Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nikaragua prepustila približne 40 politických väzňov, zostávajú v domácom väzení

Nikaragujské úrady v sobotu prepustili približne 40 politických väzňov, uviedli pre agentúru Reuters dvaja tamojší aktivisti. Oslobodení však zostávajú v domácom väzení a musia sa pravidelne hlásiť polícii.

Alfredo Gutierrez, koordinátor strany Liberales Nicaragua pôsobiacej mimo krajiny, potvrdil, že medzi prepustenými je aj aktivista José Alejandro Hurtado, ktorý bol podľa Medziamerickej komisie pre ľudské práva zadržaný v januári. Ana Margarita Vijil z opozície Unamos uviedla, že mnohí z prepustených nevideli svojich príbuzných celé mesiace či roky.

Prezidentský palác na žiadosť o komentár bezprostredne nereagoval. Prezident Daniel Ortega a jeho manželka Rosario Murillová, ktorá s ním zdieľa výkon moci, už roky čelia kritike pre tvrdé potláčanie nesúhlasu. Opozičné skupiny tvrdia, že pred sobotňajším prepustením bolo v krajine väznených vyše 70 politických oponentov vrátane študentských lídrov a občianskych aktivistov.

V roku 2023 Nikaragua oslobodila viac než 200 politických väzňov, ktorých následne vypravila do USA. Medzi nimi bolo aj päť bývalých kandidátov, ktorí v roku 2021 vyzvali Ortegu v prezidentských voľbách. Západné krajiny označili jeho znovuzvolenie za nedemokratické a nelegitímne.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Po dronovom útoku na Vyšhorod jeden mŕtvy, 11 zranených

Pri ruskom dronovom útoku na Vyšhorod, predmestie ukrajinskej metropoly, zahynul v nedeľu jeden človek a jedenásť ďalších utrpelo zranenia. Informoval o tom gubernátor Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk na sociálnej sieti Telegram. Záchranári podľa neho evakuujú obyvateľov výškovej budovy a likvidujú požiar, ktorý vznikol po zásahu.

„Žiaľ, v dôsledku nepriateľského útoku na Vyšhorod zahynul jeden človek a jedenásť osôb je zranených. Medzi nimi je aj jedno dieťa,“ uviedol Kalašnyk. Ide o ďalší útok po tom, čo v noci na piatok pri kombinovanom údere dronmi a raketami zahynuli traja ľudia a státisíce domácností na Ukrajine zostali bez elektriny.

Medzitým ukrajinská delegácia odcestovala do Spojených štátov na rokovania o americkom mierovom pláne. Pôvodná verzia návrhu, pripravená bez konzultácií s európskymi spojencami, predpokladala stiahnutie ukrajinských síl z Doneckej oblasti a faktické uznanie Doneckej a Luhanskej oblasti i anektovaného Krymu za ruské.

Po ostrej kritike Kyjeva a jeho európskych sponzorov Washington plán prepracoval, jeho aktuálna podoba však zostáva nejasná.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa má v pondelok stretnúť v Paríži s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Talianski lídri odsúdili útok vandalov na redakciu denníka La Stampa

Talianska politická scéna ostro odsúdila incident v Turíne, kde skupina demonštrantov v piatok poškodila hlavnú redakciu denníka La Stampa. Udalosť kritizovali premiérka Giorgia Meloniová, šéfka opozičnej Demokratickej strany Elly Schleinová aj prezident republiky Sergio Mattarella.

Meloniová označila útok za „veľmi závažný čin, ktorý si zaslúži najprísnejšie odsúdenie“. Po telefonáte so šéfredaktorom Andreom Malagutim zdôraznila, že sloboda tlače je „vzácnou hodnotou“. Mattarella hovoril o „násilnom útoku“ a Schleinová incident označila za „závažný a neprijateľný“, pričom pripomenula, že každá redakcia je baštou demokracie.

Podľa La Stampy sa približne stovka ľudí odčlenila od protestu proti vládnym rozpočtovým plánom a vtrhla do redakcie, ktorá bola prázdna pre celoštátny štrajk novinárov. Vandali kričali „Teroristickí novinári, ste na prvom mieste zoznamu!“ a ničili knihy aj pracovné dokumenty.

Steny poškodili grafitmi vrátane nápisov „Slobodná Palestína“ či obvinení zo spolupráce s Izraelom. Reportér agentúry AFP zaznamenal aj transparent požadujúci prepustenie imáma turínskej mešity, ktorému hrozí deportácia.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Moncadová obvinila Trumpa zo zasahovania do volieb v Hondurase

Ľavicová prezidentská kandidátka Rixi Moncadová obvinila amerického prezidenta Donalda Trumpa z neprimeraného zasahovania do honduraských volieb. Reagovala tak na jeho podporu pravicového kandidáta Nasryho Asfuru a oznámenie, že udelí milosť bývalému prezidentovi Juanovi Orlandovi Hernándezovi, odsúdenému v USA za obchodovanie s drogami.

Moncadová zo strany Libre uviedla, že kroky amerického prezidenta, podniknuté len tri dni pred voľbami, sú „totálne intervenčné“. Trump v stredu označil etnického Palestínčana Asfuru za spojenca v boji proti „narkokomunistom“ v regióne a v piatok pohrozil obmedzením americkej podpory, ak jeho favorit neuspeje.

Prekvapenie vyvolalo najmä jeho rozhodnutie udeliť milosť Hernándezovi, ktorý si od roku 2024 odpykáva 45-ročný trest v USA. Bývalý honduraský líder viedol krajinu v rokoch 2014 – 2022 a do USA bol vydaný krátko po odchode z funkcie.

Kritika Trumpovho kroku zaznela nielen od jeho domácich oponentov, ale aj od kolumbijského prezidenta Gustava Petra. Ten upozornil na americkú operáciu proti pašerákom drog, pri ktorej v medzinárodných vodách zahynulo viac než 80 ľudí. Trump svoje rozhodnutie obhajoval tvrdením, že Hernández bol „potrestaný veľmi tvrdo a nespravodlivo“.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Szijjártó: Orbán nepotrebuje na cestu do Moskvy povolenie z Bruselu

„Sledujem a čítam frustrované vyhlásenia vojnu podporujúcich európskych politikov o našich včerajších rokovaniach v Moskve a myslím si, že je potrebné rozptýliť jedno vážne nedorozumenie: my, Maďari, nepotrebujeme žiadne povolenie ani mandát ani z Bruselu, ani z Berlína, ani odkiaľkoľvek inde na jedinú zahraničnú schôdzku," napísal na sociálnej sieti maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Szijjártó dodal, že Budapešť vedie suverénnu zahraničnú politiku, ako 28. novembra na začiatku stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom povedal maďarský premiér Viktor Orbán. Putin povedal, že rusko-maďarské vzťahy sú založené na pragmatizme a ich úroveň dosiahla historický vrchol. Orbán zároveň opätovne ponúkol Budapešť ako pôdu pre rusko-americké rokovania o mieri na Ukrajine.

(red)

Minúta  |  

Airbus opraví takmer tisíc lietadiel, výpadok sa dotýka letísk po celom svete

Airbus oznámil okamžité opravy 6-tisíc lietadiel rodiny A320 pre chybu v softvéri. Podľa údajov zverejnených v piatok musia lietadlá prejsť aktualizáciou, inak nemôžu lietať.

Zlyhanie systému riadenia letu bolo spôsobené slnečnými erupciami, incident preveruje americký úrad FAA. Oprava trvá asi dve hodiny, no problém môže narušiť prevádzku počas víkendu.

Dotknuté sú spoločnosti ako American Airlines, Lufthansa, easyJet a IndiGo. Aerolinie musia prejsť na staršiu verziu softvéru v počítači, ktorý určuje uhol nábehu nosa lietadla, a pri starších strojoch vymeniť aj časť hardvéru.

Airbus v sobotu oznámil, že zásahy môžu byť menej náročné, ako sa pôvodne očakávalo, a počet lietadiel vyžadujúcich hardvérovú výmenu bude menší ako pôvodne odhadovaných tisíc.

Oprava musí byť vykonaná pred návratom lietadiel do prevádzky s cestujúcimi a trvá dve až tri hodiny na jeden stroj.

Celkovo je v prevádzke približne 11 300 úzkotrupých lietadiel, z toho 6 440 modelov A320. Dáta z Cirium a FlightAware ukázali, že väčšina svetových letísk zaznamenala iba mierne meškania.

Wizz Air uviedol, že aktualizácie na všetkých dotknutých lietadlách dokončil počas noci. AirAsia plánuje dokončiť opravy do 48 hodín.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.