Homosexuálne manželstvá: má pri nich prevahu ústava alebo Súdny dvor EÚ?

O uznávaní sobášov osôb rovnakého pohlavia nedávno rozhodol Súdny dvor EÚ v kauze Trojan. Dvaja poľskí občania Mateusz Trojan a Jakub Cupriak-Trojan, ktorý má aj nemecké občianstvo, uzavreli manželstvo v Berlíne v júni 2018. Chceli odísť do Poľska a zdržiavať sa tam ako manželský pár.

Cupriak-Trojan preto podal vo Varšave žiadosť o prepis sobášneho listu do poľskej matriky. Úrad túto žiadosť zamietol, pretože poľské právo neupravuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia.

Súdny dvor v Luxemburgu však konštatoval, že rozhodnutie poľských úradov porušilo právo na voľný pohyb a pobyt, ako aj právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Členské štáty sú podľa Súdneho dvora povinné na účely výkonu práv vyplývajúcich z práva Únie uznať manželský status legálne získaný v inom členskom štáte. Táto povinnosť podľa Súdneho dvora „neznamená zavedenie manželstva osôb rovnakého pohlavia do vnútroštátneho práva“.

Ústava verzus európski sudcovia

Pre slovenských právnikov a politikov pôjde o rébus. Stúpenci Bruselu totiž nevidia rozpor medzi tým, čo tvrdí základný zákon na Slovensku, a tým, čo vyplýva z európskeho verdiktu. Podľa nich by mal rezort vnútra takéto sobáše zaregistrovať na špeciálnej matrike. Ide o pracovisko s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré vedie knihu narodení, knihu manželstiev a knihu úmrtí slovenských občanov v zahraničí.

Ministerstvo vnútra sa bude musieť rozhodnúť, či bude preň určujúci verdikt európskych sudcov v Luxemburgu alebo slovenská ústava. Môže sa oprieť o ústavný text, ktorý prijala jednofarebná vláda Smeru spolu s opozičným KDH, časťou hnutia OĽaNO a SDKÚ v roku 2014. Hovorí o tom, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.

Ďalšiu ústavnú ochranu parlament zakotvil tento rok v septembri. Slovenská republika si podľa nej zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú aj ochrany manželstva.

Ignorovať vraj nestačí

Právnik Anton Chromík z Aliancie za rodinu Štandardu povedal, že súčasťou národnej identity a hlavne zdravého rozumu je vnímanie manželstva, ktoré je tu na to, aby sa naplnila prirodzená túžba muža a ženy mať spolu deti a túžba detí mať otca a mamu nastálo.

„Ak bude stačiť iba to, že si niekto odbehne pár kilometrov za hranice po papier, ktorý to popiera, a donútime štát a našu spoločnosť to uznať, aký význam bude nakoniec to manželstvo mať?“ spýtal sa Chromík.

Na otázku, či je dôvod na obavy, keďže Súdny dvor nemôže prinútiť členskú krajinu EÚ, aby prijala legislatívu umožňujúcu sobáše osôb rovnakého pohlavia, odpovedal, že dôvod na obavy je. Poukázal na skúsenosti Poľska a Maďarska, keď im Únia pre vágne dôvody narúšania „právneho štátu“ odoberala financie, a súd v konečnom rozhodnutí takisto môže štátu ukladať drakonické pokuty.

Ako by mal teda rezort vnútra postupovať pri zápise sobášov homosexuálnych párov? Chromík povedal, že ministerstvo tak nesmie urobiť, ale musí rešpektovať slovenské zákony a ústavu. „Toto slepé rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sa musí vyriešiť na európskej úrovni, kde sa musia spojiť štáty, ktoré majú rovnakú predstavu o manželstve, s odmietnutím akejkoľvek ďalšej spolupráce, kým sa tento aktivistický paškvil súdu nepošle do zabudnutia. Ignorovať nebude stačiť,“ priblížil právnik.

Pri odmietnutí zápisu do matriky by sa mohol takýto pár obrátiť na súd na Slovensku, respektíve Súdny dvor by mohol prikázať slovenskému rezortu, aby zápis urobil.

Chromík hovorí o aktivizme

Slovenské súdy by mali podľa právnika rešpektovať slovenskú ústavu, od ich rozhodovania bude závisieť, či budú alebo nebudú „rovnako aktivistické ako Súdny dvor EÚ, ktorý rozhodol bez rešpektu k demokracii a k zmluvám“.

Ako ďalej poznamenal Chromík, Súdny dvor EÚ nemôže prikázať slovenskému ministerstvu, aby akýkoľvek zápis urobilo, môže skonštatovať porušenie práva EÚ a jeho pákou sú vysoké pokuty.

„Práve preto sa musí tento problém vyriešiť na európskej úrovni, či už doplnením zmlúv, ako aj právnym osekaním kompetencií Súdneho dvora EÚ, ktorý si dovoľuje príliš často zasahovať do čisto národných kompetencií štátu, využívajúc pritom všeobecnú klauzulu ,práva na pohyb občanov’“, mienil Chromík. Lenže takto sa podľa neho dá odôvodniť akýkoľvek zásah do rozdelenia kompetencií a Úniu to už „roztrhlo“.

„Pohyb k rozpadu EÚ je neprehliadnuteľný, a preto musíme začať uvažovať strategicky, aby nás potom táto situácia neprekvapila, a pre túto alternatívu musíme už dnes začať budovať spoločenstvo štátov založených na rovnakých hodnotách,“ dodal právnik.

Výzva Inakosti, vláde a parlamentu

Iniciatíva Inakosť označila rozsudok Súdneho dvora za prelomové rozhodnutie. Podľa nej má priame a zásadné dôsledky pre SR a všetky páry rovnakého pohlavia, ktoré využili svoje právo na voľný pohyb a legálne uzavreli manželstvo v inom členskom štáte EÚ.

Slovenské úrady, ako uviedla Inakosť, nesmú odmietnuť prepis sobášneho listu občanov rovnakého pohlavia, inak by konali v rozpore s právom EÚ.

„Vyzývame preto vládu a parlament, aby prijali legislatívu uznávajúcu páry rovnakého pohlavia. Využiť na to môžu súčasnú rekodifikáciu Občianskeho zákonníka,“ vyhlásila Iniciatíva Inakosť.

Rezort vnútra čaká na analýzu

Ministerstvo spravodlivosti sa k téme uznávania sobášov nechcelo vyjadriť. Odporučilo obrátiť sa na rezort vnútra. Ten zatiaľ neoznámil, či by po rozhodnutí Súdneho dvora zapísal do matriky zosobášené páry v inom členskom štáte EÚ.

Tlačový odbor ministerstva vnútra Štandardu prezradil, že v tomto prípade vyčká na jasné právne stanovisko, ktoré by malo vychádzať z podrobného oboznámenia sa s verdiktom a jeho dosahmi na vnútroštátnu prax.