Prvý námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Serhij Kyslycia však uviedol, že politicky najcitlivejšie otázky a kontroverzné body vrátane územných otázok a vzťahov NATO, Ruska a USA vyjednávači ponechali na rozhodnutie prezidentov oboch krajín: Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského.
Kyslycia, ktorý bol na rokovaní v Ženeve členom ukrajinskej delegácie, označil toto stretnutie za „náročné, no produktívne“. Konštatoval, že jeho výsledkom je úplne prepracovaný návrh dokumentu. Obidve strany z rokovania odchádzali s pozitívnym pocitom, doplnil ukrajinský diplomat.
Ukrajinskí predstavitelia v Ženeve argumentovali, že „neboli oprávnení“ rozhodovať o otázke územia, najmä nie o jeho odovzdávaní – takýto proces si podľa ukrajinskej ústavy vyžaduje usporiadanie celoštátneho referenda.
Nový návrh sa podľa Kyslyciu len málo podobá na verziu mierového plánu, ktorá na prelome tohto a minulého týždňa unikla do médií a vyvolala pobúrenie v Kyjeve i u jeho západných spojencov. „Z pôvodnej verzie zostalo veľmi málo,“ ubezpečil ukrajinský diplomat.
„Vypracovali sme pevný základ konvergencie a niekoľko bodov, na ktorých môžeme robiť kompromisy,“ dodal. „Zvyšok bude vyžadovať rozhodnutia vedenia krajiny,“ konštatoval.
Kyslycia informoval, že americká delegácia vrátane ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ministra armády Daniela Driscolla, špeciálneho vyslanca pre Rusko Stevea Witkoffa a Trumpovho zaťa Jareda Kushnera bola otvorená návrhom Ukrajiny a takmer všetky odporúčania Ukrajiny boli zapracované do textu.
Rokovaniam predchádzala napätá atmosféra – Američanov rozladil únik informácií do médií i verejná diskusia o pôvode prvého návrhu. Napätie sa podarilo uvoľniť až po takmer dvoch hodinách rokovaní medzi šéfom Zelenského kancelárie Andrijom Jermakom a ministrom Rubiom.
Následne boli v konštruktívnej atmosfére prerokované všetky body návrhu vrátane počtu vojakov ukrajinskej armády a amnestie pre potenciálne vojnové zločiny.
Aké zmeny môžu nastať?
Kyslycia informoval, že americká strana prejavila ochotu stiahnuť návrh na zavedenie stropu 600-tisíc vojakov pre ukrajinskú armádu. Dodal, že americkí vyjednávači si pozorne vypočuli argumenty ukrajinskej delegácie a súhlasili s tým, že tieto body zohľadnia.
„Zhodli sa na tom, že počet príslušníkov ukrajinskej armády v uniknutej verzii (návrhu mierového plánu) – nech už bol autorom ktokoľvek – už nie je na stole,“ povedal Kyslycia s tým, že diskusia o tejto téme bude pokračovať.
Návrh na všeobecnú amnestiu pre potenciálne vojnové zločiny v pôvodnom návrhu bol prepracovaný tak, aby reflektoval „krivdy tých, ktorí trpeli vo vojne“, ubezpečil Kyslycia.
Neskôr sa k rokovaniu pripojili aj európski spojenci vrátane zástupcov Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a inštitúcií EÚ. Ukrajina pred stretnutím s USA viedla súkromné konzultácie s poradcom pre národnú bezpečnosť európskych krajín, aby koordinovala pozície a identifikovala spoločné priority.
Každá delegácia predloží teraz pracovné návrhy prezidentom USA a Ukrajiny. Americká administratíva mala následne osloviť Moskvu, aby sa rokovania posunuli ďalej, uviedol Kyslycia.
V súčasnosti nie je jasné, či bude Trump požadovať Zelenského podpis na návrhu mierového plánu. Ukrajina je však ochotná pokračovať v práci na spravodlivom ukončení vojny a cestovať „kamkoľvek“, aby rokovací proces pokračoval.
Washington sa teraz musí rozhodnúť, ako a kedy predloží návrh mierovej dohody Rusku. Kremeľ v pondelok uviedol, že americko-ukrajinský návrh ešte nevidel a nebol o ňom ani informovaný.
Trump pôvodne oznámil, že Zelenskyj by mal podporiť návrh mierového plánu do štvrtkového Dňa vďakyvzdania.
Nepísali scenáre na Oscara
Kyslycia zdôraznil širší význam ženevského stretnutia. „Hlavným úspechom Ženevy je, že sa nám podarilo zachovať funkčné partnerstvo a dialóg s Američanmi,“ konštatoval. „Napriek medializácii a sociálnym sieťam obe strany ukázali, že partnerstvo je silné a schopné vytvoriť pre lídrov životaschopný dokument.“
Napriek pozitívnemu výsledku Kyslycia zostáva opatrný. Uviedol, že „sme nesedeli v sídle Netflixu a nepísali scenáre (filmov ašpirujúcich) na Oscara“. Podľa neho sa teraz treba nechať viesť zodpovednosťou a zložitosťou otázok, nie sa nechať ovplyvniť prehnanou medializáciou alebo tlakom verejnosti.
Podľa FT sa diskutovalo aj o Trumpovom stretnutí so Zelenským, ktoré by sa malo konať tento týždeň vo Washingtone. Časť ľudí z okolia ukrajinského prezidenta však Zelenskému radí, aby zostal v Kyjeve a neriskoval vzplanutie ďalšieho konfliktu s Trumpom, ktoré by mohlo zmariť pokrok dosiahnutý cez uplynulý víkend v Ženeve.
Zelenskyj v pondelok krátko po poludní informoval, že večer očakáva od ukrajinských vyjednávačov správu o rokovaniach v Ženeve.
Ušakov: Európsky mierový plán je nekonštruktívny
Poradca ruského prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov podľa TASS skonštatoval, že mnohé body amerického mierového plánu pre Ukrajinu sú pre Moskvu prijateľné a v súlade s rokovaním amerického a ruského prezidenta na Aljaške v auguste.
Rusko podľa neho pozná pôvodnú verziu amerického mierového plánu, ale nekonali sa zatiaľ žiadne konkrétne rokovania: „Existuje teraz mnoho ďalších verzií,“ dodal.
Ušakov neopomenul, že by bolo prirodzené očakávať, ak sa USA v blízkej budúcnosti rozhodnú pre priame rokovania s Moskvou. Naopak, európsky mierový plán pre Ukrajinu označil ako „úplne nekonštruktívny“ a nevhodný z pohľadu Ruska.
Veľká príležitosť
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó považuje pôvodný 28-bodový americký mierový plán za veľkú príležitosť.
Švédska ministerka Maria Malmer Stenergardová však zdôrazňuje, že Ukrajina si nemôže zmeniť hranice pod tlakom sily a jej armáda nesmie čeliť obmedzeniam, ktoré by „pozvali Rusko na ďalšie pokračovanie agresie“.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v pondelok uviedol, že rozhovory, ktoré sa konali v Ženeve so Spojenými štátmi o Ukrajine, boli „konštruktívne a užitočné“. „Práca pokračuje na vytvorení podmienok na mier, ktorý bude rešpektovať suverenitu Ukrajiny a garantovať záujmy a bezpečnosť Európy,“ napísal Barrot na sociálnej sieti X.
Francúzsky minister dodal, že o rokovaniach hovoril so svojimi európskymi partnermi aj s ukrajinským ministrom zahraničných vecí.
Poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že žiadna dohoda týkajúca sa Ukrajiny nesmie oslabiť bezpečnosť Poľska a Európy, naopak, mala by ju posilniť.
Britský premiér Keir Starmer povedal, že na dosiahnutie „spravodlivého a trvalého mieru“ na Ukrajine je ešte potrebné vykonať viac práce, no podľa jeho slov dosahujú pokrok.
Doplnil, že skupina krajín podporujúcich Ukrajinu, známa ako koalícia ochotných, bude o doterajšom vývoji diskutovať na virtuálnom stretnutí v utorok.
Podpora Ukrajiny bude pokračovať
Predseda Európskej rady António Costa v pondelok prisľúbil, že Európska únia bude naďalej podporovať Ukrajinu, pričom ocenil „nový impulz“ v mierových rokovaniach.
„Európska únia je odhodlaná poskytovať prezidentovi Zelenskému všetku potrebnú podporu – diplomatickú, vojenskú aj ekonomickú,“ povedal novinárom.
Dodal, že sa to týka najmä finančnej podpory Ukrajiny a pripomenul, že lídri EÚ sa minulý mesiac dohodli pokryť finančné potreby Ukrajiny na nasledujúce dva roky.
„Zaviazali sme sa, že to splníme… a splníme to na decembrovom zasadnutí Európskej rady,“ uviedol.
Moskva čaká na oficiálne informácie
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok povedal, že Rusko nedostalo žiadne oficiálne informácie o výsledkoch ženevských rokovaní.
„Samozrejme, pozorne sledujeme mediálne správy, ktoré v uplynulých dňoch prichádzajú zo Ženevy, no zatiaľ sme nedostali nič oficiálne,“ povedal Peskov novinárom. „Čítali sme vyhlásenie, že po diskusiách v Ženeve do textu, ktorý sme už videli, zapracovali určité úpravy. Počkáme. Zdá sa, že dialóg pokračuje,“ dodal.
Na otázku týkajúcu sa údajnej zmeny v bode o NATO a Ukrajine, ktorá by zrejme ponechávala otvorené dvere pre vstup Kyjeva do americkej vojenskej aliancie v budúcnosti, Peskov uviedol, že Kremeľ nebude diskutovať o detailoch žiadneho návrhu dohody na základe mediálnych správ.
„Ide o príliš dôležitú a zložitú otázku na to, aby sme sa riadili výlučne správami v médiách. V tomto prípade sa treba spoliehať na informácie získané oficiálnou cestou,“ povedal Peskov.
Dodal, že tento týždeň zatiaľ nie sú naplánované žiadne rokovania medzi ruskými a americkými vyjednávačmi.
Ruský prezident Vladimir Putin a jeho turecký náprotivok Recep Tayyip Erdogan v pondelok telefonicky diskutovali o americkom návrhu na ukončenie vojny na Ukrajine, uviedol Kremeľ.
„Vladimir Putin poznamenal, že tieto návrhy – v podobe, v akej sme ich preskúmali – sú v súlade s diskusiami na rusko-americkom samite na Aljaške a v zásade môžu slúžiť ako základ pre konečné mierové urovnanie,“ uviedol Kremeľ s odkazom na augustové stretnutie Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
(reuters, sie, lud)
