Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šara: Demilitarizovaná zóna podľa návrhu Izraela by ohrozila Sýriu

Sýrsky prezident Ahmad Šara na fóre v katarskej Dauhe vyhlásil, že izraelský návrh na zriadenie demilitarizovanej zóny na juhu Sýrie stavia jeho krajinu do nebezpečnej pozície, keďže v oblasti naďalej operujú izraelské sily. Sýria podľa neho trvá na dodržiavaní dohody o prímerí z roku 1974, ktorú označil za dlhodobo funkčnú a relatívne úspešnú.

Šara varoval, že zásahy do tejto dohody a snaha nahradiť ju novou úpravou s demilitarizovanou zónou by pre Sýriu predstavovali bezpečnostné riziko. Po páde Bašára Asada vyslal Izrael svoje jednotky do nárazníkovej zóny OSN medzi Golanskými výšinami a zvyškom Sýrie a opakovane podniká operácie hlbšie na sýrske územie. Cieľom týchto vojenských akcii by malo byť pásmo územia južne od Damasku.

Spojené štáty sa snažia sprostredkovať dohodu, ktorá zohľadní bezpečnostné obavy oboch strán. Americký prezident Donald Trump vyzval Izrael, aby neohrozoval stabilitu Sýrie.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Katar sa obáva nedostatku zemného plynu na trhu v roku 2035 v dôsledku AI

Katarský minister energetiky Saad Šarída Al-Kaabí upozornil, že slabé investície a prudký rast spotreby energie pre umelú inteligenciu môžu po roku 2035 spôsobiť globálny nedostatok skvapalneného zemného plynu (LNG) a plynu, informuje Bloomberg.

Katarský minister odhaduje, že dopyt po skvapalnenom zemnom plyne môže o desať rokov dosiahnuť 600 až 700 miliónov ton ročne, kým súčasná ročná produkcia je približne 400 miliónov ton.​

Al-Kaabí na fóre v Dauhe uviedol, že ak sa investície nerozbehnú v nasledujúcich piatich až šiestich rokoch, trh môže v roku 2035 naraziť na vážne problémy. Podľa jeho slov už teraz 10 až 20 percent dopytu po energii v jednotlivých krajinách súvisí s umelou inteligenciou.​

Pri rope vidí minister najväčšie riziko skôr v spomalení globálnej ekonomiky než v nedostatočnej ponuke. Za ideálny rozsah ceny uviedol 70 až 80 dolárov za barel, aby trh dokázal financovať potrebné investície do infraštruktúry. Katar z organizácie OPEC+ vystúpil v roku 2019.

​(sie)

Minúta  |  

Nórsko sa pripravuje na éru po rope, plynári hovoria o bezprecedentnej neistote

Nórsko zriadi komisiu, ktorá pripraví scenáre vývoja hospodárstva po skončení éry ropy. Strana zelených získala tento záväzok výmenou za podporu vládneho návrhu rozpočtu na rok 2026. Nórsko patrí medzi najväčších producentov ropy a plynu v Európe, pričom zásoby klesajú, no problémom pre celé odvetvie je aj prechod k obnoviteľným zdrojom energie.

Menšinová labouristická vláda sa po zdĺhavých rokovaniach dohodla so Zelenými na vytvorení „transformačnej komisie“. Tá má hľadať model ekonomiky po ukončení ťažby ropy a navrhnúť opatrenia na lepšie využitie pracovnej sily a prírodných zdrojov. Cieľ nórskej Strany zelených – úplné ukončenie používania fosílnych palív do roku 2040 – však dohoda zatiaľ nenapĺňa.

Generálny riaditeľ nórskeho ropného a plynového koncernu Equinor Anders Opedal sa obáva, že nórska ropná a plynárenská politika sa rieši v zákulisí ako súčasť politických obchodov. Hovorí o bezprecedentnej neistote v odvetví, ktorú navyše zvyšujú aj geopolitické napätie, dôsledky vojny na Ukrajine a kolísavé ceny energií.

Tvrdí, že ropa a plyn zostanú kľúčovými pre energetickú bezpečnosť krajiny. Equinor v reakcii na trhové problémy, ktoré vyplynuli z politickej krízy obmedzil niektoré investície do obnoviteľných zdrojov, informuje Nórska spravodajská agentúra.

(sie)

Minúta  |  

Starmer v pondelok prijme Zelenského, Macrona a Merza. Témou je koniec vojny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok stretne v Londýne s britským premiérom Keirom Starmerom, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Na spoločnom rokovaní budú pokračovať v diskusii o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine.​

Štvorica lídrov nadviaže na nedávnu virtuálnu schôdzku formátu „koalície ochotných“, ktorú zvolali Macron a Starmer. Britský premiér chce stretnutie využiť aj na potvrdenie podpory Ukrajiny zo strany Spojeného kráľovstva a na konzultácie o prebiehajúcich rozhovoroch medzi americkými a ukrajinskými predstaviteľmi.​

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff a zať šéfa Bieleho domu Jared Kushner rokujú na Floride s hlavným ukrajinským vyjednávačom Rustemom Umerovom a náčelníkom generálneho štábu Andrijom Hnatovom.

Podľa vyhlásenia amerického ministerstva zahraničných vecí obe strany zdôrazňujú, že akýkoľvek reálny pokrok k mierovej dohode závisí od ochoty Ruska preukázať záujem o trvalý mier, vrátane deeskalácie.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Machadová si Nobelovu cenu za mier prevezme v Osle osobne

Venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová, ktorá sa vo svojej vlasti skrýva, potvrdila, že odcestuje do Osla, aby si prevzala Nobelovu cenu mieru, informoval riaditeľ Nobelovho inštitútu Kristian Berg Harpviken.

„Včera večer (v piatok) som bol v kontakte s Machadovou a potvrdila, že na ceremónii v Osle bude,“ povedal Harpviken. „Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu nemôžeme uviesť viac – ani dátum, ani spôsob jej príchodu,“ dodal.

Venezuelský generálny prokurátor Tarek William Saab v novembri pre AFP uviedol, že Machadová bude považovaná za osobu „utekajúcu pred spravodlivosťou“, ak odcestuje do Nórska prevziať si Nobelovu cenu za mier.

Saab tiež vyhlásil, že Machadová sa nachádza mimo Venezuely, kde je obvinená z „konšpirácie, podnecovania nenávisti a terorizmu“. Saab potvrdil, že Machadovú vyšetrujú aj pre jej podporu vyslania amerických vojenských jednotiek do Karibiku.

Táto aktivistka získala vlani Cenu Václava Havla za ľudské práva, ktorú od roku 2013 udeľuje Parlamentné zhromaždenie Rady Európy spolu s Knižnicou Václava Havla a Nadáciou Charta 77.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Policajná inšpekcia preveruje zásah policajtov voči mužovi v Slovenskej Ľupči

Úrad inšpekčnej služby vyšetruje zásah policajtov voči mužovi českej národnosti, ktorý mal byť napadnutý počas vysťahovania z ubytovne v Slovenskej Ľupči. Podľa dostupných informácií incident zachytilo video vysielané naživo na sociálnej sieti.

Polícia zasiahla po tom, čo ju privolala majiteľka domu kvôli agresívnemu správaniu nájomníka, ktorý údajne poškodzoval zariadenie a fyzicky napadol jej otca.

Po príchode muža vyzvali na preukázanie totožnosti, no ten sa správal agresívne a nereagoval na výzvy, pričom bol podozrivý z požitia omamných látok. Nasledovalo použitie donucovacích prostriedkov.

Počas zásahu došlo k fyzickému kontaktu medzi policajtmi a mužom, ktorý následne zverejnil video s vlastným komentárom. Prípad je aktuálne predmetom vyšetrovania inšpekcie aj internej kontroly polície.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.