Rusko prekvapivo pokročilo pri zvyšovaní nezávislosti od západného softvéru

Moskovské medzinárodné obchodné centrum/Deensel – Moscow-City, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=62245470

Ešte pred troma rokmi bola predstava, že by Moskva mohla z väčšej časti nahradiť západný softvér a hardvér ruským takmer nemysliteľná. Napriek viacerým štrukturálnym prekážkam však Rusko v tomto smere dosiahlo za posledných šesť rokov značný pokrok. Do budúcna však bude musieť vytvoriť lepšie prostredie pre domáce súkromné firmy.

Na technologickej konferencii v auguste 2019 vtipkoval hlavný softvérový inžinier najväčšej ruskej informačnej bezpečnostnej spoločnosti o tom, ako si nechce nechať ujsť „kopec zábavy“, ktorý ho mal čakať na paneli o ruskom pláne nahradiť import západného softvéru. Pre mnohých ruských expertov z odboru to bol nepodarený vtip. Prevládal vtedy názor, podľa ktorého „to, že dajú na krabicu ruskú pečiatku, ešte neznamená, že výrobok bol vyprodukovaný v Rusku“. Dnes už v tejto komunite podobné vtipy počuť menej často, píše ruský opozičný portál Moscow Times.

Nezávideniahodná štartovacia pozícia

Kremeľ si záväzok zvýšiť svoju samostatnosť na pozadí narastajúceho konfliktu so Západom stanovil pred šiestimi rokmi v čase, keď v danej oblasti čelil viacerým štrukturálnym problémom. Napríklad ruská národná internetová infraštruktúra bola vybudovaná na základe americkej technológie, najmä od spoločnosti Cisco. Išlo o dôsledok rozhodnutia z polovice 90. rokov, keď ruské spoločnosti v tejto sfére zaostávali za Západom o 20 až 25 rokov a neboli preto schopné poskytnúť Moskve potrebné technológie. Ruský internet tak bol riadený výhradne americkou technológiou.

Nešlo však len o softvér. Podobné problémy na Rusko číhali aj v oblasti hardvéru, a to najmä mikročipov. Opakované pokusy Kremľa o úspešnú realizáciu ešte sovietskeho projektu „nového Sillicon Walley“ v obci Zelenograd neďaleko Moskvy stroskotali. Nestali sa motorom ruskej inovatívnej ekonomiky, ale skôr obľúbeným námetom pre ruské humoristické relácie. Nakoniec musela aj samotná ruská spravodajská služba FSB pre vlastnú databázu osôb podozrivých z terorizmu začať využívať americkú platformu od spoločnosti Oracle.

Sférou, v ktorej sa ruským vývojárom darilo po celý čas Západu konkurovať, boli freeware, multi-platformové aplikácie a sociálne siete, ako napríklad Telegram, VKontakte alebo Odnokalassniki. Aj tu sa však pred niekoľkými rokmi podaril prielom na miestnom trhu americkej aplikácii WhatsApp Messenger. Tá totiž ako jedna z prvých ponúkla možnosť skupinových četov, ktoré si mimoriadne obľúbili ruskí učitelia a združenia vlastníkov bytov. V iných sférach však ruskému trhu jasne dominovali americké platformy a technológie ako YouTube alebo Microsoft Office.

Upadnú vtipy o ruských mikročipoch do zabudnutia?

Dnes, o niekoľko rokov neskôr, je Rusko podľa Moscow Times jedným z mála štátov, ktorého domáce platformy dokážu aspoň do určitej miery konkurovať tým americkým. Technologický priemysel sa totiž v posledných rokoch stal jedným z najrýchlejšie rastúcich sektorov ruskej ekonomiky. Napríklad internet banking ruských bánk je dlhodobo považovaný za najvyspelejší v Európe, dokonca lepší než v Japonsku. Krajina za to podľa Moscow Times vďačí, aj napriek odlivu mozgov, jednej z najväčších komunít inžinierov na svete. Tá je dedičstvom Sovietskeho zväzu.

Impulzom pre podobný rozvoj v iných sférach sa stal už spomínaný záväzok Kremľa spred šiestich rokov nahradiť v čo najväčšej miere západný import softvéru a hardvéru domácimi alternatívami. Jedným z motorov tohto trendu je úsilie ruskej Federálnej služby pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) o vybudovanie takzvaného suverénneho internetu. (O ruskom projekte suverénneho internetu sa môžete viac dočítať v článku denníka Štandard.)

Kremeľ si stanovil za cieľ, že do roku 2023 bude v rámci štátnych zákaziek až 70 percent obstaraných technológií založených na domácich technológiách. Ruská štátna rozvojová spoločnosť VEB.RF [Niekdajšia Vneštorgbank, pozn. red.] dostala v tejto súvislosti za úlohu opätovne naštartovať výrobu továrne na čipy v Zelenograde. Americký Microsoft Office sa zas snaží ako predvolený balík pre počítače v Rusku nahradiť programom MY Office, ktorý bol čiastočne vyvinutý ruskou spoločnosťou Laoratorija Kasperskogo.

Stimulácia ruského technologického pokroku v sfére softvéru a hardvéru, ktorú do značnej miery poháňa aj súkromný sektor, je však len jedným z dvoch pilierov pokroku Moskvy pri dosahovaní väčšej technologickej nezávislosti od Západu. Tým druhým, nemenej dôležitým, je nepriamy aj priamy nátlak štátu.

Dosiahnutie cieľa aj za cenu nátlaku

Kapacitu ruského štátu pri presadzovaní ruských technológií a platforiem dobre ilustruje zavedenie takzvaného národného systému platobných kariet (MIR). Ten je plne vo vlastníctve ruskej centrálnej banky a funguje ako klíringové centrum pre spracovávanie kartových transakcií v Rusku. Moskva ho vytvorila v roku 2014 po tom, ako Spojené štáty pridali na čierny zoznam niekoľko ruských bánk. Tým totiž následne odopreli svoje služby spoločnosti Visa aj MasterCard. 

MIR pritom len prednedávnom na ruskom trhu prekonal obe americké spoločnosti po tom, ako ho začalo používať až 42 percent Rusov. Úspech MIR-u však nebol umožnený len ruským technologickým pokrokom, ale aj druhým nemenej dôležitým faktorom – prinucovaním. Mnohí Rusi totiž v praxi nedostali na výber, či budú systém používať, alebo nebudú. MIR sa totiž stal štandardnou platobnou kartou všetkých ruských štátnych zamestnancov a dôchodcov. (Viac o systéme MIR sa môžete dočítať v článku denníka Štandard.)

Kombináciu stimulovania technologického pokroku s donucovaním sa teraz Kremeľ snaží implementovať aj inde. Napríklad ministerstvo pre rozvoj digitálnych technológií momentálne pripravuje zákon, ktorý by zaviazal všetky školy, zdravotnícke zariadenia a štátnych zamestnancov k prechodu na vládou podporované „pracovné, komunikačné platformy“. Posielať emaily, správy a uskutočňovať videohovory by tak museli za pomoci v Rusku vyvinutého softvéru.

Paralelne s tým vypracováva ruské ministerstvo školstva smernicu, ktorá učiteľov donúti komunikovať so študentami výhradne pomocou ruských aplikácií. To by znamenalo značnú ranu pre WhatssApp a Zoom v krajine. Tam, kde ruská alternatíva zatiaľ neexistuje, je Moskva ochotná ísť cestou open-source softvéru, ktorý by mal byť imúnny voči prípadným západným sankciám.

Pokrok Ruska pri vývoji vlastného softvéru a hardvéru tak za posledné roky prekonal pôvodne nie veľmi optimistické očakávania. Netreba však zabúdať, že popri štátnych podnikoch sa jeho oporou stali do značnej miery ruské súkromné spoločnosti a technologické firmy. Ako v rozhovore pre denník Štandard zdôraznil Karel Svoboda z Karlovej univerzity v Prahe, práve prudko sa rozvíjajúce technologické firmy predstavujú popri notoricky známych štátnych gigantoch druhú, menej známu, no nemenej dôležitú ruskú ekonomiku. Český expert však zároveň varoval, že pre jej budúce pokračovanie bude Kremeľ musieť čo najskôr začať efektívne bojovať nie len s odlivom mozgov, ale najmä veľmi zlým právnym prostredím v Rusku.

Ďalšie články od Tomáš Baranec
Ďalšie články