Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dobrovoľné odchody aj strach z väzenia. Ukrajincov v USA ohrozuje deportácia

Tisíce Ukrajincov, ktorí utiekli pred vojnou do USA, čelia právnemu vákuu po tom, čo administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa zastavila humanitárny program, ktorý im umožnil legálne žiť a pracovať.

Takmer 200-tisíc ľudí je teraz bez pracovného povolenia a vystavených riziku deportácie. Po zastavení humanitárneho programu a oneskoreniach v jeho obnovení mnohým vypršal legálny pobyt, čo znamená stratu práce, poistenia aj možnosti podporovať rodinu.

Podľa svedectiev pre Reuters niektorí radšej dobrovoľne opustili krajinu, než by riskovali zadržanie.

Kritici označujú postup za neľudský a chaotický.

Zatiaľ čo Trumpova administratíva zaviedla nové poplatky a pomalé spracovanie žiadostí, právnici a aktivisti upozorňujú na narastajúce zadržania aj psychický tlak na utečencov.

Návrat do vojnou zničenej Ukrajiny ostáva pre mnohých nepredstaviteľný – doma ich totiž čaká skôr front než bezpečie.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Meta čelí žalobe, tajila vraj škodlivosť facebooku a instagramu

Spoločnosť Meta čelí obvineniam, že zámerne utajovala dôkazy o škodlivom vplyve facebooku a instagramu na duševné zdravie mladých používateľov.

V rámci projektu „Mercury“ výskumníci zistili, že deaktivácia platforiem zlepšuje psychickú pohodu, no Meta výskum stopla a závery nezverejnila. Žalobcovia tvrdia, že firma uprednostnila rast pred bezpečnosťou a vedome navrhovala neúčinné bezpečnostné opatrenia.

Dokumenty tiež odhaľujú, že používatelia museli byť opakovane prichytení pri závažných porušeniach, aby boli odstránení. Prípad, vedený viacerými školskými obvodmi, poukazuje aj na podobné praktiky v prípade tiktoku, googlu a snapchatu.

Meta obvinenia odmieta a tvrdí, že výskum bol metodicky chybný.

Vnútorná dokumentácia, ktorú chcú žalobcovia zverejniť, je momentálne predmetom súdneho sporu. Pojednávanie je naplánované na január.

(reuters, lup)

Minúta  |  

USA, Ukrajina a EÚ rokujú v Ženeve o Trumpovom mierovom pláne

V Ženeve sa cez víkend rozbehli dôležité rokovania o kontroverznom pláne amerického prezidenta USA Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine. Návrh, ktorý podporuje aj Moskva, požaduje od Kyjeva odstúpenie území, obmedzenie vojenských síl a zrieknutie sa vstupu do NATO.

Trump dal prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému čas do štvrtka, aby plán schválil. Ten však upozorňuje, že prijatie takýchto podmienok môže znamenať stratu národnej dôstojnosti aj kľúčovej americkej podpory.

Do rokovaní sa zapojili aj poradcovia z Francúzska, Nemecka a Británie. Podľa diplomatov pracujú európski lídri na alternatívnej dohode, ktorá by bola pre Kyjev prijateľnejšia.

Návrh už bol odoslaný do Washingtonu aj Kyjevu.

Ruský prezident Vadimir Putin označil plán za potenciálny základ riešenia, no Moskva má výhrady k požiadavke stiahnutia sa z niektorých okupovaných území.

Konečná dohoda má podľa USA vzniknúť až po osobnom stretnutí Trumpa so Zelenským.

(reuters, lup)

Minúta  |  

USA zvažujú zvrhnutie Madura. Trumpov tím vraj chystá zásah vo Venezuele

Spojené štáty sa pripravujú na novú fázu operácií vo Venezuele, pričom ako prvý krok majú slúžiť tajné zásahy zamerané na zosilnenie tlaku na prezidenta Nicolasa Madura.

Podľa štyroch amerických predstaviteľov, ktorí poskytli informácie Reuters pod podmienkou anonymity, nie je vylúčený ani pokus o jeho zvrhnutie.

Trumpova administratíva tvrdí, že Maduro stojí za pašovaním drog do USA, čo však venezuelský prezident dôrazne popiera. USA zároveň plánujú označiť Cartel de los Soles za teroristickú organizáciu, čím by si otvorili právny priestor na ďalšie zásahy.

V Karibiku už mesiace prebieha vojenské zhromažďovanie vrátane prítomnosti lietadlovej lode Gerald R. Ford a ďalších lodí.

Americké sily doteraz podnikli viac než 20 útokov na údajné drogové lode, pri ktorých zahynulo vyše 80 ľudí – podľa ľudskoprávnych organizácií išlo o mimosúdne popravy.

Caracas sa pripravuje na možnú inváziu, spomína partizánsku obranu. Hoci prebiehajú aj diplomatické rozhovory, ich výsledok ostáva neistý.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Rubio: Mierový návrh pre Ukrajinu vytvorili USA, nie je to ruský plán

Americký minister zahraničia Marco Rubio tvrdí, že mierový návrh pre Ukrajinu, pozostávajúci z 28 bodov, vytvorili USA. Oponuje tak výpovediam viacerých senátorov, podľa ktorých Washington návrh len sprostredkoval.

Rubio na sieti X uviedol, že ide o rámec pre rokovania, ktorý čerpá z podkladov od oboch strán konfliktu – Ruska aj Ukrajiny.

Naopak, republikánsky senátor Mike Rounds počas bezpečnostnej konferencie v Halifaxe povedal, že návrh prišiel k americkým predstaviteľom ako dokument od tretej strany, ktorý USA následne preposlali Ukrajine.

Zdôraznil, že nejde o oficiálnu iniciatívu Washingtonu.

Rozpor v interpretácii vyvolal otázky o úlohe USA v mierových snahách a o tom, kto v skutočnosti návrh inicioval.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Nový vyslanec Trumpa podľa Európanov rokoval so Zelenským vulgárne

Prezident USA Donald Trump vymenoval ministra armády Daniela Driscolla za nového špeciálneho vyslanca pre Ukrajinu. Nahradil tak Keitha Kellogga, ktorý pred pár dňami priznal, že január by mohol byť koncom jeho funkcie.

Driscoll, blízky priateľ viceprezidenta JD Vancea, sa okamžite podľa Moscow Times zapojil do rokovaní o 28-bodovom mierovom pláne pre Ukrajinu. Počas nedávnej návštevy Kyjeva rokoval s prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý následne vyjadril ochotu diskutovať o návrhu, no zároveň upozornil, že Ukrajina nesmie stratiť dôstojnosť.

Driscoll podľa európskych predstaviteľov rokoval nekompromisne, neváhal ani použiť vulgarizmy a varoval, že „Washington prejaví minimálnu flexibilitu“. Americká strana tlačí na prijatie dohody do štvrtka 27. novembra.

Plán, vypracovaný Steveom Witkoffom v spolupráci s ruským vyslancom Kirillom Dmitrijevom, počíta s výraznými ústupkami Kyjeva – napríklad vzdanie sa území v Donecku, obmedzenie armády či zákaz vstupu do NATO.

Trump naznačil, že ak Ukrajina návrh neprijme, „môže bojovať ďalej zo všetkých síl“. V sobotu tiež spresnil, že súčasný návrh nie je jeho konečnou ponukou. Európski lídri plán považujú za dobrý základ, ktorý si vyžaduje ďalšiu prácu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.