Preskočiť na obsah
  |  

Poľská prokuratúra obvinila tretiu osobu v kauze sabotáže na železnici

Národná prokuratúra Poľska vzniesla obvinenie voči Volodymyrovi B. pre pomoc a podporu pri nedávnych sabotážach na železničnej infraštruktúre. Vyšetrovatelia uviedli, že uľahčil páchateľom vykonanie činu tým, že im pomáhal s prieskumom terénu a prípravou ďalších akcií. Súd rozhodol o jeho trojmesačnom väzobnom stíhaní, píše PAP.

Volodymyr B. je treťou obvinenou osobou v tejto kauze. Prokuratúra už obvinila dvoch občanov Ukrajiny – 39-ročného Oleksandra K. a 41-ročného Jevhenija I. z vedomého spáchania sabotážnych činov s teroristickým charakterom v prospech ruských spravodajských služieb. Hrozí im doživotný trest.

V rámci vyšetrovania zadržali ďalšie štyri osoby. Tri následne prepustili, jedna čelí obvineniu z ukrývania dokumentov.

(sie)

  |  

Európska komisia chce zmeniť pravidlá pre čínske projekty v Európskej únii

Európska komisia pripravuje sprísnenie podmienok na zahraničné, najmä čínske investície. Brusel chce zabrániť tomu, aby čínske peniaze slúžili len na prístup na trh EÚ a vyhýbanie sa clám.

Komisia by podľa nových pravidiel zaviazala investorov zamestnávať miestnu pracovnú silu a v citlivých odvetviach, ako je výroba batérií, by požadovala aj transfer technológií, informuje Financial Times.

Ak by tieto podmienky nesplnili, výrobky vyrobené na vnútornom trhu EÚ by podliehali clám. Opatrenie môže výrazne ovplyvniť Maďarsko, ktoré profituje z čínskych investícií. Minulý rok dorazilo do Maďarska 31 percent čínskych investícií smerujúcich do Európy, čo vytvorilo desaťtisíce pracovných miest.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó podľa serveru 24.hu pre média deklaroval, že vláda, ktorej je súčasťou, „bude naďalej zástancom čo najmenej obmedzovanej globálnej hospodárskej spolupráce“.

Brusel však trvá na tom, aby čínske investície znamenali aj skutočný transfer znalostí a adekvátne platených pracovných miest pre Európu.

(sie)

  |  

Mokrý sneh a vietor odstavili tisíce domácností na východe Slovenska od elektriny

Výpadky elektriny v dôsledku počasia sa v pondelok dopoludnia týkali prevažne oblastí na Spiši. Uviedla to hovorkyňa Východoslovenskej distribučnej (VSD) Andrea Forbergerová. O 9.00 nemalo prúd takmer 3 400 odberných miest, pod čo sa podpísalo 54 porúch na zariadeniach vysokého aj nízkeho napätia.

Spresnila, že išlo o obce a ich časti ako Hnilec, Nálepkovo, Pod Tepličkou, Dvorce, Rolova Huta, ale aj Kysak, Veľká Lodina a Sigord.

„Na obnovení distribúcie elektriny pracujú všetky dostupné kapacity vrátane posíl a spolu s dispečingom priebežne vymedzujú a odstraňujú poruchy,“ spresnila.

Situáciu podľa nej najviac komplikuje mokrý sneh v kombinácii so silným vetrom, ktoré pováľali stromy a ťažké porasty na elektrické vedenia a poškodili ich, ako aj samotné sťažené prístupy k elektroenergetickým zariadeniam v hlbokom snehu, ktoré predlžujú čas potrebný na opravy.

(tasr, sie)

  |  

Ruský expert: Umelá inteligencia je ako nový svetový jadrový projekt

Ruský technologický manažér Alexander Vedjachin zo spoločnosti Sberbank porovnal umelú inteligenciu s jadrovými technológiami. Na svetovej úrovni sa podľa neho tvorí nový „jadrový klub", v rámci ktorého o vplyve rozhoduje, či krajina má alebo nemá vlastnú AI.

„AI je ako jadrový projekt. Buď máte vlastný národný jazykový model, alebo nie,“ povedal Vedjachin na moskovskej konferencii AI Journey.

Rusko musí podľa neho vyvinúť minimálne dva až tri originálne modely na použitie v citlivých oblastiach, ako sú verejné služby, zdravotníctvo a školstvo. Zdôraznil, že utajované údaje nesmú ukladať do cudzích systémov.

Vo svojom prejave zdôraznil, že Spojené štáty a Čína majú náskok pred Ruskom asi šesť až deväť mesiacov a o členstve v tomto svetovom klube je „prakticky rozhodnuté“.

(reuters, sie)

  |  

PS iniciuje mimoriadny výbor parlamentu k envirozáťaži v Istrocheme

Progresívne Slovensko iniciuje mimoriadne rokovanie parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Chce na ňom otvoriť tému envirozáťaží na Slovensku vrátane prípadnej sanácie areálu bratislavského Istrochemu.

Poslankyňa Tamara Stohlová (PS) zároveň pripravuje podanie na Generálnu prokuratúru SR pre rozhodnutie okresného úradu, ktorým sa firma spájaná s českým podnikateľom a politikom Andrejom Babišom zbavila zodpovednosti za tamojšiu envirozáťaž.

Stohlová vyhlásila, že minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) pri riešení sanácií „zlyháva na plnej čiare“. Tvrdí, že štát plánuje vyčistiť Babišove pozemky z verejných zdrojov, a to aj z Environmentálneho fondu, ktorý sa podľa nej minister snaží rýchlo mocensky ovládnuť. PS kritizuje aj to, že Taraba chce disponovať až dvomi miliardami eur, čo označujú za „bianko šek“.

Poslankyňa dodala, že existuje spravodlivejšie riešenie – podľa jej slov by Babiš musel štátu vrátiť zhodnotenie pozemkov po ich vyčistení.

Poslanec Michal Sabo upozornil aj na riziko ohrozenia míľnikov v pláne obnovy. Septembrová novela EIA podľa neho obsahuje chybu, ktorá blokuje rozvoj veternej energie, a jej urgentná oprava na decembrovej schôdzi ohrozuje viac než 450 miliónov eur.

(tasr, lud)

  |  

Financovanie nemocníc je na dobrej ceste, tvrdí rezort. Odborári nesúhlasia

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že pri nastoľovaní spravodlivého financovania nemocníc dochádza k výraznému posunu. Reagovalo tak na kritiku Lekárskeho odborového združenia, podľa ktorého rezort dostatočne nezohľadnil zistenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) o netransparentnom nakladaní s peniazmi v zdravotníctve.

Rezort argumentuje, že už zavádza obchodno-finančné plány a kontrolné mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, aby štátne nemocnice boli v budúcom roku prvýkrát bez prevádzkových dlhov.

Ministerstvo pripomenulo, že správa NKÚ hodnotila stav do roku 2023 a iba potvrdila potrebu zmien, o ktorých minister Kamil Šaško (Hlas) hovorí od nástupu do funkcie.

Napriek konsolidačným opatreniam podľa rezortu navýšili rozpočet zdravotníctva o 550 miliónov eur. Tie majú smerovať „výlučne za pacientom“ a bez dodatočného dofinancovania z verejných zdrojov.

V blízkom čase majú zároveň zverejniť výsledky hĺbkových auditov štátnych nemocníc. Ministerstvo tvrdí, že k spravodlivému systému financovania prispeje aj memorandum podpísané v lete so štátnymi aj s neštátnymi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami.

Odborári medzitým žiadajú mimoriadne zasadnutie vlády, pretože podľa nich doterajšie kroky nestačia a odporúčania NKÚ ostali nenaplnené.

(tasr, lud)