Radačovský už klope na bránu diplomacie, jeho misia na Cypre je pred finále

Nezaradený poslanec Radačovský, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátnej listine SNS, potvrdil, že by už nič nemalo brániť jeho odchodu na veľvyslanecký post. Po tom, čo mu Cyprus udelil agrément (súhlas) a prezident Peter Pellegrini predtým tiež súhlasil s jeho menovaním, je Radačovský oficiálne v pozícii designovaného (pripraveného na nástup) veľvyslanca.

Teraz čaká už len na vydanie poverovacích listín od prezidenta, ktoré následne odovzdá prijímajúcej strane. Ako Radačovský pre Štandard zdôraznil, až do nedávneho odtajnenia celého procesu sa k veci verejne vyjadrovať nemohol.

Diplomatické nominácie sú totiž pred udelením agrémentu spravidla sprevádzané režimom, ktorý vylučuje verejné komentovanie. „Kým nebolo rozhodnutie odtajnené, nepatrilo sa o tom hovoriť, hoci o tom hovorili iní,“ podotkol s ľahkou narážkou na svojich politických kolegov.

Podľa informácií, ktorými disponuje, je bežnou praxou, že poverovacie listiny sa vydávajú krátko pred ukončením misie predchádzajúceho veľvyslanca. Ten má podľa neho na Cypre končiť približne koncom januára. „Všetko nasvedčuje tomu, že listiny by mohli prísť zhruba desať dní pred ukončením misie môjho predchodcu, no presné načasovanie je už v rukách prezidenta,“ vysvetlil.

Nemá informáciu o výhradách

Dodal, že procesné detaily sú vždy v kompetencii ministerstva zahraničných vecí, Kancelárie prezidenta a nevyhnutne sa riadia protokolárnymi pravidlami. Radačovský zároveň odmietol, že by mal akékoľvek signály o nesúhlase hlavy štátu.

Kľúčovým argumentom je samotné udelenie agrémentu. „Zatiaľ nemám informáciu o žiadnych výhradách. Prezident koná v rámci svojich právomocí a ja to plne rešpektujem,“ povedal budúci veľvyslanec.

V súvislosti so svojím odchodom z parlamentu Radačovský poznamenal, že jeho mandát prevezme ďalší kandidát SNS, čo podľa neho prispeje k zachovaniu vládnej väčšiny. Vnímanie súčasnej vlády označil za rozdelené. Časť verejnosti je kritická, no podľa neho je pre demokratický systém dôležité, aby vláda mohla dovládnuť.

Kritici kabinetu poukazujú najmä na štýl komunikácie a tempo legislatívnych zmien, zatiaľ čo podporovatelia oceňujú stabilitu a dôraz na sociálne témy. Radačovský však preferuje diplomatický tón a zdôrazňuje skôr funkčnosť systému než politické spory. Objasnil, že pri vstupe do parlamentu považoval za samozrejmé podporovať koalíciu, ktorá ho do funkcie priviedla. Za základný princíp politickej zodpovednosti označil rešpekt k výsledku volieb. Zdôraznil, že vláda by mala mať možnosť dokončiť svoj štvorročný mandát, pričom o jej úspešnosti rozhodnú občania v riadnych voľbách.

Reprezentácia štátu, nie aktuálnej vlády

Občianske protesty podľa neho predstavujú legitímny prejav nespokojnosti, no nemajú byť mechanizmom okamžitej zmeny moci. „Vlády sa nemenia protestmi na uliciach, hoci na to majú právo,“ pripomenul. Dodal, že stabilita demokratického systému stojí práve na akceptovaní pravidiel politickej súťaže.

Doplnil, že ako budúci veľvyslanec bude reprezentovať štát ako celok, nie aktuálnu vládnu garnitúru. Aj preto sa už teraz venuje témam, ktoré majú vplyv na ekonomické záujmy Slovenska a jeho zahraničnú pozíciu.