Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovenské zbrane v rukách Rusov aj Ukrajincov, zbrojovka odmieta porušenie sankcií

Napriek sankciám Európskej únie sa slovenské zbrane značky Grand Power naďalej objavujú v Rusku. Ako zistilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka spolu s ruským portálom Insider, zbrojovka Jaroslava Kuracinu ešte pred vypuknutím vojny na Ukrajine poskytla licencie ruskej firme Fortuna, v ktorej mala do roku 2021 polovičný podiel.

Portál poznamenáva, že aj keď zmluvy uzavreté pred augustom 2014 majú výnimku zo sankcií Európskej únie, viaceré dohody o licencii vznikli neskôr.

V októbri 2023 si napríklad Fortuna zaregistrovala výrobu modelu Q100, predstaveného v roku 2015. Grand Power tvrdí, že sankcie dodržiava, no niektoré zbrane sa do Ruska dostali aj po invázii - často cez takzvané tretie krajiny. Vývoz tohto typu je podľa legislatívy Únie zakázaný.

Ruský trh bol pre Grand Power kľúčový až do roku 2014. Napriek tvrdeniam Kuracinu o odchode z Ruska z dôvodu sankcií, medzi rokmi 2018 až 2021 ruská firma Fortuna zaplatila slovenskej zbrojovke 1,6 milióna eur. Tá pritom zároveň dodáva zbrane aj na Ukrajinu.

„ICJK v súvislosti so zákazkou na prezbrojovanie armády za viac ako 100 miliónov eur, nedávno upozornilo na možný konflikt záujmov. Spoločnosť Liwa arms ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) totiž sídli u ľudí prepojených s Grand Power, ktorý je nateraz jediný výrobca, s ktorým ministerstvo obrany rokuje,“ podotkol citovaný web.

(max)

Minúta  |  

Ukrajina zasiahla ropnú rafinériu a ropný terminál

Ukrajinská armáda v utorok oznámila, že zasiahla ruskú ropnú rafinériu v Krasnodarskom kraji a ropný terminál v prístave Novorossijsk. Ide o ďalší z radu úderov na strategickú energetickú infraštruktúru Ruska, ktoré sa blíži k štvrtému roku vojny.

Podľa Generálneho štábu ukrajinskej armády útoky zasiahli zariadenia určené na nakládku a vykládku ropy na tankery. Kyjev zároveň uviedol, že počas zásahu na vojenský závod Beriev poškodili aj ruský prieskumný lietadlový systém A-60.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch zosilnila útoky na ciele hlboko na ruskom území, najmä na ropné zariadenia, ktoré má Moskva problém chrániť. Cieľom je obmedziť finančné zdroje ruského vojnového priemyslu a narušiť jeho logistiku.

Predstaviteľ ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU uviedol, že útok poškodil aj veľkú výsadkovú loď zakotvenú pri móle námornej základne v Novorossijsku. Ruské úrady škody bezprostredne nekomentovali.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Hľadaný Slovák sa chcel skryť pred poľskými policajtmi v pohovke

Poľskí policajti zadržali 42-ročného občana Slovenska, po ktorom vyhlásili pátranie na základe európskeho zatykača. Muž sa skrýval v jednom z bytov vo Varšave, kde sa ho kriminalisti pokúšali zadržať na základe informácie o jeho možnom úkryte.

Slovák výzvy na otvorenie dverí ignoroval, a preto policajti privolali hasičov, ktorí umožnili vstup do bytu cez balkón. Hľadaný sa ešte pokúsil ukryť v pohovke.

Podľa poľskej polície ho stíhali na základe príkazov vydaných viacerými prokuratúrami v súvislosti s podozreniami z hospodárskej a finančnej trestnej činnosti. Po zadržaní ho previezli na policajnú stanicu a umiestnili do cely predbežného zadržania.

Nasledujúci deň ho predviedli pred súd, ktorý rozhodol o jeho sedemdňovej väzbe. Po uplynutí tejto lehoty ho odovzdajú slovenským justičným orgánom v rámci konania o európskom zatykači.

(tasr, max)

Minúta  |  

Drony narušili nebo nad Rumunskom, vzlietli aj nemecké stíhačky

Rumunsko vyslalo do vzduchu v utorok skoro ráno stíhačky po tom, ako došlo k narušeniu jeho vzdušného priestoru dronmi v blízkosti hraníc s Ukrajinou.

Ministerstvo obrany spresnilo, že prvý incident zaznamenali v okrese Tulcea, kde dve nemecké stíhačky Eurofighter, ktoré sú súčasťou leteckej misie NATO, sledovali dron. Ten sa neskôr vrátil na ukrajinské územie.

Druhý dron prenikol do okresu Galati a pokračoval smerom do vnútrozemia, konkrétne k okresu Vrancea. V reakcii rumunská armáda aktivovala dve stíhačky F-16. Miestni obyvatelia v troch okresoch dostali výzvu, aby sa ukryli.

Rumunsko ako člen Európskej únie a NATO zdieľa s Ukrajinou 650 kilometrov dlhú hranicu. Od začiatku ruských útokov na ukrajinské prístavy na Dunaji čelí opakovaným incidentom narušenia vzdušného priestoru a dopadom úlomkov zbraní.

Rumunsko síce má legislatívu, ktorá mu umožňuje zostreliť drony v čase mieru, ak ohrozujú životy alebo majetok, zatiaľ však túto možnosť nevyužilo.

(reuters, max)

Minúta  |  

Horské priechody na Slovensku hlásia obmedzenia pre kamióny

Horské priechody Čertovica – cesta I/72, Šturec – cesta I/14, Donovaly – cesta I/59 a Príslop – cesta I/78 sú v utorok pre kamióny uzavreté. Slovenská správa ciest (SSC) o tom informuje na svojom webe zjazdnost.sk.

Pre kamióny sú uzavreté aj horské priechody Vernár a Dobšiná, rovnako aj úsek cesty I/67 odbočka Dedinky Ostrá Skala.

Pre padajúce stromy je uzavretá aj cesta III/2442 Zvolen-Kráľová až do odvolania. Na cestách prvej triedy v okrese Kežmarok sa môžu vyskytovať na vozovke snehové jazyky.

SSC upozorňuje aj na zníženú viditeľnosť s dohľadnosťou 100 metrov z dôvodu silného dažďa, obmedzujúcou vodičov v oblastiach Nitra, Lozorno, Závod a Vlčkovce.

„Pozor na vrstvu zľadovateného snehu na cestách v oblasti Spišská Stará Ves, Hágy a Červený Kláštor. Na zľadovatený sneh na vozovke pozor tiež v okolí Banskej Štiavnice,“ varujú cestári.

Vodiči zároveň upozorňujú v Bratislave na kolóny. Na diaľnici D2 pred Tunelom Sitina smerom zo Stupavy hlásia 50-minútové zdržanie. Na D2 pred Mostom Lanfranconi smerom z Maďarska si v kolóne postoja 15 minút.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Trumpov mierový plán potrebuje zásadné úpravy, tvrdí Macron

Mierový plán pre Ukrajinu z dielne prezidenta USA Donalda Trumpa sa podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona vyvíja „správnym smerom“, ale nie je v aktuálnej podobe prijateľný pre Ukrajinu a ani Európu.

„Chceme mier, ale nie taký, ktorý by znamenal kapituláciu,“ zdôraznil Macron v rozhovore pre RTL. Dodal, že o akýchkoľvek územných ústupkoch môže rozhodnúť len Ukrajina.

Podľa Macrona súčasný návrh odzrkadľuje to, čo by vyhovovalo Rusku, nie však automaticky požiadavkám Ukrajiny či Európy.

Francúzsky prezident tiež upozornil, že pre obnovu ukrajinskej armády nemôžu platiť žiadne obmedzenia, ak má byť krajina sebestačná v obrane. Návrh Bieleho domu údajne limitoval ukrajinskú armádu na 600-tisíc vojakov.

Politik poukázal aj na skutočnosť, že zmrazené ruské aktíva sú v Európe a o ich uvoľnení či využití rozhoduje výlučne EÚ. Na otázku, či vycestuje do Washingtonu kvôli rokovaniam, odpovedal, že zatiaľ taký plán nemá.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.