Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nad civilným a vojenským letiskom v Holandsku spozorovali drony

Leteckú dopravu na letisku v Eindhovene na juhu Holandska v sobotu večer pozastavili z dôvodu viacerých pozorovaní dronov. Potvrdil to holandský minister obrany Ruben Brekelmans v príspevku na sociálnej sieti X.

„Zariadenia na boj proti dronom sú pripravené,“ spresnil Brekelmans. „Vyšetrovanie stále prebieha.“

Holandská armáda v piatok večer použila zbrane proti dronom spozorovaným nad leteckou základňou vo Volkeli, približne 40 kilometrov severovýchodne od Eindhovenu.

Eindhoven slúži ako civilné aj vojenské letisko. Na otázku, či je jasné, odkiaľ drony pochádzajú, ministerstvo obrany zatiaľ nereagovalo.

Drony a iné narušenia vzdušného priestoru spôsobili v posledných mesiacoch značné narušenie naprieč európskymi krajinami. V septembri vstúpilo do poľského vzdušného priestoru viac ako 20 ruských dronov a tri ruské vojenské lietadlá narušili estónsky vzdušný priestor na dvanásť minút.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila vpády za „hybridnú vojnu“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Lietadlo z Prahy do Egypta sa vrátilo späť, nad mestom krúžilo takmer hodinu

Let z Prahy do egyptského Marsa Alam sa v sobotu ráno musel vrátiť späť z dôvodu bližšie nešpecifikovaného bezpečnostného incidentu.

Ako píše portál TN.CZ, Boeing 737 spoločnosti HelloJets, ktorý prepravoval klientov cestovnej kancelárie, krátko po štarte zmenil kurz a začal takmer hodinu krúžiť nad Prahou. Zrejme pre spálenie prebytočného paliva pred pristátím.

Let H31020 nakoniec bezpečne dosadol späť na Letisko Václava Havla. Cestovná kancelária potvrdila incident, no príčinu nespresnila. Podľa citovaného portálu šlo o technickú chybu.

Aby cestujúci nemuseli čakať na ukončenie kontroly pôvodného lietadla, spoločnosť sa rozhodla nasadiť náhradný stroj. Výsledkom bol odlet s približne štvorhodinovým meškaním.

(max)

Minúta  |  

Tabule mali osadiť v Texase, Pentagónu omylom privlastnili mexickú pláž

Kontraktori Pentagónu omylom prekročili hranice a osadili varovné značky na mexickej pláži Playa Bagdad, ktorú vyhlásili za „obmedzenú oblasť“ pod americkou kontrolou. O tejto nezvyčajnej udalosti informoval Telegraph.

Skupina mala umiestniť značky „Národnej obrannej oblasti III“ a odradiť tým nelegálnych migrantov. Počas práce sa domnievali, že sa nachádzajú v Texase, no ocitli sa bezmála dvadsať kilometrov južne od hranice, čo si uvedomili až po zásahu mexického námorníctva.

Pentagón tvrdí, že za omyl môžu zmeny v topografii a hladine vody. Poznamenal, že ďalej už budú „koordinovať prácu s príslušnými agentúrami, aby sa v budúcnosti predišlo nedorozumeniam“.

Incident vyvolal reakciu mexických úradov, ktoré kontaktovali veľvyslanectvo Spojených štátov a začali konzultácie o presnom vymedzení hranice. V pozadí incidentu rezonuje napätie spôsobené návrhmi amerického prezidenta Donalda Trumpa na vojenský zásah proti mexickým drogovým kartelom.

Prezidentka Claudia Sheinbaumová odmietla možnosť americkej intervencie. Trump reagoval slovami, že by mu takýto zásah „vyhovoval“.

(max)

Minúta  |  

Bosniansky minister poslal nemeckému vyslancovi nacistickú prilbu

Staša Košarac, bosniansky minister zahraničného obchodu, vyvolal diplomatický škandál. Podľa portálu Le Figaro poslal nemeckému vyslancovi Christianovi Schmidtovi prilbu z obdobia nacistického Nemecka.

V sprievodnom liste, ktorý zverejnil aj na Instagrame, ho označil za „okupanta“ a odkázal mu, že bez neho má Bosna šancu na vlastnú budúcnosť: „Táto prilba je odkazom vašich nacistických predkov, ktorí vraždili môj ľud počas najtemnejšieho obdobia ľudskej civilizácie.“

Schmidt pôsobí ako vysoký predstaviteľ poverený dohliadaním na mierovú dohodu v Bosne od roku 2021, no jeho legitimitu bosnianski Srbi od začiatku spochybňujú.

Nemecké veľvyslanectvo obvinilo Košarca z neúcty a diplomatickej neetickosti a varovalo, že takéto konanie je nehodné krajiny usilujúcej sa o členstvo v Európskej únii.

Schmidt má presadzovať dohodu spred tridstiatich rokov a diskrečné právomoci v oblasti legislatívy i odvolávania volených zástupcov. Jeho dlhodobý konflikt s vodcom bosnianskych Srbov Miloradom Dodikom uvrhol krajinu do politickej krízy, najvážnejšej od konca vojny. Sám Dodik v posledných rokoch Schmidta často urážal a nazýval ho turistom, fašistom, potomkom fašistov a podvodníkom.

(max)

Minúta  |  

Exprezidenta Brazílie zadržali pre obavy úteku z domáceho väzenia

Bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara zadržala v sobotu federálna polícia krátko pred plánovaným zhromaždením pri jeho dome, čím sa skončilo jeho domáce väzenie. Sudca Najvyššieho súdu Alexandre de Moraes nariadil väzbu z obáv, že táboriaci podporovatelia budú brániť policajnému monitorovaniu domáceho väzenia.

Bolsonaro údajne predtým zvažoval aj azyl na argentínskom veľvyslanectve, zatiaľ čo jeho blízke osoby vrátane syna Flavia opustili krajinu. Obhajoba tvrdí, že zhromaždenie malo byť pokojné a plánujú sa odvolať.

Exprezidenta v septembri odsúdili na 27 rokov väzenia za plánovanie prevratu po prehre vo voľbách v roku 2022. Zatiaľ nevyčerpal všetky možnosti odvolania. V domácom väzení je už viac ako 100 dní za porušenie preventívnych opatrení v inom prípade, v ktorom údajne žiadal o zásah USA s cieľom zastaviť trestné konanie proti nemu.

Donald Trump označil konanie brazílskych súdov za „hon na čarodejnice“ a reagoval sankciami a clami. Bolsonaro, ktorý trpí zdravotnými problémami po napadnutí nožom v roku 2018, mohol žiadať o výkon trestu v domácom väzení.

V pondelok bude o jeho aktuálnom zadržaní rozhodovať senát Najvyššieho súdu. Flavio Bolsonaro medzitým vyzval občanov k protestom s cieľom „zachrániť Brazíliu“. Bolsonaro má zákaz používania sociálnych sietí, no pravidelne prijíma politické návštevy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Klimatický samit sa skončil dohodou, fosílne palivá ostali tabu

Štáty sveta sa na klimatickom samite COP30 v brazílskom Beléme dohodli na kompromisnej dohode, ktorá zvyšuje finančnú podporu pre rozvojové krajiny zasiahnuté dôsledkami globálneho otepľovania.

Text však neobsahuje žiadnu zmienku o fosílnych palivách – hlavnom zdroji emisií skleníkových plynov. Patová situácia medzi Európskou úniou a arabskými krajinami spôsobila, že rokovania pokračovali až do soboty.

Brazílske predsedníctvo označilo schválený dokument za výsledok náročných vyjednávaní. Kým EÚ pôvodne trvala na zakotvení cieľa odklonu od ropy, plynu a uhlia, napokon ustúpila – po tom, čo krajiny ako Saudská Arábia akúkoľvek zmienku odmietli.

Kritici však rozhodnutie vnímajú ako zlyhanie ambícií: panamský delegát upozornil, že dohoda „nedokáže vysloviť ani slová fosílne palivá“.

Dokument spúšťa dobrovoľnú iniciatívu na zrýchlenie klimatických opatrení a vyzýva bohaté krajiny, aby do roku 2035 strojnásobili financie na adaptáciu. Rozvojové štáty dlhodobo upozorňujú, že potrebujú urgentnú pomoc pri zvládaní narastajúcich dôsledkov klimatických extrémov. Súčasťou výsledku COP30 je aj nový proces na preskúmanie súladu medzinárodného obchodu s klimatickými cieľmi.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.