Ako na lodi bláznov. Elity EÚ žijú v paralelnom svete

Nemalá časť európskych politických špičiek tento týždeň ukázala, že je na hony od geopolitickej reality. Svedčí o tom ich postoj k americkému mierovému plánu, jeho tvrdá kritika a nakoniec aj protinávrh, ktorý britskí, francúzski a nemeckí lídri hrdo vypracovali tak, aby hral v prospech Kyjeva a európskych metropol.

Iste, na vyvíjaní istého tlaku smerom k dohode, ktorá bude pre Ukrajinu, ako aj starý kontinent čo možno najlepšia, nie je nič zlé. Je to chvályhodné. No len dovtedy, kým to smeruje k mierovému cieľu a nepôsobí kontraproduktívne. Body, ktoré chcú európske politické špičky zapracovať do mierového plánu a podmienky, ktoré si kladú, ukazujú hlboké nepochopenie koreňov vojny.

Za všetko hovoria von der Leyenovej stredajšie vyjadrenia. Ukrajina podľa nej potrebuje „robustné, dlhodobé a dôveryhodné bezpečnostné záruky“, ktoré Rusko „odradia a zabránia akýmkoľvek budúcim útokom“. Preložené do inej reči, hoci Kyjev nebude členom NATO, má poberať podobné výhody.

Koniec-koncov, Európania ani to členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii vo svojom návrhu nezmietli zo stola. Z amerického návrhu vypustili tretí bod, v ktorom stálo, že „NATO sa nebude ďalej rozširovať“ a pridali poznámku, že „vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie závisí od konsenzu členov NATO, ktorý neexistuje“.

Hoci v súčasnosti konsenzus neexistuje, samotná možnosť Ukrajiny v Aliancii a vojenskej prítomnosti západných síl na jej území stačila Moskve na to, aby vyvolala vojnu.

Mohlo by Vás zaujímať Nový mierový plán oproti poslednému návrhu opäť zvýhodňuje Rusko. Prečo je to dobrá správa

Šéfka Komisie vzápätí nakreslila aj červené čiary pre Európu. Podľa von der Leyenovej nemôže dôjsť k zmene hraníc, teda k uznaniu Krymu, Donbasu a stratených území v Chersone a Záporoží za de facto ruské.

Z jej vyjadrenia sa však zdá, akoby o mier žiadalo Rusko, ktoré na fronte ustupuje. A ktoré žiada aj územie mimo jeho kontroly. No kto aspoň trochu sleduje vývoj bojov, vie, že platí opak.

Medzi samotnými Ukrajincami sa začiatkom novembra hovorilo o zrútení frontu. Pádom Pokrovsku sa naštrbuje ukrajinský obranný pás pevností, línia sa môže v nasledujúcich týždňoch v Doneckej oblasti výrazne rozhýbať a onedlho môžu byť v ďalšom kotle Kramatorsk, Sloviansk, Konsťantynivka aj Družkivka, veľké mestá, ktoré mali pred vojnou dokopy takmer pol milióna obyvateľov.

Situácia je zlá aj v rovinatej Záporožskej oblasti. A to všetko pred zimou, ktorá bude krutá a poznačená dlhodobými výpadkami energie, čo nebude dopadať len na morálku Ukrajincov, ale aj na vojenskú výrobu.

Donald Trump to novinárom počas tlačovky na palube lietadla Air Force One povedal jasne: „Najväčším ústupkom“ Rusov je, že „prestanú bojovať a nebudú zaberať ďalšie (ukrajinské) územia“.

Starý kontinent na čele s najvyššími predstaviteľmi Únie to však nedokáže prijať. A spokojne vyhlasuje, že východiskovým bodom pre rokovania má byť vylepšený 19-bodový rámec.

Pritom už ten pôvodný americký, kritik by povedal proruský, obsahoval niektoré body, ktoré by Kremeľ musel prejsť so zavretými očami. Napríklad časť o tom, že sa zmrazené ruské aktíva využijú na povojnovú obnovu Ukrajiny. A že na tom dobre zarobia aj Američania.

Moskva síce môže považovať tieto stomiliardové majetky za utopené náklady, ktoré by jej v prípade pokračovania vojny európski jastrabi aj tak zhabali, no myšlienka, že strana, ktorá víťazí (hoci pomaly a nákladne), bude platiť obnovu porazenej krajiny, je vcelku nevídaná.

Nakoniec európske mierové snaženie zaklincovala svojím vyjadrením podpredsedníčka Komisie. Kaja Kallasová podotkla, že ak „chceme zabrániť pokračovaniu tejto vojny, mali by sme obmedziť ruskú armádu a tiež jej vojenský rozpočet“.

Nuž, aby úradník, hoci vysoký, politicko-hospodárskeho zoskupenia štátov diktoval (hoci najslabšej) svetovej veľmoci to, ako má pristupovať k bezpečnostným a rozpočtovým otázkam, je už iba na povzdych.

Kallasová len ukázala, že niekedy je lepšie ostať ticho, než vypustiť z úst komentár hodný básnického rojka z 19. storočia. Ktorý nielenže nikomu nepomôže a Ukrajinu skôr od mieru oddiali, ale odhaľuje aj plytké myslenie veľkej časti európskych elít v celej svojej nahote.