Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Georgievová: Svetová ekonomika je na tom lepšie, než sme čakali

Generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová vyhlásila na samite G20 v Johannesburgu, že globálna ekonomika preukázala neočakávanú odolnosť voči krízam a obchodnému napätiu. Svetová ekonomika si vedie lepšie, ako fond pôvodne predpokladal, informuje portál Business Times.

Georgievová však zároveň upozornila, že hospodársky rast zostáva stabilne pod úrovňou spred pandémie. Podľa jej slov ho brzdia primárne vysoký dlh a ekonomická neistota v rozvojových krajinách.

Vyzvala vlády, aby posilnili dôveru prostredníctvom dôveryhodných a predvídateľných politík, obnovili rezervy a riešili domáce nerovnováhy, ktoré živia širšiu globálnu zraniteľnosť. Skonštatovala, že na uvoľnenie potenciálu súkromného sektora sú potrebné štrukturálne reformy.

Generálna riaditeľka zároveň potvrdila aj to, že fond rozšíri svoje kvótové zdroje o 50 percent, čo je rozhodnutie, ktoré podporili členovia G20.

Upozornila, že rýchly rozvoj umelej inteligencie by mohol zvýšiť globálny rast, avšak jej vplyv bude nerovnomerný a rozvojové krajiny musia dostať adekvátne investície do digitálnej infraštruktúry.

(sie)

Minúta  |  

Peking a Berlín hľadajú užšie ekonomické väzby napriek napätiu

Počas samitu G20 v Južnej Afrike sa stretli čínsky premiér Li Čiang a nemecký kancelár Friedrich Merz. Obaja lídri sa dohodli na posilnení hospodárskych vzťahov a hlbšej spolupráci v strategických sektoroch.

Peking konkrétne navrhuje spoluprácu v oblasti novej energie, inteligentnej automatizácie výroby, biomedicíny, vodíkovej technológie a autonómnych vozidiel.

Zbližovanie týchto krajín prichádza po nedávnom napätí spôsobenom čínskymi obmedzeniami na vývoz vzácnych zemín a čipov. Napriek tomu ostávajú ekonomicky úzko prepojené.

Čína patrí medzi desať najväčších obchodných partnerov Nemecka a ročne nakupuje nemecké výrobky za 95 miliárd dolárov, najmä automobily. Nemecko si zase kupuje čínsky tovar za 107 miliárd dolárov, primárne elektronické komponenty.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Bolsonaro: Pokus o manipuláciu s náramkom spôsobila paranoja

Bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro sa odvolal proti rozhodnutiu, ktoré ho po poškodení monitorovacieho náramku poslalo z domácej väzby priamo za mreže. Tvrdí, že k incidentu došlo počas „stavu paranoje“ vyvolaného liekmi.

Bolsonaro bol sledovaný elektronickým zariadením na členku od augusta, keď prebiehalo odvolacie konanie v kauze pokusu o prevrat po voľbách v roku 2022, za čo dostal trest 27 rokov odňatia slobody.

Súd sa vyjadril, že hrozí riziko úteku potom, čo sa Bolsonaro pokúsil náramok otvoriť. Počas vypočúvania 23. novembra bývalý politik vyhlásil, že nemal v úmysle ujsť a remienok nezlomil.

Tvrdí, že sa spamätal až okolo polnoci a pokusy prerušil. Jeho obhajoba namieta, že pobyt vo väzení môže ohroziť jeho život vzhľadom na zdravotný stav.

Pre Bolsonarove právne problémy nemá veľká časť konzervatívnych voličov v Brazílii jasného favorita pred prezidentskými voľbami v roku 2026. Súčasný ľavicový 80-ročný prezident Luiz Inácio Lula da Silva vyhlásil, že sa v nich bude uchádzať o štvrté funkčné obdobie.

(tasr, hal)

Minúta  |  

Belgická vláda dosiahla po mesiacoch dohodu o rozpočte

Premiér Bart De Wever začiatkom tohto mesiaca stanovil svojej rozhádanej päťkoaličnej vláde vianočný termín na uzavretie dohody. Strany sa nevedeli zhodnúť, ako ozdraviť verejné financie.

Rokovania sa začali ráno 23. novembra a skončili sa až skoro ráno na druhý deň.

Podľa finančného denníka De Tijd dohoda zahŕňa zvýšenie daní z nákupu akcií, leteniek a zemného plynu a tiež novú daň pre banky. Spolu s úsporami vo verejných výdavkoch by tieto opatrenia mali do roku 2029 znížiť rozpočtový deficit vlády o 9,2 miliardy eur.

Rozpočtový deficit šiestej najväčšej ekonomiky eurozóny má podľa centrálnej banky tento rok dosiahnuť 4,5 percenta HDP, pričom dlh predstavuje 104,7 percenta HDP. To je výrazne nad maximami stanovenými v pravidlách EÚ pre rozpočtovú disciplínu.

Dohoda však neodvráti trojdňový celoštátny štrajk proti už skôr oznámeným reformám dôchodkového systému, ktorý sa začína v pondelok.

(reuters, hal)

Minúta  |  

Halu na brnianskom letisku zachvátili plamene

České letisko Brno-Tuřany 24. novembra ráno zachvátil požiar. Podľa hasičského zboru horí plocha s veľkosťou približne 5-tisíc štvorcových metrov. Požiar sa rozšíril na ploche s rozlohou približne 50 x 100 metrov.

Hasičský záchranný zbor (HZS) Českej republiky vyhlásil na letisku mimoriadny tretí stupeň požiarneho poplachu. Na sociálnej sieti uviedol, že na mieste zasahuje 12 jednotiek s využitím výškovej techniky.

Zásah komplikuje počasie, v Brne sneží a mrzne. „Máme na mieste veľkokapacitnú sanitku a tiež inšpektora prevádzky, ale v túto chvíľu by sme nemali mať v starostlivosti žiadneho pacienta. Na mieste sme z preventívnych dôvodov,“ uviedla hovorkyňa Zdravotnej záchrannej služby Juhomoravského kraja Michaela Bothová.

(tasr, hal)

Minúta  |  

Berlín a Helsinki vítajú pokrok v rokovaniach v Ženeve

Fínsky prezident Alexander Stubb 24. novembra na sociálnej sieti privítal pokrok dosiahnutý počas rozhovorov medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou v Ženeve deň predtým. Zároveň upozornil, že pred oboma stranami stále stoja zásadné otázky, ktoré treba vyriešiť.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul zas označil ženevské rokovania o úpravách 28-bodového plánu na ukončenie vojny s Ruskom za „rozhodujúci úspech“ pre Európanov.

Pre rozhlas Deutschlandfunk uviedol, že „všetky otázky týkajúce sa Európy, vrátane tých týkajúcich sa NATO, boli z tohto plánu odstránené – je to rozhodujúci úspech, ktorý sme včera dosiahli“.

Podľa Wadephula bolo od začiatku jasné, že žiadna dohoda nesmie vzniknúť bez odobrenia zo strany Európanov a Ukrajincov.

(reuters, hal)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.