Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americké prímerie nevyriešilo situáciu v Gaze, vyhlásil premiér Kataru

Katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání označil rokovania o upevnení amerického prímeria v Pásme Gazy za nachádzajúce sa „v kritickom momente“. Tvrdí, že mediátori sa snažia posunúť rokovania do ďalšej fázy, no aktuálny stav, ktorý predstavuje len dočasnú pauzu v bojoch, nemôže považovať za plnohodnotné prímerie.​

Za skutočné prímerie bude považovať Ál Sání až situáciu, keď sa izraelské sily úplne stiahnu z Gazy, obnoví sa stabilita v regióne a ľudia sa budú môcť voľne vrátiť a pohybovať po Pásme Gazy.

Hoci násilie po nadobudnutí platnosti amerického prímeria 10. októbra citeľne oslablo, izraelská armáda pokračuje v útokoch a ničení infraštruktúry, ktorú označuje za zázemie hnutia Hamas.​

(reuters, sie)

Minúta  |  

NBS: Priestor na pokles úrokov hypoték je obmedzený

Hypotekárny trh na Slovensku zostáva silný, no Národná banka Slovenska (NBS) aj analytici upozorňujú na rastúce riziká a obmedzený priestor na ďalší pokles úrokov. Počet nových úverov na bývanie sa v roku 2025 vrátil k dlhodobému priemeru a priemerná výška hypoték rastie spolu s cenami nehnuteľností, medziročný rast portfólia sa v septembri pohyboval okolo 6,6 percenta.​

Národná banka Slovenska však očakáva, že v strednodobom horizonte sa dopyt po hypotékach oslabí, keďže reálne mzdy stagnujú, nezamestnanosť má rásť a trh bývania spomaľuje.

Banky nevidia priestor na výrazné zrýchlenie dopytu po hypotékach. Prognózy na pokles úrokových sadzieb sú takisto opatrné. Podľa analytikov konsolidačné opatrenia štátu a slabší rast ekonomiky môžu viesť k stagnácii hypotekárneho trhu.​

Kľúčové úrokové sadzby Európskej centrálnej banky po letnom poklese na dve percentá zostávajú nezmenené. Nové hypotéky sa na Slovensku pohybujú približne na úrovni úrokov 3,5 až 3,7 percenta, refinančné okolo 3,2 percenta.

​(tasr, sie)

Minúta  |  

Merz vyzval Abbása, aby urýchlil reformy Palestínskej samosprávy

Nemecký kancelár Friedrich Merz v telefonáte s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom vyzval na urýchlenie „nevyhnutných reforiem“ Palestínskej samosprávy, aby mohla po vojne zohrať konštruktívnu úlohu v usporiadaní Gazy, informuje denník Times of Israel.

Podľa hovorcu vlády Stefanа Korneliusa Merz zároveň potvrdil podporu Trumpovmu mierovému plánu pre Gazu a zdôraznil, že Berlín preferuje dvojštátne riešenie.​

Trumpov plán počíta s tým, že po reforme Palestínska samospráva prevezme správu demilitarizovanej Gazy od medzinárodných síl, pričom dôsledné plnenie reforiem by mohlo otvoriť cestu k palestínskej štátnosti.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však odmieta palestínsky štát aj úlohu Palestínskej samosprávy pri správe Gazy, pričom Izrael ju obviňuje z podpory terorizmu.​

Kancelária Abbása po hovore oznámila, že Palestínska samospráva pracuje na reforme učebných osnov, zrušení zákona o vyplácaní príspevkov väzňom a príprave všeobecných volieb po skončení vojny a zlepšení bezpečnostnej situácie. Zároveň avizovala aj komunálne voľby na 16. apríla 2026.

Ďalším plánovaným krokom je podľa kancelárie Mahmúda Abbása príprava prechodnej palestínskej ústavy, ktorá má zakotviť princíp „jeden štát, jeden zákon a jedna legitamná ozbrojená sila“, čo naznačuje snahu o odzbrojenie hnutia Hamas v Gaze.​

Merz, ktorého krajina patrí k hlavným dodávateľom zbraní pre Izrael, odlieta na krátku návštevu regiónu po zastávke v Jordánsku, kde sa stretne s kráľom Abdalláhom II. V Jeruzaleme má rokovať s Netanjahuom a ďalšími predstaviteľmi a navštíviť pamätník holokaustu Jad Vašem.

(sie)

Minúta  |  

Šara: Demilitarizovaná zóna podľa návrhu Izraela by ohrozila Sýriu

Sýrsky prezident Ahmad Šara na fóre v katarskej Dauhe vyhlásil, že izraelský návrh na zriadenie demilitarizovanej zóny na juhu Sýrie stavia jeho krajinu do nebezpečnej pozície, keďže v oblasti naďalej operujú izraelské sily. Sýria podľa neho trvá na dodržiavaní dohody o prímerí z roku 1974, ktorú označil za dlhodobo funkčnú a relatívne úspešnú.

Šara varoval, že zásahy do tejto dohody a snaha nahradiť ju novou úpravou s demilitarizovanou zónou by pre Sýriu predstavovali bezpečnostné riziko. Po páde Bašára Asada vyslal Izrael svoje jednotky do nárazníkovej zóny OSN medzi Golanskými výšinami a zvyškom Sýrie a opakovane podniká operácie hlbšie na sýrske územie. Cieľom týchto vojenských akcii by malo byť pásmo územia južne od Damasku.

Spojené štáty sa snažia sprostredkovať dohodu, ktorá zohľadní bezpečnostné obavy oboch strán. Americký prezident Donald Trump vyzval Izrael, aby neohrozoval stabilitu Sýrie.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Katar sa obáva nedostatku zemného plynu na trhu v roku 2035 v dôsledku AI

Katarský minister energetiky Saad Šarída Al-Kaabí upozornil, že slabé investície a prudký rast spotreby energie pre umelú inteligenciu môžu po roku 2035 spôsobiť globálny nedostatok skvapalneného zemného plynu (LNG) a plynu, informuje Bloomberg.

Katarský minister odhaduje, že dopyt po skvapalnenom zemnom plyne môže o desať rokov dosiahnuť 600 až 700 miliónov ton ročne, kým súčasná ročná produkcia je približne 400 miliónov ton.​

Al-Kaabí na fóre v Dauhe uviedol, že ak sa investície nerozbehnú v nasledujúcich piatich až šiestich rokoch, trh môže v roku 2035 naraziť na vážne problémy. Podľa jeho slov už teraz 10 až 20 percent dopytu po energii v jednotlivých krajinách súvisí s umelou inteligenciou.​

Pri rope vidí minister najväčšie riziko skôr v spomalení globálnej ekonomiky než v nedostatočnej ponuke. Za ideálny rozsah ceny uviedol 70 až 80 dolárov za barel, aby trh dokázal financovať potrebné investície do infraštruktúry. Katar z organizácie OPEC+ vystúpil v roku 2019.

​(sie)

Minúta  |  

Nórsko sa pripravuje na éru po rope, plynári hovoria o bezprecedentnej neistote

Nórsko zriadi komisiu, ktorá pripraví scenáre vývoja hospodárstva po skončení éry ropy. Strana zelených získala tento záväzok výmenou za podporu vládneho návrhu rozpočtu na rok 2026. Nórsko patrí medzi najväčších producentov ropy a plynu v Európe, pričom zásoby klesajú, no problémom pre celé odvetvie je aj prechod k obnoviteľným zdrojom energie.

Menšinová labouristická vláda sa po zdĺhavých rokovaniach dohodla so Zelenými na vytvorení „transformačnej komisie“. Tá má hľadať model ekonomiky po ukončení ťažby ropy a navrhnúť opatrenia na lepšie využitie pracovnej sily a prírodných zdrojov. Cieľ nórskej Strany zelených – úplné ukončenie používania fosílnych palív do roku 2040 – však dohoda zatiaľ nenapĺňa.

Generálny riaditeľ nórskeho ropného a plynového koncernu Equinor Anders Opedal sa obáva, že nórska ropná a plynárenská politika sa rieši v zákulisí ako súčasť politických obchodov. Hovorí o bezprecedentnej neistote v odvetví, ktorú navyše zvyšujú aj geopolitické napätie, dôsledky vojny na Ukrajine a kolísavé ceny energií.

Tvrdí, že ropa a plyn zostanú kľúčovými pre energetickú bezpečnosť krajiny. Equinor v reakcii na trhové problémy, ktoré vyplynuli z politickej krízy obmedzil niektoré investície do obnoviteľných zdrojov, informuje Nórska spravodajská agentúra.

(sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.