Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj odvolal Jermaka z ďalších funkcií uprostred korupčného škandálu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal svojho bývalého šéfa kancelárie Andrija Jermaka z Národnej bezpečnostnej rady v súvislosti s rozsiahlym vyšetrovaním korupcie, ktoré otriaslo Kyjevom.

Podľa dvoch prezidentských dekrétov, uverejnených v piatok, Jermak už nie je ani členom najvyššieho velenia ukrajinských ozbrojených síl.

Dlhoročný spojenec prezidenta odstúpil z funkcie šéfa prezidentského úradu minulý týždeň po tom, ako protikorupčné orgány vykonali prehliadky v jeho kancelárii. V súčasnosti stále nie je zrejmé, či sa tieto razie spájali s korupčným škandálom, ktorý sa týka prijímania úplatkov v energetickom sektore.

Jermak stál na čele prezidentskej kancelárie od februára 2020 a bol považovaný za druhého najvplyvnejšieho muža na Ukrajine. Pôvodne patril aj k hlavným vyjednávačom Kyjeva pri rokovaniach o ukončení vojny. Pozíciu aktuálne zastáva bývalý minister obrany Rustem Umerov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

FT: Brusel plánuje prepojiť energiu v EÚ, pre výpadky stráca miliardy

Európska únia plánuje centralizovane riadiť výstavbu cezhraničnej energetickej siete. Podľa eurokomisára pre energetiku Dana Jørgensena blok každoročne prichádza o miliardy eur pre preťaženie infraštruktúry a nesúlad medzi dodávkami a spotrebou energie.

Brusel preto pripraví plán, ktorý identifikuje investičné medzery a vyberie projekty, ktoré ich majú vyplniť. Cieľom je zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi naprieč sektormi a hranicami.

Jorgensen zároveň varoval, že najväčšou hrozbou pre klimatické aj bezpečnostné ciele Únie je pomalé tempo budovania prenosovej siete.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Súd povolil zverejnenie ďalších Epsteinových spisov

Federálny sudca na Floride rozhodol, že americké ministerstvo spravodlivosti môže zverejniť prepisy z veľkej poroty z federálneho konania proti Jeffreymu Epsteinovi a jeho komplicke Ghislaine Maxwellovej.

Tie by mohli objasniť jeho prepojenia na vplyvných ľudí vrátane prezidenta Donalda Trumpa. Po prijatí zákona, ktorý nariaďuje zverejnenie neklasifikovaných spisov týkajúcich sa Epsteina a Maxwellovej, požiadalo o ich odtajnenie práve ministerstvo.

Trump, ktorý kedysi zverejnenie odmietal, napokon zákon podpísal. Téma je citlivá aj medzi jeho voličmi – mnohí sa domnievajú, že jeho administratíva prípad zakrývala.

Trump najskôr šíril konšpirácie o Epsteinovej smrti, no po opätovnom zvolení v roku 2024 ich označil za „demokratický výmysel“.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA hovoria o pokroku v rokovaniach s Ukrajinou

Vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff a Jared Kushner rokovali v Miami s ukrajinskými lídrami o mierových snahách a povojnovej obnove.

Stretnutie s vyjednávačom Rustemom Umerovom a náčelníkom štábu Andrijom Hnatovom označili za konštruktívne.

Hovorilo sa nielen o podmienkach trvalého mieru, ale aj o výsledkoch predošlého stretnutia Witkoffa a Kushnera s Vladimirom Putinom.

Podľa spoločného vyhlásenia USA a Ukrajiny mier závisí od ochoty Ruska deeskalovať a ukončiť násilie. Diskusia sa dotkla aj ekonomických iniciatív, ktoré majú podporiť demokratickú a prosperujúcu Ukrajinu po vojne vrátane bezpečnostných opatrení na dlhodobú stabilitu.

Ďalšie rokovania sú naplánované na sobotu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Belgicko brzdí využitie ruských aktív, von der Leyenová tlačí na čas

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a nemecký kancelár Friedrich Merz rokovali s belgickým premiérom Bartom De Weverom o pláne Únie použiť zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine.

Belgicko s návrhom nesúhlasí, keďže väčšina týchto aktív je uložená v bruselskom depozitári cenných papierov Euroclear a ich využitie môže podľa neho vyvolať ruské odvety.

Obaja predstavitelia uviedli, že s belgickým premiérom mali „veľmi konštruktívnu výmenu názorov“.

Von der Leyenová po stretnutí zdôraznila, že v čase geopolitického napätia je rozhodovanie urgentné. Zástupcovia sa dohodli pokračovať v diskusiách s cieľom dosiahnuť konsenzus pred decembrovým samitom EÚ.

Podľa Merza trvá Belgicko na tom, aby všetky krajiny niesli rovnaké riziko. De Wever sa k rokovaniu verejne nevyjadril.

(tasr, mja)

Minúta  |  

OBSE sa chystá na prímerie na Ukrajine, misiu musí schváliť aj Rusko

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa pripravuje na možnosť dohľadu nad prípadným prímerím na Ukrajine, pričom už teraz krajine pomáha v rôznych oblastiach. Aktuálne na jej území podporuje boj proti korupcii, právny štát, pátra po nezvestných a venuje sa deťom zasiahnutým konfliktom.

Zároveň kontroluje pohyb zbraní, ktoré môžu po vojne skončiť v nesprávnych rukách. Na výročnom zasadnutí OBSE vo Viedni viaceré štáty navrhli vytvorenie pozorovateľskej misie, ktorá by bola aktivovaná po dohode o prímerí.

Generálny tajomník Feridun Sinirlioglu zhodnotil, že organizácia bude pripravená zasiahnuť, keď nastane správny čas a ak to budú chcieť zúčastnené strany. Vo svojom prejave sa však vyhol priamemu pomenovaniu Ruska.

Podobne aj Kate Fearonová, ktorá vedie Centrum OBSE pre prevenciu konfliktov, zdôraznila, že OBSE musí byť opatrná vo vyjadreniach, ak si chce udržať všetkých 57 členov vrátane Ruska pri spoločnom rokovacom stole.

Prípadné rozhodnutie o pozorovateľskej misii si bude vyžadovať jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov.

(tasr, dpa, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.