Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počet obetí masívneho požiaru v Hongkongu stúpol na 146

Polícia pokračuje v prehľadávaní zničených bytových veží v Hongkongu po masívnom požiari, ktorý si vyžiadal najmenej 146 obetí. Oheň zachvátil sedem veží v bytovom komplexe Wang Fuk Court, ktorý bol v rekonštrukcii.

Požiar vznikol minulú stredu a rýchlo sa rozšíril po vonkajších stenách bytov. Polícia prehľadala štyri z týchto siedmich veží, pričom na schodiskách a na strechách našla telá obyvateľov, ktorí sa pri úteku zachytili v pasci.

Ešte stále treba nájsť približne 40 ľudí a momentálne trvá vyšetrovacia fáza príčiny požiaru. Pre nefunkčné alarmy a podozrenia z používania nebezpečných stavebných materiálov už zadržali 11 osôb, a to aj v súvislosti s možnou korupciou.

Viac ako 1 100 obyvateľov sa presunulo do dočasného ubytovania, ďalších 680 ubytovali v mládežníckych hosteloch a hoteloch.

(reuters, sie)

Minúta  |  

NATO zvažuje agresívnejšiu reakciu na ruské hybridné útoky

Admirál Giuseppe Cavo Dragone, šéf vojenskej komisie NATO, povedal Financial Times, že Aliancia zvažuje agresívnejší prístup k ruským kyberútokom, sabotážam a porušovaniu vzdušného priestoru. „Byť agresívnejší alebo proaktívni namiesto reaktívnych – to je niečo, o čom rozmýšľame,“ povedal.​

Európa čelí vlnám hybridných vojenských incidentov – od rezania káblov v Baltskom mori až po kybernetické útoky –, často pripisovaných Rusku či nejasného pôvodu. Niektorí diplomati najmä z východoeurópskych krajín vyzývajú NATO, aby prestalo byť pasívne a začalo sa brániť.

Cavo Dragone pripustil, že „preventívny útok“ by mohol byť považovaný za „obrannú akciu“, no zároveň priznal, že to „je ďaleko od obvyklého myslenia a správania“ sa Aliancie.​

Poznamenal, že NATO má určité úspechy pri odstrašení. Ako príklad uviedol misiu NATO Baltic Sentry, v rámci ktorej sú nasadené spojenecké lode, lietadlá a námorné drony, ktoré monitorujú kritickú infraštruktúru v Baltskom mori.

​(kyiv independent, ft, sie)

Minúta  |  

Izrael má „štátnu politiku mučenia palestínskych väzňov”, uvádza správa OSN

Výbor OSN proti mučeniu vo svojej dvojročnej správe o dodržiavaní dohovoru proti mučeniu konštatuje, že existujú „hlboko znepokojujúce“ dôkazy o de facto štátnej politike organizovaného mučenia Palestínčanov v izraelských väzniciach a zaisťovacích zariadeniach.

Experti OSN prikladajú obvinenia z opakovaných brutálnych bitiek, útokov služobných psov, elektrošokov, topenia, sexuálneho násilia, systematického odopierania zdravotnej starostlivosti a nesprávneho používania pút, ktoré v niektorých prípadoch viedlo až k amputáciám.​

Výbor kritizuje aj rozsiahle používanie právneho termínu „nelegálni bojovníci“ a administratívnej detencie, na základe ktorých Izrael drží tisíce Palestínčanov vrátane detí bez obžaloby a súdu.

Podľa OSN najmenej 75 Palestínčanov zomrelo vo väzbe od začiatku vojny v Gaze, pričom doteraz žiadneho zodpovedného nepostavili pred súd.​

Správa vyšla v čase, keď izraelské úrady preverujú incident v Džaníne, kde vojaci zastrelili dvoch Palestínčanov po ich zjavnej kapitulácii, čo ľudskoprávne organizácie označili za možnú mimosúdnu popravu.

Izrael obvinenia z mučenia odmieta a tvrdí, že podmienky vo väzniciach sú v súlade so zákonom, výbor však poukazuje na praktickú neexistenciu trestných stíhaní za týranie.

(reuters, sie)

Minúta  |  

OPEC+ pozastaví zvyšovanie produkcie ropy v prvom štvrťroku 2026

Osem krajín kartelu OPEC+ – Saudská Arábia, Rusko, Irak, SAE, Kuvajt, Kazachstan, Alžírsko a Omán – potvrdilo na nedeľnej schôdzi pauzu v zvyšovaní produkčných cieľov na prvý štvrťrok 2026. Kartel tak zároveň reviduje svoj skorší plán postupného zvyšovania ťažby od apríla tohto roka, ktorý mal pomôcť krajinám vrátiť ich podiel na trhu.​

Členské krajiny zdôraznili, že prioritou je udržať stabilitu na globálnom ropnom trhu v období, keď sú perspektívy svetovej ekonomiky stabilné a zásoby ropy na trhoch adekvátne. Zároveň sa zaväzujú flexibilne monitorovať trh a v prípade potreby môžu pozastavené zníženie produkcie o 2,2 milióna barelov denne čiastočne alebo úplne vrátiť na trh.​

Druhý balík zníženej produkcie v rozsahu 1,65 milióna barelov denne sa môže postupne vrátiť na trh v závislosti od zmien trhu. Ďalšia schôdza ministrov OPEC+ sa uskutoční 7. júna 2026, zatiaľ čo zastupitelia ôsmich krajín sa stretnú 4. januára.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Zbrojovky prosperujú, sto najväčších dosiahlo rekordné tržby

Správa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) ukázala, že 100 najväčších výrobcov zbraní dosiahlo v roku 2024 tržby 679 miliárd dolárov, čo predstavuje nárast o 5,9 percenta.

Väčšinu rastúcich ziskov si rozdelili firmy v USA a Európe, ktoré profitovali z vojny na Ukrajine, konfliktu v Pásme Gazy a zo zvyšujúcich sa vojenských rozpočtov.​

Americké spoločnosti si udržiavajú dominanciu – 39 z prvej stovky sídli v USA s kombinovanými tržbami 334 miliárd dolárov, čo je nárast o 3,8 percenta. Európske firmy však rastú rýchlejšie – 23 z 26 európskych spoločností zaznamenalo nárast o trinásť percent na 151 miliárd dolárov.

Nemecké zbrojovky (Rheinmetall, ThyssenKrupp, Hensoldt, Diehl) sa dostali na nový level, keď rástli o 36 percent.​

Pozoruhodným príkladom rastu je aj pražská Czechoslovak Group s rastom 193 percent a ukrajinská JSC Ukrainian Defense Industry s rastom 41 percent, obe profitujú z vojny a iniciatív Kyjeva.

Izraelské zbrojovky (tri na zozname) vzrástli o 16 percent, pričom kritika operácie v Gaze mala podľa SIPRI „zanedbateľný vplyv" na dopyt. Rusko napriek sankciám zvýšilo príjmy v zbrojárskom priemysle o 23 percent.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Trump hovoril s Madurom, Caracas sa obáva vojenských akcií

Americký prezident Donald Trump v nedeľu potvrdil, že hovoril s venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom. Na palube amerického prezidentského lietadla Air Force One však odmietol poskytnúť bližšie informácie o obsahu rozhovoru.

„Nechcem sa k tomu vyjadrovať, ale áno – hovoril som s ním. Nebolo to ani dobré, ani zlé, bol to len telefonát,“ povedal Trump novinárom.​

Podľa New York Times sa v rozhovore diskutovalo o možnosti osobného stretnutia v Spojených štátoch. Zároveň Trump pokračuje v agresívnej rétorikе voči Venezuele. V sobotu vyhlásil, že vzdušný priestor nad krajinou a okolo nej by mal byť považovaný za „uzavretý v úplnosti“.

Keď sa ho novinári spýtali, či to znamená, že útoky sú blízko, odpovedal: „Nič si z toho nevyvodzujte.“​

Pentagón medzitým zvažuje ďalšie vojenské možnosti vrátane pokusu o zvrhnutie Madurovej vlády v mene boja proti drogám. Spojené štáty v Karibiku už tri mesiace vedú údery na podozrivé lode a člny.

​(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.