Preskočiť na obsah
  |  

Grécky parlament schválil nákup raketových systémov z Izraela

Grécky parlament v noci na piatok schválil nákup 36 izraelských raketových systémov Puls od Izraela za približne 650 miliónov eur (757,84 milióna dolárov). Informáciu potvrdili pre agentúru Reuters dvaja vysokopostavení predstavitelia zoznámení so záležitosťou.

Grécko plánuje do roku 2036 investovať okolo 28 miliárd eur (zhruba 32,66 miliardy dolárov) do modernizácie ozbrojených síl. Tento krok prichádza po dlhovej kríze v rokoch 2009 až 2018 a má pomôcť krajine držať krok s historickým rivalom Tureckom.

Nákup schválili na uzavretej schôdzi výboru pre obranu parlamentu, kde sa potvrdila aj konečná cena. Tá sa podľa dostupných zdrojov pohybuje v rozmedzí 650 až 700 miliónov eur. O rokovaniach Grécka s Izraelom informoval Reuters už v novembri.

Vzťahy medzi Gréckom a Izraelom sú na veľmi dobrej ekonomickej aj diplomatickej úrovni. V posledných rokoch uskutočnili viaceré spoločné vojenské cvičenia a v južnom Grécku funguje spoločné letecké výcvikové centrum.

(reuters, sie)

  |  

Saab a Airbus budú spolupracovať na vývoji bezposádkových stíhačiek

Švédsky Saab a nadnárodná spoločnosť Airbus rokujú o spoločnom vývoji bezposádkových bojových lietadiel, ktoré budú dopĺňať súčasné stíhačky Gripen E a Eurofighter Typhoon.

Plán pre Reuters nezávisle potvrdili generálni riaditelia oboch spoločností Micael Johansson (Saab) a Guillaume Faury (Airbus). Podľa Johanssona ide o „spoločníkov“, ktorí rozšíria schopnosti existujúcich stíhacích lietadiel.

Faury zdôraznil, že rokovania sú úplne nezávislé od pretrvávajúcich problémov v programe vývoja stíhačiek novej generácie FCAS (stoja za ním Francúzsko, Nemecko a Španielsko).

Obaja šéfovia sa stretli na fóre európskeho leteckého a obranného priemyslu v Bruseli. Zdroje z odvetvia naznačujú, že ak by stomiliardový program FCAS úplne zlyhal, spolupráca Saab – Airbus by mohla viesť k širšiemu vývojovému spojenectvu aj v oblasti šiestej generácie bojových stíhačiek.

Saab zároveň rokuje s ďalšími partnermi a nepripúšťa, že by sa vzdal pozície jedného z mála výrobcov stíhacích lietadiel na svete. Rozhodnutie o nástupcovi Gripenu sa očakáva v horizonte rokov 2028 až 2030.

(reuters, sie)

  |  

Únik látky v Žiline riešia ako podozrenie z neoprávneného nakladania s odpadmi

Únik neznámej látky do ovzdušia vo štvrtok v Žiline si prevzal do konania vyšetrovateľ enviropolície Národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru (PZ) ako podozrenie z neoprávneného nakladania s odpadmi.

V piatok to potvrdil hovorca Prezídia PZ Roman Hájek. „V súčasnosti prebiehajú potrebné analýzy, na základe ktorých bude možné vo veci rozhodnúť,“ uviedol Hájek s tým, že polícia aktuálne nemôže poskytnúť viac informácií.

Vo štvrtok od skorých ranných hodín obyvatelia centra Žiliny cítili nepríjemný zápach, pre ktorý museli záchranné zložky evakuovať a na určitý čas uzavrieť viacero ulíc.

Mesto Žilina v súvislosti so vzniknutou situáciou vyhlásilo mimoriadnu situáciu. Hasiči informovali, že v dôsledku úniku neznámej látky evidovali tri zranené osoby. Výsledky meraní a kontrol podľa samosprávy vylúčili ohrozenie zdravia, života a majetku obyvateľov.

(tasr, lud)

  |  

Česi a Slováci dodajú Európskej únii muníciu za desiatky miliárd

Česká zbrojárska skupina Czechoslovak Group (CSG) miliardára Michala Strnada podpísala so slovenským ministerstvom obrany sedemročnú rámcovú dohodu na dodávky delostreleckej a tankovej munície v maximálnej hodnote až 58 miliárd eur pre Slovensko a iné krajiny Európskej únie. Nákupy budú čiastočne financované z európskeho programu SAFE.

Dohodu uzavrela dcérska spoločnosť CSG – slovensko-česká ZVS Holding, ktorá bude dodávať najmä 155 mm delostreleckú muníciu, 120 mm tankovú muníciu a 30/35 mm kanónovú muníciu pre Slovensko aj ostatné štáty EÚ.

Slovensko ponúka všetkým členským krajinám EÚ, aby sa k rámcovej zmluve pripojili. „Slovensko má ambíciu stať sa lídrom v dodávkach veľko- a strednokalibrovej munície pre štáty EÚ,“ konkretizoval minister obrany Robert Kaliňák. Z programu SAFE chce Slovensko čerpať 2,3 miliardy eur, z toho 38,5 milióna eur práve na nákup munície.

CSG sa za posledné roky stala jedným z najväčších európskych výrobcov delostreleckej munície pre NATO a Ukrajinu. Po minuloročnej akvizícii americkej Kinetic Group za 2,2 miliardy dolárov dosiahla za prvých deväť mesiacov tohto roka tržby 4,49 miliardy eur a prevádzkový zisk 1,1 miliardy eur (medziročne +77 percent).

(reuters, sie)

  |  

Výrobcovia stiahnu štyri typy inzulínu, Šaško upozorňuje na riziká

Výrobcovia inzulínu v roku 2027 ukončia produkciu viacerých jeho foriem, čo spôsobí aj koniec ich dovozu na Slovensko. Zmena sa dotkne všetkých krajín Európskej únie, kde sú tieto typy dostupné.

Slovenský trh dnes ponúka 34 druhov inzulínov, pričom výrobcovia stiahnu štyri z nich. Držiteľ registrácie avizoval lekárom postupné informácie o zmenách aj o možnostiach náhradnej liečby. Uviedla to hovorkyňa Štátneho ústavu na kontrolu liečiv (ŠÚKL) Lucia Balážiková.

Zdôrazňuje, že dodávky inzulínov zostanú v roku 2026 stabilné a pokryjú potreby trhu. Ústav zároveň rokuje s držiteľom registrácie, ktorý prisľúbil opatrenia na zachovanie kontinuity liečby pacientov s diabetom.

Držiteľ registrácie pripravil aj podrobný informačný list pre lekárov v spolupráci s Európskou liekovou agentúrou a ŠÚKL. Dokument odporúča postup pri úprave liečby a má zabezpečiť dostatok času na prechod na iné možnosti, aby neohrozili kompenzáciu pacientov.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) potvrdil, že o plánovanom ukončení dodávok inzulínu vie. Situáciu označil za zásadný problém pre strednú Európu a plánuje o nej rokovať v rámci krajín V4.

(tasr, lud)

  |  

Pellegrini rokoval s Meloniovou o Ukrajine aj ruských aktívach

Prezident SR Peter Pellegrini sa v piatok stretol v sídle talianskeho úradu vlády s premiérkou Giorgiou Meloniovou. Rokovali o aktuálnom dianí v Európe aj vo svete.

Hlava štátu vyzdvihla pozíciu talianskej predsedníčky vlády, podľa ktorej sa Taliansko pod jej vedením stáva významným aktérom európskej politiky. „Tvrdím to už veľmi dlho a často aj verejne prezentujem, že v mnohých veciach a postojoch súhlasím s postojom premiérky,“ uviedol Pellegrini.

Jednou z hlavných tém bola situácia na Ukrajine. Diskutovali aj o otázke zmrazených ruských aktív a o možnostiach ich prípadného využitia. „Rozprávali sme sa ako, či a kedy využiť alebo nevyužiť zmrazené aktíva, aby Európa nestratila nejakú vyjednávaciu pozíciu,“ spresnil prezident.

Pellegrini poukázal na to, že Slovensko a Taliansko v súčasnosti nachádzajú zhodu v postojoch v oblasti európskych politík. Ako príklad uviedol pohľady na Green Deal alebo na pripravovaný systém obchodovania s emisnými kvótami ETS2.

Piatkové stretnutie podľa neho prispelo k ďalšiemu posilneniu vzťahov medzi oboma krajinami.

(tasr, lud)