Dva týždne rokovaní: uniknuté nahrávky o zrade, ustráchaná Ukrajina a izolovaná Európa
Kremeľ v piatok oznámil, že Rusko a Spojené štáty dosahujú pokrok v mierových rokovaniach o Ukrajine a že Moskva je pripravená pokračovať v spolupráci so súčasným americkým tímom.
Takéto vyjadrenia nenechávajú Ukrajinu chladnou. Napadnutý štát sa obáva, že svetové mocnosti rozhodnú o ňom bez neho.
„Stále si pamätáme mená tých, ktorí zradili budúce generácie v Mníchove. To sa už nikdy nesmie zopakovať. Zásady musia zostať nedotknuteľné a potrebujeme skutočný mier, nie ústupky,“ povedal vo štvrtok ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v narážke na dohodu s nacistickým Nemeckom z roku 1938.
„Musíme chrániť Volodymyra“
Hoci americký prezident Donald Trump na margo mieru hovorí, že „na tango treba dvoch“, Európa sa obáva, že k „tancu“ ani nedôjde.
Potvrdzuje to štvrtkový únik údajného prepisu rozhovoru medzi vrcholovými európskymi politikmi.
Nemecké médium Spiegel informovalo, že vládni predstavitelia starého kontinentu zjavne hlboko nedôverujú USA v mierových rokovaniach s Ruskom a Ukrajinou. A dali to najavo aj Zelenskému.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron údajne v dôvernom telefonáte varoval ukrajinského prezidenta a ďalších európskych lídrov.
„Existuje možnosť, že USA zradia Ukrajinu v otázke územia, bez jasných bezpečnostných záruk,“ povedal podľa prepisu rozhovoru Macron s dôvetkom, že Zelenskému hrozí „veľké nebezpečenstvo“.
Nemecky kancelár Friedrich Merz zas údajne podotkol, že Zelenskyj musí byť „v najbližších dňoch mimoriadne opatrný“. „Hrajú hry ako s vami, tak aj s nami,“ naznačil Merz zrejme v narážke na dvoch amerických vyslancov – Steva Witkoffa a Jareda Kushnera –, ktorí začiatkom tohto týždňa v mene Bieleho domu diskutovali o podmienkach mieru s Vladimirom Putinom.
„Nesmieme nechať Ukrajinu a Volodymyra s týmito chlapmi samých,“ povedal podľa dokumentu v jednej časti rozhovoru fínsky prezident Alexander Stubb. Generálny tajomník NATO Mark Rutte následne podľa písomného záznamu doplnil, že „musia chrániť Volodymyra“.
Elyzejský palác poprel pravosť záznamu pondelkovej telefonickej konferencie. Zvyšní účastníci pre Spiegel vraj anonymne potvrdili, že prepis je správne reprodukovaný, ale nechceli potvrdiť jednotlivé citáty.
Európu opäť vynechali
Obaja americkí vyslanci v utorok rokovali s Putinom päť hodín. Šéf Kremľa niektoré požiadavky akceptoval a iné odmietol. Trump označil výsledok za „pomerne dobrý“ a Moskva poznamenala, že rokovania pokračujú.
Podľa uniknutého prepisu rozhovoru si európski premiéri robili nádeje, že cestou spoza Uralu sa Witkoff a Kushner zastavia aj v Európe. Merz navrhol, že požiada Trumpa, aby poslal Witkoffa do Bruselu. Hoci sa údajne už lídri bavili o tom, či bude lepšie stretnúť sa v centrále NATO alebo v priestoroch EÚ, obaja vyslanci ponad starý kontinent len preleteli. Aj vo štvrtok sa v Miami stretli s Ukrajincami bez Európanov.
Tí sú od polovice novembra, keď unikli informácie o pripravovanom Trumpovom 28-bodovom pláne, vo veľkom kŕči. Keď ich USA v mierovom procese obišli, dohodli si stretnutia v Ženeve s americkou delegáciou pod vedením ministra zahraničných vecí Marca Rubia a so zástupcami Ukrajiny.
Vo výsledku apelovali a stále trvajú na dodržaní bodov, s ktorými nesúhlasí Rusko. Že Ukrajina nemôže prísť o toľké územie, ako požaduje Rusko, nemôže natoľko obmedziť počet vojakov a ani súhlasiť so zákazom vstupu do NATO.
Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius vo štvrtok pre Politico povedal, že nastal čas, aby Európania prestali nasledovať Donalda Trumpa a namiesto toho vypracovali vlastný mierový plán pre Ukrajinu. Označil za „veľmi potrebné“, aby tunajší politici mali miesto za rokovacím stolom.
„Mali by sme mať možnosť diskutovať o dvoch plánoch: o jednom európskom a o druhom možno pripravenom našimi americkými priateľmi,“ povedal. Cieľom by bolo „nájsť synergie medzi týmito dvomi plánmi a dosiahnuť čo najlepší výsledok“.
A nielen to.
Zmrazené ruské aktíva
„Spoločne chceme v Bruseli presadiť, aby sme využili zmrazené ruské aktíva,“ avizoval Merz.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu predstavila dve možnosti, ako ďalej finančne podporovať Ukrajinu. Pozornosť vzbudil najmä plán na využitie 90 miliárd zo zmrazených ruských aktív na pôžičku pre Ukrajinu, ktorá by ich vrátila, až keď jej Moskva vyplatí povojnové reparácie, čo mnohí kritici považujú za nereálne.
Leyenová navrhuje využiť mimoriadne právomoci podľa článku 122 a tým obísť veto štátov ako Slovensko, Maďarsko a Belgicko, ktoré v depozitári Euroclear drží väčšinu ruských aktív.
V takom prípade by na samite 18. decembra pôžičku pre Ukrajinu odsúhlasila len kvalifikovaná väčšina štátov.
Tento právny mechanizmus Únia ešte nikdy nepoužila v oblasti prekrývajúcej sa so spoločnou bezpečnostnou a zahraničnou politikou. Tam sa rozhoduje jednomyseľne.
Podľa európskych právnikov hrozia súdne spory a nie je vylúčené, že opatrenie môže byť napokon zrušené. Jeden vysokopostavený predstaviteľ EÚ pre Financial Times povedal: „Ak sa ma pýtate, či ideme hlavou proti múru, tak odpoveď je áno.“
Belgicko to vytrvalo odmieta s odôvodnením, že pôžička naviazaná na budúce reparácie je právne aj finančne riziková a nikdy predtým nebola použitá. Merz preto bude v piatok na súkromnej večeri presviedčať belgického premiéra Barta De Wevera, aby otočil.
Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na európskych diplomatov uviedla, že USA lobovali v niekoľkých členských štátoch za zablokovanie tohto plánu. Podľa amerických predstaviteľov sú tieto aktíva potrebné na zabezpečenie mierovej dohody a nemali by sa používať na predĺženie vojny.
Ukrajina sa potáca vo vnútornej kríze
Bez týchto prostriedkov však Ukrajine hrozí, že jej na začiatku budúceho roka dôjdu peniaze.
A čelí aj vnútropolitickej kríze. Len pár dní pred kľúčovými rokovaniami odstúpil šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak pre podozrenia, že je súčasťou stomiliónového podvodu v ukrajinskej energetike.
Zelenskyj vo štvrtok oznámil, že čoskoro vymenuje Jermakovho nástupcu.
Zatiaľ čo Európa sa bojí, aby USA nehodili Ukrajinu cez palubu, vrcholoví americkí predstavitelia na čele s Trumpom tvrdia, že mier je zatiaľ v nedohľadne. Ilustruje to aj štvrtkové vyjadrenie amerického viceprezidenta JD Vancea, ktorý označil rusko-ukrajinskú vojnu za „zdroj trvalej frustrácie pre celý Biely dom“.