici však rozhodnutie vnímajú ako zlyhanie ambícií: panamský delegát upozornil, že dohoda „nedokáže vysloviť ani slová fosílne palivá“.

Dokument spúšťa dobrovoľnú iniciatívu na zrýchlenie klimatických opatrení a vyzýva bohaté krajiny, aby do roku 2035 strojnásobili financie na adaptáciu. Rozvojové štáty dlhodobo upozorňujú, že potrebujú urgentnú pomoc pri zvládaní narastajúcich dôsledkov klimatických extrémov. Súčasťou výsledku COP30 je aj nový proces na preskúmanie súladu medzinárodného obchodu s klimatickými cieľmi.

(reuters, est)

Minúta  |  

Aktuálny mierový plán pre Ukrajinu nie je konečný, potvrdil americký prezident

Donald Trump vyhlásil, že jeho súčasný návrh na mierový plán na Ukrajine s cieľom ukončiť vojnu s Ruskom nie je jeho konečnou ponukou. „Vojna sa musí skončiť tak či onak,“ povedal v sobotu novinárom.

Podľa CNN dodal, že ak ukrajinský prezident jeho návrh do štvrtka neprijme, „môže bojovať ďalej zo všetkých síl“.

Európski lídri vyjadrili podporu 28-bodovému mierovému plánu USA pre Ukrajinu, no zdôraznili, že návrh je akýmsi základom a vyžaduje si ďalšiu prácu.

Na stretnutí popri samite G20 v Johannesburgu sa krajiny G7 a Európskej únie zhodli, že dokument obsahuje dôležité prvky nevyhnutné na trvalý mier.

Upozornili však aj na riziká, najmä obmedzenia počtu ukrajinskej armády, čo by mohlo zvýšiť jej zraniteľnosť. Lídri trvajú na tom, že hranice sa nesmú meniť silou a akékoľvek návrhy zasahujúce do kompetencií Únie a NATO budú vyžadovať ich súhlas.

(reuters, max)

Minúta  |  

Poľsko posiela preč tisíce cudzincov, mnohých pre ohrozenie bezpečnosti

Od januára 2025 vyhostilo Poľsko viac ako 8 300 cudzincov, väčšinu pre porušenie zákona. Ako oznámil šéf pohraničnej stráže Robert Bagan, viac ako 1 850 osôb násilne vyviedli na hranicu alebo vrátili do krajiny pôvodu.

Z toho asi 1 500 osôb podľa neho predstavovalo hrozbu pre štátnu bezpečnosť alebo verejný poriadok. Hlavným dôvodom na vyhostenie boli trestné činy ako krádeže, lúpeže, vlámania či napadnutia.

Medzi vyhostenými sa ocitli aj osoby prepustené po odpykaní trestu za ťažké zločiny ako vraždy či znásilnenia.

Ďalšiu skupinu tvorili jednotlivci pravdepodobne napojení na teroristické siete, ako aj organizátori nelegálneho tranzitu migrantov cez poľské hranice, a to najmä poľsko-bieloruskú a poľsko-litovskú. Ich cieľom malo byť Nemecko.

(tasr, pap, max)

Minúta  |  

V Spojených štátoch sa končí výskum liekov na makakoch

Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) dostalo podľa Science pokyn stopnúť celý výskum na opiciach. Tým sa končí štúdia na približne 200 makakoch využívaných najmä pri prevencii HIV.

Rozhodnutie zamestnancom oznámil Sam Beyda, nový zástupca riaditeľa centra, ktorý podľa úradníkov koná v mene ministra zdravotníctva Roberta F. Kennedyho ml.

Ide o bezprecedentný krok, ktorý by znamenal prvé úplné ukončenie výskumu na primátoch zo strany americkej federálnej agentúry. Nie je jasné, čo sa stane so zvieratami. Niektoré môžu presunúť do rezervácií, iné utratiť.

Aj keď CDC tvrdí, že hľadá alternatívy k výskumu na zvieratách, vedci varujú, že ukončenie programu je vážnou stratou.

Podľa odborníkov boli makaky kľúčové pre vývoj liekov proti HIV či hepatitíde. Kritici rozhodnutia upozorňujú, že výskum bol v popredí globálnej prevencie HIV, najmä u žien.

Organizácia White Coat Waste Project, ktorá sa už roky snaží ukončiť vládnu podporu výskumu na zvieratách, rozhodnutie víta a považuje ho za štandard pre ostatné agentúry.

(max)

Minúta  |  

Gröhling: Ak nemá vládnuť Fico, musíme spolupracovať aj s Matovičom

Branislav Gröhling (SaS) v rozhovore pre agentúru SITA pripustil, že ak moc nemá mať Robert Fico (Smer), tak by sa po budúcich voľbách mala rysovať spolupráca aj s Igorom Matovičom (Hnutie Slovensko).

Predseda SaS zároveň upozornil, že taká vláda by mohla byť nestabilná a plná konfliktov.

Za dôležité považuje jasne komunikovať verejnosti, ako si SaS predstavuje budúce smerovanie krajiny a s kým ho chce dosiahnuť.

Ako Gröhling vyzdvihol, jeho strana je dôkazom, že liberáli a konzervatívci dokážu fungovať spolu, čím reagoval na obavy fungovania KDH na jednej strane a SaS a PS na druhej. Spomenul pritom konzervatívnych členov SaS ako Alojz Hlina, Martina Bajo Holečková či Marián Damankoš.

Stranu chce budovať ako modernú verziu niekdajšej SDKÚ, a to regionálnym ukotvením a umierneným profilom. Opozícia by sa podľa neho mala najprv zjednotiť na spoločných témach, ktoré ich spájajú, a až potom riešiť rozdiely. Stabilitu vlády podľa neho zabezpečí aj dodržiavanie základnej dohody.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.