Preskočiť na obsah
  |  

Švajčiari rozhodujú o občianskej službe pre všetkých aj o dani pre superbohatých

Vo Švajčiarsku sa v nedeľu koná referendum o dvoch citlivých otázkach: zavedení povinnej občianskej služby pre všetkých bez rozdielu pohlavia a novej klimatickej dane pre superbohatých. Podľa prieskumov sa neočakáva, že by sa iniciatívy presadili, hoci vyvolali intenzívnu celonárodnú diskusiu, píše agentúra AFP.

Švajčiarsky systém priamej demokracie umožňuje občanom rozhodovať v referendách niekoľkokrát ročne. Stačí 10-tisíc podpisov na to, aby sa návrh dostal na hlasovanie. Vláda aj parlament voličom odporučili obe iniciatívy odmietnuť pre vysoké náklady a riziko negatívneho dopadu na ekonomiku.

Návrh na „povinnú občiansku službu“, ktorá by bola povinná aj pre ženy, mal spočiatku pomerne širokú podporu, no podľa najnovšieho prieskumu gfs.bern je proti nemu 64 percent voličov. Zástancovia tvrdia, že by služba pre všetkých posilnila sociálnu súdržnosť, oponenti však pochybujú o jej rovnostárskom prínose.

Druhým bodom je „iniciatíva pre budúcnosť“ z dielne mládežníckej vetvy Sociálnodemokratickej strany požadujúca 50-percentnú dedičskú daň z majetkov nad 50 miliónov frankov. Na podporu zelenej transformácie by podľa odhadov priniesla až šesť miliárd frankov ročne. Proti je však 68 percent opýtaných. Kritici varujú, že daň by mohla vyhnať superbohatých zo Švajčiarska a negatívne zasiahnuť rodinné podniky.

(afp, tasr, sab)

  |  

Prípad znásilnenia študentky Sone sa v decembri opäť dostane pred súd

Mestský súd Bratislava I bude budúci týždeň opäť pojednávať v kauze znásilnenia a obmedzovania osobnej slobody študentky Sone. Podľa rozpisu pojednávaní zverejneného ministerstvom spravodlivosti sa konania uskutočnia v utorok 2. decembra a vo štvrtok 4. decembra. Obžalovaným je Ivo P.

Prípad sa začal v septembri 2023, keď polícia prijala oznámenie o nezvestnosti študentky. Následne ju našli intoxikovanú a v bezvedomí pri nemocnici v bratislavskej Petržalke. Vyšetrovateľ obvinil Iva P. zo znásilnenia a obmedzovania osobnej slobody a súd ho vzal do väzby.

Koncom apríla minulého roka krajská prokuratúra trestné stíhanie zastavila s odôvodnením, že obvinený bol v čase skutku nepríčetný pre duševnú chorobu. Súd vtedy nariadil jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia.

V januári však Ústavný súd konštatoval porušenie práv poškodenej a vyhovel jej sťažnosti proti zastaveniu stíhania. Následne generálna prokuratúra rozhodnutie zrušila a nariadila znovuotvorenie prípadu. Mestský súd potom obvineného opätovne vzal do väzby.

(tasr, sab)

  |  

Iracké plynové pole Khor Mor obnovilo prevádzku po útoku dronom

Prevádzka na irackom plynovom poli Khor Mor bola v nedeľu nadránom obnovená a dodávky plynu do regionálnych elektrární sa začali o 2.00 miestneho času, oznámilo ministerstvo energetiky Kurdského regiónu. Produkcia sa zastavila po štvrtkovom útoku dronom, ktorý spôsobil výpadky elektriny v širokých oblastiach.

Plynové pole Khor Mor, jedno z najväčších v irackom Kurdistane, je kľúčovým zdrojom suroviny pre výrobu elektriny. Podľa spoločnosti Dana Gas, ktorá spolu s partnermi pole prevádzkuje, raketa zasiahla skladovaciu nádrž a prinútila prevádzku k úplnému odstaveniu. K útoku sa zatiaľ nik neprihlásil a úrady nezverejnili podozrivých.

Incident je najvážnejším od série dronových útokov z júla, ktoré zasiahli ropné polia a znížili ťažbu v regióne o približne 150-tisíc barelov denne. Kurdská regionálna vláda má v severnom Iraku rozsiahlu autonómiu a v tamojšom energetickom sektore pôsobia viaceré americké firmy.

(reuters, sab)

  |  

Netanjahu sa chce postarať o návrat posledných ostatkov

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu uistil rodinu 24-ročného Rana Gviliho, že vláda je pevne odhodlaná zabezpečiť návrat jeho ostatkov z Pásma Gazy. Gvili, príslušník elitnej policajnej jednotky Jasam, padol 7. októbra 2023 počas útoku hnutia Hamas na Izrael a jeho telo odviezli militanti do Gazy.

Netanjahu podľa svojej kancelárie rodinu informoval o prebiehajúcom úsilí, ktorého cieľom je umožniť „riadny židovský pohreb“. Okrem Gviliho zostávajú v Gaze ešte ostatky 43-ročného thajského občana Sudthisaka Rinthalaka. Premiér o záväzku Izraela v tejto veci ubezpečil aj thajského veľvyslanca. Rinthalak pracoval na farmách v kibuci Beeri a zahynul počas útoku Hamasu, pričom jeho telo bolo odvezené do Gazy.

Dohoda o prímerí v Gaze sprostredkovaná Spojenými štátmi vstúpila do platnosti 10. októbra a ukončila dvojročný konflikt, ktorý vypukol po útokoch Hamasu v roku 2023. Na začiatku prímeria držali militanti v Gaze 20 živých a 28 mŕtvych rukojemníkov. Všetci živí boli medzičasom prepustení a v utorok Hamas vrátil ostatky 26. obete.

(afp, tasr, sab)

  |  

Kazachstan odsúdil ukrajinský útok dronom na terminál ropovodu CPC

Kazachstan v nedeľu ostro skritizoval Ukrajinu za dronový útok na čiernomorský terminál Caspian Pipeline Consortium (CPC), ktorý zabezpečuje viac než jedno percento svetových dodávok ropy. Incident sa odohral pri ruskom prístave Novorosijsk.

Konzorcium CPC v sobotu oznámilo, že po útoku muselo prerušiť prevádzku, keďže jedno z kotvísk na termináli bolo vážne poškodené ukrajinským námorným dronom. Kazachstanské ministerstvo zahraničných vecí následne vyjadrilo protest proti „ďalšiemu úmyselnému útoku na kritickú infraštruktúru medzinárodného konzorcia“.

„Tento incident predstavuje tretí akt agresie voči výlučne civilnému zariadeniu, ktorého prevádzku chránia normy medzinárodného práva,“ uviedlo ministerstvo. Kazachstan je hlavným dodávateľom ropy pre ropovod CPC, ktorý vedie z Tengizského poľa pri Kaspickom mori až k čiernomorskému pobrežiu.

(reuters, sab)

  |  

Začalo sa adventné obdobie. Kresťania vstúpili do obdobia duchovnej prípravy na Vianoce

Prvou adventnou nedeľou, ktorá tento rok pripadla na 30. novembra, sa pre kresťanov začalo štvortýždňové obdobie duchovnej prípravy na slávenie Narodenia Pána. Advent je časom modlitieb, pokánia a častejšieho čítania Svätého písma, no zároveň obdobím radosti a nádeje. Kresťania si pripomínajú nielen očakávanie Kristovho narodenia pred dvetisíc rokmi, ale aj jeho príchod na konci vekov.

K tradičným prvkom adventu patria rorátne sväté omše, slávené pred svitaním pri svetle sviec a adventný veniec so štyrmi sviecami symbolizujúcimi postupné približovanie Vianoc. Sviece sa zapaľujú v kostoloch aj v domácnostiach; veriaci si vence často prinášajú na posvätenie počas prvej adventnej nedele.

Advent sa v cirkvi vyvíjal od 5. storočia, pričom dnešnú štvortýždňovú podobu mu dal pápež Gregor I. Veľký. Východné kresťanské tradície však začínajú pôstne obdobie skôr – v gréckokatolíckej cirkvi už 15. novembra, v pravoslávnej podľa juliánskeho kalendára.

Adventný veniec v dnešnej podobe sa rozšíril v 19. storočí vďaka nemeckému evanjelickému pastorovi Johannovi Henrichovi Wichernovi, ktorý ho vytvoril pre deti vo svojom útulku.

(tasr, sab)