Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tabule mali osadiť v Texase, Pentagónu omylom privlastnili mexickú pláž

Kontraktori Pentagónu omylom prekročili hranice a osadili varovné značky na mexickej pláži Playa Bagdad, ktorú vyhlásili za „obmedzenú oblasť“ pod americkou kontrolou. O tejto nezvyčajnej udalosti informoval Telegraph.

Skupina mala umiestniť značky „Národnej obrannej oblasti III“ a odradiť tým nelegálnych migrantov. Počas práce sa domnievali, že sa nachádzajú v Texase, no ocitli sa bezmála dvadsať kilometrov južne od hranice, čo si uvedomili až po zásahu mexického námorníctva.

Pentagón tvrdí, že za omyl môžu zmeny v topografii a hladine vody. Poznamenal, že ďalej už budú „koordinovať prácu s príslušnými agentúrami, aby sa v budúcnosti predišlo nedorozumeniam“.

Incident vyvolal reakciu mexických úradov, ktoré kontaktovali veľvyslanectvo Spojených štátov a začali konzultácie o presnom vymedzení hranice. V pozadí incidentu rezonuje napätie spôsobené návrhmi amerického prezidenta Donalda Trumpa na vojenský zásah proti mexickým drogovým kartelom.

Prezidentka Claudia Sheinbaumová odmietla možnosť americkej intervencie. Trump reagoval slovami, že by mu takýto zásah „vyhovoval“.

(max)

Minúta  |  

Bosniansky minister poslal nemeckému vyslancovi nacistickú prilbu

Staša Košarac, bosniansky minister zahraničného obchodu, vyvolal diplomatický škandál. Podľa portálu Le Figaro poslal nemeckému vyslancovi Christianovi Schmidtovi prilbu z obdobia nacistického Nemecka.

V sprievodnom liste, ktorý zverejnil aj na Instagrame, ho označil za „okupanta“ a odkázal mu, že bez neho má Bosna šancu na vlastnú budúcnosť: „Táto prilba je odkazom vašich nacistických predkov, ktorí vraždili môj ľud počas najtemnejšieho obdobia ľudskej civilizácie.“

Schmidt pôsobí ako vysoký predstaviteľ poverený dohliadaním na mierovú dohodu v Bosne od roku 2021, no jeho legitimitu bosnianski Srbi od začiatku spochybňujú.

Nemecké veľvyslanectvo obvinilo Košarca z neúcty a diplomatickej neetickosti a varovalo, že takéto konanie je nehodné krajiny usilujúcej sa o členstvo v Európskej únii.

Schmidt má presadzovať dohodu spred tridstiatich rokov a diskrečné právomoci v oblasti legislatívy i odvolávania volených zástupcov. Jeho dlhodobý konflikt s vodcom bosnianskych Srbov Miloradom Dodikom uvrhol krajinu do politickej krízy, najvážnejšej od konca vojny. Sám Dodik v posledných rokoch Schmidta často urážal a nazýval ho turistom, fašistom, potomkom fašistov a podvodníkom.

(max)

Minúta  |  

Exprezidenta Brazílie zadržali pre obavy úteku z domáceho väzenia

Bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara zadržala v sobotu federálna polícia krátko pred plánovaným zhromaždením pri jeho dome, čím sa skončilo jeho domáce väzenie. Sudca Najvyššieho súdu Alexandre de Moraes nariadil väzbu z obáv, že táboriaci podporovatelia budú brániť policajnému monitorovaniu domáceho väzenia.

Bolsonaro údajne predtým zvažoval aj azyl na argentínskom veľvyslanectve, zatiaľ čo jeho blízke osoby vrátane syna Flavia opustili krajinu. Obhajoba tvrdí, že zhromaždenie malo byť pokojné a plánujú sa odvolať.

Exprezidenta v septembri odsúdili na 27 rokov väzenia za plánovanie prevratu po prehre vo voľbách v roku 2022. Zatiaľ nevyčerpal všetky možnosti odvolania. V domácom väzení je už viac ako 100 dní za porušenie preventívnych opatrení v inom prípade, v ktorom údajne žiadal o zásah USA s cieľom zastaviť trestné konanie proti nemu.

Donald Trump označil konanie brazílskych súdov za „hon na čarodejnice“ a reagoval sankciami a clami. Bolsonaro, ktorý trpí zdravotnými problémami po napadnutí nožom v roku 2018, mohol žiadať o výkon trestu v domácom väzení.

V pondelok bude o jeho aktuálnom zadržaní rozhodovať senát Najvyššieho súdu. Flavio Bolsonaro medzitým vyzval občanov k protestom s cieľom „zachrániť Brazíliu“. Bolsonaro má zákaz používania sociálnych sietí, no pravidelne prijíma politické návštevy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Klimatický samit sa skončil dohodou, fosílne palivá ostali tabu

Štáty sveta sa na klimatickom samite COP30 v brazílskom Beléme dohodli na kompromisnej dohode, ktorá zvyšuje finančnú podporu pre rozvojové krajiny zasiahnuté dôsledkami globálneho otepľovania.

Text však neobsahuje žiadnu zmienku o fosílnych palivách – hlavnom zdroji emisií skleníkových plynov. Patová situácia medzi Európskou úniou a arabskými krajinami spôsobila, že rokovania pokračovali až do soboty.

Brazílske predsedníctvo označilo schválený dokument za výsledok náročných vyjednávaní. Kým EÚ pôvodne trvala na zakotvení cieľa odklonu od ropy, plynu a uhlia, napokon ustúpila – po tom, čo krajiny ako Saudská Arábia akúkoľvek zmienku odmietli.

Kritici však rozhodnutie vnímajú ako zlyhanie ambícií: panamský delegát upozornil, že dohoda „nedokáže vysloviť ani slová fosílne palivá“.

Dokument spúšťa dobrovoľnú iniciatívu na zrýchlenie klimatických opatrení a vyzýva bohaté krajiny, aby do roku 2035 strojnásobili financie na adaptáciu. Rozvojové štáty dlhodobo upozorňujú, že potrebujú urgentnú pomoc pri zvládaní narastajúcich dôsledkov klimatických extrémov. Súčasťou výsledku COP30 je aj nový proces na preskúmanie súladu medzinárodného obchodu s klimatickými cieľmi.

(reuters, est)

Minúta  |  

Aktuálny mierový plán pre Ukrajinu nie je konečný, potvrdil americký prezident

Donald Trump vyhlásil, že jeho súčasný návrh na mierový plán na Ukrajine s cieľom ukončiť vojnu s Ruskom nie je jeho konečnou ponukou. „Vojna sa musí skončiť tak či onak,“ povedal v sobotu novinárom.

Podľa CNN dodal, že ak ukrajinský prezident jeho návrh do štvrtka neprijme, „môže bojovať ďalej zo všetkých síl“.

Európski lídri vyjadrili podporu 28-bodovému mierovému plánu USA pre Ukrajinu, no zdôraznili, že návrh je akýmsi základom a vyžaduje si ďalšiu prácu.

Na stretnutí popri samite G20 v Johannesburgu sa krajiny G7 a Európskej únie zhodli, že dokument obsahuje dôležité prvky nevyhnutné na trvalý mier.

Upozornili však aj na riziká, najmä obmedzenia počtu ukrajinskej armády, čo by mohlo zvýšiť jej zraniteľnosť. Lídri trvajú na tom, že hranice sa nesmú meniť silou a akékoľvek návrhy zasahujúce do kompetencií Únie a NATO budú vyžadovať ich súhlas.

(reuters, max)

Minúta  |  

Poľsko posiela preč tisíce cudzincov, mnohých pre ohrozenie bezpečnosti

Od januára 2025 vyhostilo Poľsko viac ako 8 300 cudzincov, väčšinu pre porušenie zákona. Ako oznámil šéf pohraničnej stráže Robert Bagan, viac ako 1 850 osôb násilne vyviedli na hranicu alebo vrátili do krajiny pôvodu.

Z toho asi 1 500 osôb podľa neho predstavovalo hrozbu pre štátnu bezpečnosť alebo verejný poriadok. Hlavným dôvodom na vyhostenie boli trestné činy ako krádeže, lúpeže, vlámania či napadnutia.

Medzi vyhostenými sa ocitli aj osoby prepustené po odpykaní trestu za ťažké zločiny ako vraždy či znásilnenia.

Ďalšiu skupinu tvorili jednotlivci pravdepodobne napojení na teroristické siete, ako aj organizátori nelegálneho tranzitu migrantov cez poľské hranice, a to najmä poľsko-bieloruskú a poľsko-litovskú. Ich cieľom malo byť Nemecko.

(tasr, pap, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.