Preskočiť na obsah
  |  

USA, Ukrajina a EÚ rokujú v Ženeve o Trumpovom mierovom pláne

V Ženeve sa cez víkend rozbehli dôležité rokovania o kontroverznom pláne amerického prezidenta USA Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine. Návrh, ktorý podporuje aj Moskva, požaduje od Kyjeva odstúpenie území, obmedzenie vojenských síl a zrieknutie sa vstupu do NATO.

Trump dal prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému čas do štvrtka, aby plán schválil. Ten však upozorňuje, že prijatie takýchto podmienok môže znamenať stratu národnej dôstojnosti aj kľúčovej americkej podpory.

Do rokovaní sa zapojili aj poradcovia z Francúzska, Nemecka a Británie. Podľa diplomatov pracujú európski lídri na alternatívnej dohode, ktorá by bola pre Kyjev prijateľnejšia.

Návrh už bol odoslaný do Washingtonu aj Kyjevu.

Ruský prezident Vadimir Putin označil plán za potenciálny základ riešenia, no Moskva má výhrady k požiadavke stiahnutia sa z niektorých okupovaných území.

Konečná dohoda má podľa USA vzniknúť až po osobnom stretnutí Trumpa so Zelenským.

(reuters, lup)

  |  

USA zvažujú zvrhnutie Madura. Trumpov tím vraj chystá zásah vo Venezuele

Spojené štáty sa pripravujú na novú fázu operácií vo Venezuele, pričom ako prvý krok majú slúžiť tajné zásahy zamerané na zosilnenie tlaku na prezidenta Nicolasa Madura.

Podľa štyroch amerických predstaviteľov, ktorí poskytli informácie Reuters pod podmienkou anonymity, nie je vylúčený ani pokus o jeho zvrhnutie.

Trumpova administratíva tvrdí, že Maduro stojí za pašovaním drog do USA, čo však venezuelský prezident dôrazne popiera. USA zároveň plánujú označiť Cartel de los Soles za teroristickú organizáciu, čím by si otvorili právny priestor na ďalšie zásahy.

V Karibiku už mesiace prebieha vojenské zhromažďovanie vrátane prítomnosti lietadlovej lode Gerald R. Ford a ďalších lodí.

Americké sily doteraz podnikli viac než 20 útokov na údajné drogové lode, pri ktorých zahynulo vyše 80 ľudí – podľa ľudskoprávnych organizácií išlo o mimosúdne popravy.

Caracas sa pripravuje na možnú inváziu, spomína partizánsku obranu. Hoci prebiehajú aj diplomatické rozhovory, ich výsledok ostáva neistý.

(reuters, lup)

  |  

Rubio: Mierový návrh pre Ukrajinu vytvorili USA, nie je to ruský plán

Americký minister zahraničia Marco Rubio tvrdí, že mierový návrh pre Ukrajinu, pozostávajúci z 28 bodov, vytvorili USA. Oponuje tak výpovediam viacerých senátorov, podľa ktorých Washington návrh len sprostredkoval.

Rubio na sieti X uviedol, že ide o rámec pre rokovania, ktorý čerpá z podkladov od oboch strán konfliktu – Ruska aj Ukrajiny.

Naopak, republikánsky senátor Mike Rounds počas bezpečnostnej konferencie v Halifaxe povedal, že návrh prišiel k americkým predstaviteľom ako dokument od tretej strany, ktorý USA následne preposlali Ukrajine.

Zdôraznil, že nejde o oficiálnu iniciatívu Washingtonu.

Rozpor v interpretácii vyvolal otázky o úlohe USA v mierových snahách a o tom, kto v skutočnosti návrh inicioval.

(reuters, lup)

  |  

Nový vyslanec Trumpa podľa Európanov rokoval so Zelenským vulgárne

Prezident USA Donald Trump vymenoval ministra armády Daniela Driscolla za nového špeciálneho vyslanca pre Ukrajinu. Nahradil tak Keitha Kellogga, ktorý pred pár dňami priznal, že január by mohol byť koncom jeho funkcie.

Driscoll, blízky priateľ viceprezidenta JD Vancea, sa okamžite podľa Moscow Times zapojil do rokovaní o 28-bodovom mierovom pláne pre Ukrajinu. Počas nedávnej návštevy Kyjeva rokoval s prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý následne vyjadril ochotu diskutovať o návrhu, no zároveň upozornil, že Ukrajina nesmie stratiť dôstojnosť.

Driscoll podľa európskych predstaviteľov rokoval nekompromisne, neváhal ani použiť vulgarizmy a varoval, že „Washington prejaví minimálnu flexibilitu“. Americká strana tlačí na prijatie dohody do štvrtka 27. novembra.

Plán, vypracovaný Steveom Witkoffom v spolupráci s ruským vyslancom Kirillom Dmitrijevom, počíta s výraznými ústupkami Kyjeva – napríklad vzdanie sa území v Donecku, obmedzenie armády či zákaz vstupu do NATO.

Trump naznačil, že ak Ukrajina návrh neprijme, „môže bojovať ďalej zo všetkých síl“. V sobotu tiež spresnil, že súčasný návrh nie je jeho konečnou ponukou. Európski lídri plán považujú za dobrý základ, ktorý si vyžaduje ďalšiu prácu.

(max)

  |  

Nad civilným a vojenským letiskom v Holandsku spozorovali drony

Leteckú dopravu na letisku v Eindhovene na juhu Holandska v sobotu večer pozastavili z dôvodu viacerých pozorovaní dronov. Potvrdil to holandský minister obrany Ruben Brekelmans v príspevku na sociálnej sieti X.

„Zariadenia na boj proti dronom sú pripravené,“ spresnil Brekelmans. „Vyšetrovanie stále prebieha.“

Holandská armáda v piatok večer použila zbrane proti dronom spozorovaným nad leteckou základňou vo Volkeli, približne 40 kilometrov severovýchodne od Eindhovenu.

Eindhoven slúži ako civilné aj vojenské letisko. Na otázku, či je jasné, odkiaľ drony pochádzajú, ministerstvo obrany zatiaľ nereagovalo.

Drony a iné narušenia vzdušného priestoru spôsobili v posledných mesiacoch značné narušenie naprieč európskymi krajinami. V septembri vstúpilo do poľského vzdušného priestoru viac ako 20 ruských dronov a tri ruské vojenské lietadlá narušili estónsky vzdušný priestor na dvanásť minút.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila vpády za „hybridnú vojnu“.

(reuters, max)

  |  

Lietadlo z Prahy do Egypta sa vrátilo späť, nad mestom krúžilo takmer hodinu

Let z Prahy do egyptského Marsa Alam sa v sobotu ráno musel vrátiť späť z dôvodu bližšie nešpecifikovaného bezpečnostného incidentu.

Ako píše portál TN.CZ, Boeing 737 spoločnosti HelloJets, ktorý prepravoval klientov cestovnej kancelárie, krátko po štarte zmenil kurz a začal takmer hodinu krúžiť nad Prahou. Zrejme pre spálenie prebytočného paliva pred pristátím.

Let H31020 nakoniec bezpečne dosadol späť na Letisko Václava Havla. Cestovná kancelária potvrdila incident, no príčinu nespresnila. Podľa citovaného portálu šlo o technickú chybu.

Aby cestujúci nemuseli čakať na ukončenie kontroly pôvodného lietadla, spoločnosť sa rozhodla nasadiť náhradný stroj. Výsledkom bol odlet s približne štvorhodinovým meškaním.

(max)