Preskočiť na obsah
  |  

Rezort spravodlivosti chce chrániť aktivistov pred zastrašujúcimi žalobami

Ministerstvo spravodlivosti predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely Civilného sporového poriadku, ktorým sa má posilniť ochrana osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi procesmi.

Cieľom novely je transpozícia smernice Európskej únie. Nová právna úprava má posilniť demokratické práva ako slobodu prejavu, právo na informácie či environmentálnu občiansku angažovanosť.

Zavádza možnosť, aby súd už v počiatočnom štádiu konania posúdil, či žaloba nie je zneužitím práva so zámerom zastrašovať alebo odrádzať od verejnej účasti, a takúto žalobu odmietol. Dôkazné bremeno ponesie žalobca.

Slabšia strana sporu bude môcť žiadať zloženie zábezpeky na náhradu škody a trov konania. Novela zároveň umožní súdu uložiť sankcie žalobcom, ktorí zneužijú súdny proces, vrátane povinnosti uhradiť trovy právneho zastúpenia, uverejniť rozsudok či zaplatiť pokutu.

Účinnosť zákona navrhuje rezort od mája 2026.

(tasr, max)

  |  

U riaditeľa českých železníc našla polícia milióny v hotovosti a zbierku hodiniek

Generálny riaditeľ českej Správy železníc Jiří Svoboda čelí vážnemu podozreniu po tom, ako kriminalisti z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) objavili v jeho súkromnom trezore hotovosť prevyšujúcu 80 miliónov českých korún (približne 3,3 milióna eur).

Peniaze boli v českých korunách, eurách aj dolároch, informoval server iRozhlas.cz s odvolaním sa na dva nezávislé zdroje. Okrem hotovosti polícia údajne našla aj zbierku luxusných hodiniek.

Zásah NCOZ sa uskutočnil v utorok a zameriaval sa na vyšetrovanie podozrivých verejných zákaziek Správy železníc a Riaditeľstva ciest a diaľnic. Týka sa údajne napríklad rozsiahlej obnovy železničného uzla v Pardubiciach či výstavby stanice v Brne, pričom ide o zákazky v hodnote miliárd českých korún.

Jiří Svoboda sa k nálezu odmietol vyjadriť a poznamenal, že vysvetlenie podá iba kompetentným orgánom.

Vedenie Správy železníc zatiaľ nereagovalo. Podľa hovorkyne Nely Eberl Friebovej sa o prípade na piatkovom zasadnutí správnej rady ani nerozprávali a Svoboda zostáva vo funkcii.

(tasr, max)

  |  

ZMOS víta výzvu europarlamentu na stanovenie veku na prístup na sociálne siete

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) víta výzvu Európskeho parlamentu (EP) na zavedenie vekovej hranice 16 rokov na prístup na sociálne siete. Jeho predseda Jozef Božik považuje toto rozhodnutie za kľúčové a dôležité.

Predseda ZMOS zároveň vyjadril požiadavku, aby s cieľom ochrániť duševné zdravie detí predstavitelia centrálnej vládnej moci čo najskôr implementovali toto uznesenie do právneho poriadku SR.

„Ak EP hovorí o dvoch kategóriách, to znamená, že do 13 rokov absolútny zákaz a do 16 rokov s povolením rodičov, osobne by som bol najradšej, keby sme dokázali urobiť kompromis, aby bol do 15 rokov absolútny zákaz,“ poznamenal.

Poslanci EP v stredu v Štrasburgu vyzvali na prijatie opatrení na ochranu maloletých na internete vrátane zavedenia jednotnej minimálnej vekovej hranice 16 rokov na prístup na sociálne siete.

Dokument podporilo 483 europoslancov. Europarlament v ňom vyjadruje hlboké znepokojenie nad rizikami pre fyzické a duševné zdravie, ktorým sú deti vystavené v online prostredí.

Žiada takisto posilnenie ochrany pred manipulatívnymi stratégiami, ktoré zvyšujú riziko závislosti či zhoršujú schopnosť sústredenia. Nemá legislatívny charakter, ide o vyjadrenie stanoviska EP a odporúčanie.

EP navrhuje harmonizovanú minimálnu hranicu 16 rokov na prístup k sociálnym sieťam, platformám na zdieľanie videí a AI chatbotom. Deti vo veku 13 až 16 rokov by mali mať umožnený prístup so súhlasom rodičov.

(tasr, lud)

  |  

USA sprísnili obvinenia voči Afgancovi po zastrelení členky Národnej gardy

Americké ministerstvo spravodlivosti sprísnilo obvinenia voči afganskému občanovi podozrivému zo smrteľného útoku pri Bielom dome. Podľa prokurátorky pre Washington, D. C., Jeanine Pirrovej bude čeliť obvineniu z vraždy prvého stupňa za zastrelenie príslušníčky Národnej gardy a pokus o vraždu ďalšieho člena.

Pôvodné obvinenia zahŕňali tri útoky s úmyslom ozbrojeného zabitia a tri obvinenia z držania zbrane počas násilného činu. Streľba na príslušníkov Národnej gardy si vyžiadala život 20-ročnej príslušníčky, jej o štyri roky starší kolega v nemocnici bojuje o život.

Prípad má výraznú politickú odozvu. Prezident Donald Trump po incidente oznámil, že jeho administratíva „natrvalo pozastaví“ migráciu zo všetkých „krajín tretieho sveta“. Nekonkretizoval, ktoré krajiny by opatrenie zahŕňalo ani ako presne ho budú realizovať.

Cieľom však je zrušiť federálne výhody pre neobčanov, denaturalizácia osôb označených za hrozbu pre „domácu bezpečnosť“ a deportácia všetkých, ktorí budú predstavovať bezpečnostné riziko alebo sa „nebudú zlučovať so západnou civilizáciou“.

Trump pripisuje incident zlyhaniam imigračného preverovania počas vlády Joea Bidena. Útočník Rahmanullah Lakanwal vstúpil do USA v roku 2021 v rámci presídľovacieho programu určeného pre Afgancov po stiahnutí amerických vojsk z Afganistanu.

Administratíva zároveň pozastavila spracovanie imigračných žiadostí afganských občanov na neurčito.

(reuters, max)

  |  

Audit sporných výziev z plánu obnovy je na konci, rozhodnutie predstavia čoskoro

Audit sporných dotačných výziev z plánu obnovy, pre ktoré podal demisiu Peter Kmec, je vo finálnej fáze. Minister školstva Tomáš Drucker (obaja Hlas), poverený vedením úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku, oznámil, že finálne rozhodnutie predstaví čoskoro a bude postavené na dôkladne overených faktoch.

Zdôraznil, že výzvy vznikli na základe trhových konzultácií a riešia potreby v oblastiach, v ktorých chýba iné financovanie.

Do výziev sa zapojilo 338 žiadateľov, z čoho 240 až 250 projektov bolo úspešných alebo sa nachádzajú v zásobníku. Drucker upozornil, že úplné zrušenie výzvy by znamenalo prepadnutie finančných prostriedkov.

Uvažujú o korekciách: plošnom znížení štátnej dotácie, čo by zvýšilo podiel súkromného spolufinancovania. Ušetrené peniaze by mohli podporiť ďalšie projekty zo zásobníka.

Dočasne poverený vicepremiér zároveň eviduje eticky citlivé prípady, ktoré síce nie sú nezákonné, no zohľadnia ich v záujme zachovania verejnej dôvery.

Otázku trvalého vedenia úradu má ešte prerokovať vedenie Hlasu.

(tasr, max)

  |  

Rokovania Británie s EÚ o vstupe do obranného fondu sa skončili bez dohody

Rokovania medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou o vstupe do obranného fondu SAFE v objeme 150 miliárd eur stroskotali. Británia v piatok oznámila, že dohodu sa im do stanoveného termínu nepodarí uzavrieť.

Fond SAFE má slúžiť na prezbrojenie Európy a posilnenie obranného priemyslu. Britský minister pre vzťahy s Úniou Nick Thomas-Symonds vyhlásil, že aj keď rokovali v dobrej viere, Británia nebude akceptovať podmienky, ktoré nie sú v jej národnom záujme.

Napriek zlyhaniu dohody sa britské firmy môžu zapojiť do projektov ako tretia krajina, no ich prístup bude limitovaný.

Európska komisia zdôraznila, že rokovania boli konštruktívne a bezpečnostné partnerstvo s Britániou zostáva dôležité. Pripomenula však, že pravidlá fondu SAFE vyžadujú, aby maximálne 35 percent nákladov pochádzalo z krajín mimo Európskej únie a zapojených štátov.

Zlyhanie rokovaní vnímajú ako krok späť v snahe o zlepšenie vzťahov po brexite. Premiér Keir Starmer pritom ešte v máji označoval tieto rozhovory za začiatok novej éry spolupráce.

(reuters, max)