Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Únia stratila pre sankcie 1,6 bilióna eur, tvrdí ruský rezort diplomacie

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že ekonomiky európskych krajín prišli v rokoch 2022 až 2025 v dôsledku protiruských sankcií o 1,6 bilióna eur. ​Informáciu priniesla ruská štátna agentúra TASS.

Ministerstvo však neuviedlo žiadnu metodiku ani relevantné zdroje.

Už v novembri 2023 vyhlásil tajomník ruského rezortu zahraničia Alexander Gruško pre server Sputnik, že európska ekonomika prišla pre sankcie o 1,5 bilióna eur. V roku 2025 uviedol pre bieloruskú agentúru Belta, že „prerušením partnerskej spolupráce a prepadom obchodu s Ruskom krajiny EÚ prišli už o viac ako jeden bilión eur“.

Ruský rezort diplomacie označil jednostranné sankcie za vážnu prekážku pri formovaní spravodlivého svetového poriadku. Podľa Moskvy ide o jeden z hlavných nástrojov „neokoloniálnej politiky kolektívneho Západu“, ktorej cieľom je udržať si dominanciu, obmedziť nezávislosť politických rozhodnutí krajín globálneho Juhu a Východu a brzdiť ich technologický a priemyselný rozvoj.​

(sie)​

Minúta  |  

Musk vyzval na zrušenie Európskej únie, jeho názor potvrdil aj Medvedev

Šéf Tesly, SpaceX a ďalších spoločností Elon Musk vyhlásil, že Európska únia by mala zaniknúť a suverenita by sa mala vrátiť jednotlivým členským štátom. Podľa neho by tak krajiny „lepšie zastupovali svojich ľudí“, uviedol v príspevku na platforme X.

​Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev sa neskôr s názorom Elona Muska stotožnil a v reakcii na Muskov príspevok na platforme X napísal v komentári: „Presne tak.“

​Vyjadril sa tak krátko po tom, ako Európska komisia uložila Muskovej sociálnej sieti X pokutu vo výške 120 miliónov eur za porušovanie pravidiel o transparentnosti na základe nariadenia o digitálnych službách (DSA).

Formálne konanie proti X začala EK v decembri 2023, pričom vyvrcholilo spomínanou pokutou. Komisia zároveň analyzuje ďalšie aspekty fungovania platformy v súvislosti s transparentnosťou a moderovaním obsahu.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Americké prímerie nevyriešilo situáciu v Gaze, vyhlásil premiér Kataru

Katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání označil rokovania o upevnení amerického prímeria v Pásme Gazy za nachádzajúce sa „v kritickom momente“. Tvrdí, že mediátori sa snažia posunúť rokovania do ďalšej fázy, no aktuálny stav, ktorý predstavuje len dočasnú pauzu v bojoch, nemôže považovať za plnohodnotné prímerie.​

Za skutočné prímerie bude považovať Ál Sání až situáciu, keď sa izraelské sily úplne stiahnu z Gazy, obnoví sa stabilita v regióne a ľudia sa budú môcť voľne vrátiť a pohybovať po Pásme Gazy.

Hoci násilie po nadobudnutí platnosti amerického prímeria 10. októbra citeľne oslablo, izraelská armáda pokračuje v útokoch a ničení infraštruktúry, ktorú označuje za zázemie hnutia Hamas.​

(reuters, sie)

Minúta  |  

NBS: Priestor na pokles úrokov hypoték je obmedzený

Hypotekárny trh na Slovensku zostáva silný, no Národná banka Slovenska (NBS) aj analytici upozorňujú na rastúce riziká a obmedzený priestor na ďalší pokles úrokov. Počet nových úverov na bývanie sa v roku 2025 vrátil k dlhodobému priemeru a priemerná výška hypoték rastie spolu s cenami nehnuteľností, medziročný rast portfólia sa v septembri pohyboval okolo 6,6 percenta.​

Národná banka Slovenska však očakáva, že v strednodobom horizonte sa dopyt po hypotékach oslabí, keďže reálne mzdy stagnujú, nezamestnanosť má rásť a trh bývania spomaľuje.

Banky nevidia priestor na výrazné zrýchlenie dopytu po hypotékach. Prognózy na pokles úrokových sadzieb sú takisto opatrné. Podľa analytikov konsolidačné opatrenia štátu a slabší rast ekonomiky môžu viesť k stagnácii hypotekárneho trhu.​

Kľúčové úrokové sadzby Európskej centrálnej banky po letnom poklese na dve percentá zostávajú nezmenené. Nové hypotéky sa na Slovensku pohybujú približne na úrovni úrokov 3,5 až 3,7 percenta, refinančné okolo 3,2 percenta.

​(tasr, sie)

Minúta  |  

Merz vyzval Abbása, aby urýchlil reformy Palestínskej samosprávy

Nemecký kancelár Friedrich Merz v telefonáte s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom vyzval na urýchlenie „nevyhnutných reforiem“ Palestínskej samosprávy, aby mohla po vojne zohrať konštruktívnu úlohu v usporiadaní Gazy, informuje denník Times of Israel.

Podľa hovorcu vlády Stefanа Korneliusa Merz zároveň potvrdil podporu Trumpovmu mierovému plánu pre Gazu a zdôraznil, že Berlín preferuje dvojštátne riešenie.​

Trumpov plán počíta s tým, že po reforme Palestínska samospráva prevezme správu demilitarizovanej Gazy od medzinárodných síl, pričom dôsledné plnenie reforiem by mohlo otvoriť cestu k palestínskej štátnosti.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však odmieta palestínsky štát aj úlohu Palestínskej samosprávy pri správe Gazy, pričom Izrael ju obviňuje z podpory terorizmu.​

Kancelária Abbása po hovore oznámila, že Palestínska samospráva pracuje na reforme učebných osnov, zrušení zákona o vyplácaní príspevkov väzňom a príprave všeobecných volieb po skončení vojny a zlepšení bezpečnostnej situácie. Zároveň avizovala aj komunálne voľby na 16. apríla 2026.

Ďalším plánovaným krokom je podľa kancelárie Mahmúda Abbása príprava prechodnej palestínskej ústavy, ktorá má zakotviť princíp „jeden štát, jeden zákon a jedna legitamná ozbrojená sila“, čo naznačuje snahu o odzbrojenie hnutia Hamas v Gaze.​

Merz, ktorého krajina patrí k hlavným dodávateľom zbraní pre Izrael, odlieta na krátku návštevu regiónu po zastávke v Jordánsku, kde sa stretne s kráľom Abdalláhom II. V Jeruzaleme má rokovať s Netanjahuom a ďalšími predstaviteľmi a navštíviť pamätník holokaustu Jad Vašem.

(sie)

Minúta  |  

Šara: Demilitarizovaná zóna podľa návrhu Izraela by ohrozila Sýriu

Sýrsky prezident Ahmad Šara na fóre v katarskej Dauhe vyhlásil, že izraelský návrh na zriadenie demilitarizovanej zóny na juhu Sýrie stavia jeho krajinu do nebezpečnej pozície, keďže v oblasti naďalej operujú izraelské sily. Sýria podľa neho trvá na dodržiavaní dohody o prímerí z roku 1974, ktorú označil za dlhodobo funkčnú a relatívne úspešnú.

Šara varoval, že zásahy do tejto dohody a snaha nahradiť ju novou úpravou s demilitarizovanou zónou by pre Sýriu predstavovali bezpečnostné riziko. Po páde Bašára Asada vyslal Izrael svoje jednotky do nárazníkovej zóny OSN medzi Golanskými výšinami a zvyškom Sýrie a opakovane podniká operácie hlbšie na sýrske územie. Cieľom týchto vojenských akcii by malo byť pásmo územia južne od Damasku.

Spojené štáty sa snažia sprostredkovať dohodu, ktorá zohľadní bezpečnostné obavy oboch strán. Americký prezident Donald Trump vyzval Izrael, aby neohrozoval stabilitu Sýrie.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.