Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ chystá nové obchodné dohody a s USA rokuje o oceli, oznámil Šefčovič

Brusel považuje oceľ za prioritu. Šéf obchodnej politiky Európskej únie Maroš Šefčovič to vyhlásil v pondelok po stretnutí s ministrami Európskej únie pre agendu obchodu a americkými predstaviteľmi. Kľúčovou témou týchto rokovaní boli aj problémy s nadmernou kapacitou v oceliarskom priemysle.

Šefčovič oznámil, že do Washingtonu pôjde delegácia EÚ na rokovania o budúcnosti oceliarstva.

Slovenský eurokomisár súčasne uviedol, že Brusel sa snaží diverzifikovať svoje obchodné vzťahy. Cieľom je uzavrieť dohody o voľnom obchode s Filipínami, Thajskom a Malajziou do roku 2027.

Tieto štáty sú podľa Šefčoviča pre Európsku úniu strategicky dôležité ako alternatíva k tradičným obchodným partnerom a predstavujú významný potenciál pre európske podniky.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Bober: Základná zmluva so Svätou stolicou bola významným krokom

Košický arcibiskup Bernard Bober označil podpísanie Základnej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou za významný krok v uznávaní a stabilizácii vzťahu medzi štátom a cirkvou. Zmluva, ktorú podpísali 24. novembra 2000 premiér Mikuláš Dzurinda a kardinál Angelo Sodano, funguje štvrťstoročie.

Apoštolský nuncius Nicola Girasoli vyzdvihol, že zmluva predstavuje „stabilizačný pilier“ spolupráce a spoločenskej služby. Poukázal, že zmluva umožňuje cirkvi poskytovať spoločnosti služby v sociálnej a charitatívnej oblasti, ako aj vo vzdelávaní. „Nie je to nástroj privilégií, ale služby,“ vyhlásil nuncius.

Girasoli zdôraznil aj dôležitosť zmluvy pre záruku náboženskej slobody a slobodného výkonu právomocí pápeža.

Slovenské veľvyslanectvo pri Svätej stolici pri príležitosti výročia podpisu zmluvy v pondelok pozýva krajanskú komunitu na slávnostnú svätú omšu v Ríme.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Predaj amerických aktivít TikToku nie je jasný, varuje senátor Markey

Demokratický senátor Ed Markey v pondelok vyzval prezidenta Donalda Trumpa, aby objasnil kľúčové podrobnosti svojho plánu na predaj väčšinovej časti americkej operatívy TikToku.

Trump 25. septembra podpísal výkonné nariadenie, ktorým konštatoval, že plán predať americké aktivity TikToku konzorciu amerických a globálnych investorov spĺňa bezpečnostné požiadavky stanovené zákonom z roku 2024.

Majiteľom dal 120 dní na dokončenie transakcie. Tým zároveň odložil do 20. januára uplatňovanie zákazu aplikácie, ktorú používa 170 miliónov Američanov, pokiaľ ju čínska spoločnosť ByteDance nepredá.

Markey upozorňuje, že Biely dom neodpovedal na viaceré dôležité otázky. Senátor spochybňuje, či Peking dohodu naozaj schválil, a pýta sa, ako bude fungovať algoritmus TikToku v USA a ako vo zvyšku sveta.

„Kongres a americký ľud musia pochopiť podmienky a stav tejto údajnej dohody,“ napísal Markey Trumpovi.

Republikánsky kongresman John Moolenaar už v októbri upozornil, že licenčná dohoda umožňujúca používanie algoritmu TikToku v rámci predaja amerických aktív môže „vyvolávať vážne obavy“.

(reuters, sie)

Minúta  |  

V rámci akcie Aprum zameranej na organizovanú skupinu zadržali dve osoby

Polícia v rámci pondelkovej akcie s krycím názvom Aprum doposiaľ zadržala dve osoby. Vykonala aj domové prehliadky, počas ktorých zaistila komunikačnú techniku a ďalšie predmety dôležité pre trestné konanie.

V prípade preukázania viny hrozí páchateľom trest odňatia slobody na desať až 15 rokov. Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru (PPZ) Roman Hájek.

„Podľa doterajších zistení išlo o sofistikovanú skupinu, ktorá údajne počas rokov páchala viaceré násilné lúpeže a ďalšie závažné trestné činy na rôznych miestach Slovenska. Touto trestnou činnosťou bola vraj spôsobená fyzická ujma a majetková škoda najmenej vo výške 400-tisíc eur,“ ozrejmil Hájek.

Priblížil, že jeden z prípadov, pre ktorý polícia koná, pochádza ešte z roku 2017. „Príslušníci protizločineckej jednotky trpezlivo a systematicky doslova odviedli mravčiu prácu, zbierali informácie, zaobstarávali dôkazy, analyzovali stopy a operatívne preverovali osoby. Na základe týchto zistení sme mohli dnes pristúpiť k realizácii akcie,“ ozrejmil Hájek.

Polícia od pondelka rána zasahuje v Trnavskom a Banskobystrickom kraji v rámci akcie s krycím názvom Aprum. Zásah je zameraný na osoby pôsobiace v organizovanej skupine, ktorá údajne v minulosti páchala viaceré majetkové a násilné trestné činy.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Ministri vnútra Slovenska a Rakúska sa zhodli na zmene prístupu k ochrane hraníc

Minister vnútra Slovenskej republiky Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a jeho rakúsky náprotivok Gerhard Karner sa zhodli na zmene prístupu k ochrane hraníc.

Hoci sa počty nelegálnej migrácie podstatne znížili, ministri diskutovali o ďalšom sprísňovaní opatrení. Potrebné je podľa nich chrániť hranice nielen na hraničných priechodoch, ale v celom hraničnom priestore.

Šutaj Eštok poukázal, že v roku 2023 sa cez balkánsku trasu dostalo na Slovensko a do Rakúska viac ako 50-tisíc nelegálnych migrantov. Dnes je situácia iná a boj s migráciou je úspešný.

V kontexte nelegálnej migrácie diskutovali aj o Pakte o migrácii a azyle, súbore nových pravidiel EÚ na riadenie migrácie a azylového systému. Ministri sa zhodli na tom, že najhoršie, čo by mohol priniesť, je takzvaná falošná solidarita. Tá by podľa slov Šutaja Eštoka znamenala pozvánku pre všetkých pašerákov, ktorí sem prinášajú nielen nelegálnych migrantov, ale aj zbrane, muníciu či drogy.

„Slovensko má možno inú pozíciu voči paktu, ako má dnes Rakúsko, ale na čom sa zhodneme, je určite silná ochrana vonkajších hraníc schengenu, prístup k prehodnoteniu readmisií a návratov a rovnako je to spolupráca s tretími krajinami,“ sumarizoval Šutaj Eštok.

Dodal, že nelegálna migrácia nie je iba problémom Rakúska a Slovenska, ale celej Európy a sveta. Podľa Karnera je potrebné sa odkloniť od systému kvót. Azylové konania by sa podľa neho mali presunúť mimo hraníc Európskej únie, najlepšie do tretích krajín alebo do tých, odkiaľ migranti prichádzajú.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Putin a Erdogan diskutovali o mierovom pláne pre Ukrajinu

Ruský prezident Vladimir Putin a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok telefonicky prediskutovali americký návrh na ukončenie vojny na Ukrajine.

Kremeľ oznámil, že americké návrhy sú v súlade s diskusiami medzi Putinom a prezidentom Donaldom Trumpom z augusta a môžu slúžiť ako základ na dosiahnutie „konečného mierového riešenia“.

Turecký prezident podľa ruských zdrojov prisľúbil Putinovi, že Turecko bude podporovať mierový proces „všetkými dostupnými prostriedkami“.

Istanbul ponúkol ako miesto budúcich rokovaní, informovalo tlačové oddelenie prezidentskej kancelárie Turecka. Podľa slov tureckého prezidenta by to malo uľahčiť priame kontakty medzi Moskvou a Kyjevom.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.