Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rubio: Mierový návrh pre Ukrajinu vytvorili USA, nie je to ruský plán

Americký minister zahraničia Marco Rubio tvrdí, že mierový návrh pre Ukrajinu, pozostávajúci z 28 bodov, vytvorili USA. Oponuje tak výpovediam viacerých senátorov, podľa ktorých Washington návrh len sprostredkoval.

Rubio na sieti X uviedol, že ide o rámec pre rokovania, ktorý čerpá z podkladov od oboch strán konfliktu – Ruska aj Ukrajiny.

Naopak, republikánsky senátor Mike Rounds počas bezpečnostnej konferencie v Halifaxe povedal, že návrh prišiel k americkým predstaviteľom ako dokument od tretej strany, ktorý USA následne preposlali Ukrajine.

Zdôraznil, že nejde o oficiálnu iniciatívu Washingtonu.

Rozpor v interpretácii vyvolal otázky o úlohe USA v mierových snahách a o tom, kto v skutočnosti návrh inicioval.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Nový vyslanec Trumpa podľa Európanov rokoval so Zelenským vulgárne

Prezident USA Donald Trump vymenoval ministra armády Daniela Driscolla za nového špeciálneho vyslanca pre Ukrajinu. Nahradil tak Keitha Kellogga, ktorý pred pár dňami priznal, že január by mohol byť koncom jeho funkcie.

Driscoll, blízky priateľ viceprezidenta JD Vancea, sa okamžite podľa Moscow Times zapojil do rokovaní o 28-bodovom mierovom pláne pre Ukrajinu. Počas nedávnej návštevy Kyjeva rokoval s prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý následne vyjadril ochotu diskutovať o návrhu, no zároveň upozornil, že Ukrajina nesmie stratiť dôstojnosť.

Driscoll podľa európskych predstaviteľov rokoval nekompromisne, neváhal ani použiť vulgarizmy a varoval, že „Washington prejaví minimálnu flexibilitu“. Americká strana tlačí na prijatie dohody do štvrtka 27. novembra.

Plán, vypracovaný Steveom Witkoffom v spolupráci s ruským vyslancom Kirillom Dmitrijevom, počíta s výraznými ústupkami Kyjeva – napríklad vzdanie sa území v Donecku, obmedzenie armády či zákaz vstupu do NATO.

Trump naznačil, že ak Ukrajina návrh neprijme, „môže bojovať ďalej zo všetkých síl“. V sobotu tiež spresnil, že súčasný návrh nie je jeho konečnou ponukou. Európski lídri plán považujú za dobrý základ, ktorý si vyžaduje ďalšiu prácu.

(max)

Minúta  |  

Nad civilným a vojenským letiskom v Holandsku spozorovali drony

Leteckú dopravu na letisku v Eindhovene na juhu Holandska v sobotu večer pozastavili z dôvodu viacerých pozorovaní dronov. Potvrdil to holandský minister obrany Ruben Brekelmans v príspevku na sociálnej sieti X.

„Zariadenia na boj proti dronom sú pripravené,“ spresnil Brekelmans. „Vyšetrovanie stále prebieha.“

Holandská armáda v piatok večer použila zbrane proti dronom spozorovaným nad leteckou základňou vo Volkeli, približne 40 kilometrov severovýchodne od Eindhovenu.

Eindhoven slúži ako civilné aj vojenské letisko. Na otázku, či je jasné, odkiaľ drony pochádzajú, ministerstvo obrany zatiaľ nereagovalo.

Drony a iné narušenia vzdušného priestoru spôsobili v posledných mesiacoch značné narušenie naprieč európskymi krajinami. V septembri vstúpilo do poľského vzdušného priestoru viac ako 20 ruských dronov a tri ruské vojenské lietadlá narušili estónsky vzdušný priestor na dvanásť minút.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila vpády za „hybridnú vojnu“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Lietadlo z Prahy do Egypta sa vrátilo späť, nad mestom krúžilo takmer hodinu

Let z Prahy do egyptského Marsa Alam sa v sobotu ráno musel vrátiť späť z dôvodu bližšie nešpecifikovaného bezpečnostného incidentu.

Ako píše portál TN.CZ, Boeing 737 spoločnosti HelloJets, ktorý prepravoval klientov cestovnej kancelárie, krátko po štarte zmenil kurz a začal takmer hodinu krúžiť nad Prahou. Zrejme pre spálenie prebytočného paliva pred pristátím.

Let H31020 nakoniec bezpečne dosadol späť na Letisko Václava Havla. Cestovná kancelária potvrdila incident, no príčinu nespresnila. Podľa citovaného portálu šlo o technickú chybu.

Aby cestujúci nemuseli čakať na ukončenie kontroly pôvodného lietadla, spoločnosť sa rozhodla nasadiť náhradný stroj. Výsledkom bol odlet s približne štvorhodinovým meškaním.

(max)

Minúta  |  

Tabule mali osadiť v Texase, Pentagónu omylom privlastnili mexickú pláž

Kontraktori Pentagónu omylom prekročili hranice a osadili varovné značky na mexickej pláži Playa Bagdad, ktorú vyhlásili za „obmedzenú oblasť“ pod americkou kontrolou. O tejto nezvyčajnej udalosti informoval Telegraph.

Skupina mala umiestniť značky „Národnej obrannej oblasti III“ a odradiť tým nelegálnych migrantov. Počas práce sa domnievali, že sa nachádzajú v Texase, no ocitli sa bezmála dvadsať kilometrov južne od hranice, čo si uvedomili až po zásahu mexického námorníctva.

Pentagón tvrdí, že za omyl môžu zmeny v topografii a hladine vody. Poznamenal, že ďalej už budú „koordinovať prácu s príslušnými agentúrami, aby sa v budúcnosti predišlo nedorozumeniam“.

Incident vyvolal reakciu mexických úradov, ktoré kontaktovali veľvyslanectvo Spojených štátov a začali konzultácie o presnom vymedzení hranice. V pozadí incidentu rezonuje napätie spôsobené návrhmi amerického prezidenta Donalda Trumpa na vojenský zásah proti mexickým drogovým kartelom.

Prezidentka Claudia Sheinbaumová odmietla možnosť americkej intervencie. Trump reagoval slovami, že by mu takýto zásah „vyhovoval“.

(max)

Minúta  |  

Bosniansky minister poslal nemeckému vyslancovi nacistickú prilbu

Staša Košarac, bosniansky minister zahraničného obchodu, vyvolal diplomatický škandál. Podľa portálu Le Figaro poslal nemeckému vyslancovi Christianovi Schmidtovi prilbu z obdobia nacistického Nemecka.

V sprievodnom liste, ktorý zverejnil aj na Instagrame, ho označil za „okupanta“ a odkázal mu, že bez neho má Bosna šancu na vlastnú budúcnosť: „Táto prilba je odkazom vašich nacistických predkov, ktorí vraždili môj ľud počas najtemnejšieho obdobia ľudskej civilizácie.“

Schmidt pôsobí ako vysoký predstaviteľ poverený dohliadaním na mierovú dohodu v Bosne od roku 2021, no jeho legitimitu bosnianski Srbi od začiatku spochybňujú.

Nemecké veľvyslanectvo obvinilo Košarca z neúcty a diplomatickej neetickosti a varovalo, že takéto konanie je nehodné krajiny usilujúcej sa o členstvo v Európskej únii.

Schmidt má presadzovať dohodu spred tridstiatich rokov a diskrečné právomoci v oblasti legislatívy i odvolávania volených zástupcov. Jeho dlhodobý konflikt s vodcom bosnianskych Srbov Miloradom Dodikom uvrhol krajinu do politickej krízy, najvážnejšej od konca vojny. Sám Dodik v posledných rokoch Schmidta často urážal a nazýval ho turistom, fašistom, potomkom fašistov a podvodníkom.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.