Preskočiť na obsah
  |  

Merz a Macron budú rokovať o budúcnosti projektu stíhačky FCAS

Podľa zdrojov Reuters sa nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron plánujú okolo 15. decembra stretnúť a rokovať o budúcnosti problematického spoločného projektu stíhacieho lietadla FCAS/SCAF.

Program Future Combat Air System (FCAS) s rozpočtom približne 100 miliárd eur od predstavenia pred ôsmimi rokmi brzdia spory medzi firmami Dassault Aviation a Airbus.​

Ministri obrany Nemecka, Francúzska a Španielska sa majú k projektu zísť už 11. decembra, pričom Merz už avizoval, že do konca roka chce rozhodnúť, či a za akých podmienok bude program FCAS pokračovať. ​

V polovici decembra sa v Bruseli uskutoční séria samitov lídrov EÚ, počas ktorých môže mať debata o FCAS aj širší európsky rámec.

Podľa zdrojov Reuters nemeckí podnikatelia zintenzívňujú lobing v snahe zabrániť pádu projektu, ktorý vnímajú ako kľúčový pre budúce európske kapacity v oblasti bojového letectva.

(reuters, sie)

  |  

Nemecká Aliancia Sahry Wagenknechtovej mení názov aj vedenie

Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) prestane od 1. októbra 2026 používať meno svojej zakladateľky v názve a po novom sa bude volať Aliancia za sociálnu spravodlivosť a hospodársky rozum, píše RTL na základe správy DPA. O zmene rozhodol celoštátny stranícky zjazd v Magdeburgu, pričom skratka BSW zostane zachovaná. ​

Strana už skôr avizovala, že pôvodný názov bol len dočasným nástrojom na odlíšenie novej politickej formácie, ktorú Wagenknechtová založila v roku 2024. Samotná zakladateľka sa pripravuje na odchod z čela strany.

Zjazd zároveň rieši budúcu politickú orientáciu a otázku, či sa má BSW v budúcnosti uchádzať o účasť vo federálnej vláde.​

Hnutie už bolo úspešné vo voľbách do Európskeho parlamentu a krajinských parlamentov spolkových republík v Durínsku, Brandenbursku a Sasku v roku 2024, pričom v Durínsku a Brandenbursku spoluvytvára vládu.

Vo februárových voľbách do Spolkového snemu 2025 však tesne neprekonalo päťpercentnú hranicu.

​(sie)

  |  

Kórejčan sa v Bratislave pokúsil absolvovať testy z autoškoly za inú osobu

Bratislavská polícia počas teoretických skúšok z pravidiel cestnej premávky odhalila muža z Kórejskej republiky, ktorý sa pokúsil absolvovať test v mene inej osoby. Prípad prevzal príslušný útvar Policajného zboru, o udalosti informovali na sociálnej sieti.​

Policajt pri kontrole totožnosti porovnal tvár skúšaného s fotografiou v informačnom systéme a zistil, že nejde o držiteľa predložených dokladov, ktorému uložili zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Muža preto predviedli na obvodné oddelenie, kde vyšlo najavo, že skutočný žiadateľ už dvakrát neúspešne absolvoval preskúšanie a o „výpomoc“ požiadal priateľa.

​(tasr, sie)

  |  

Únia stratila pre sankcie 1,6 bilióna eur, tvrdí ruský rezort diplomacie

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že ekonomiky európskych krajín prišli v rokoch 2022 až 2025 v dôsledku protiruských sankcií o 1,6 bilióna eur. ​Informáciu priniesla ruská štátna agentúra TASS.

Ministerstvo však neuviedlo žiadnu metodiku ani relevantné zdroje.

Už v novembri 2023 vyhlásil tajomník ruského rezortu zahraničia Alexander Gruško pre server Sputnik, že európska ekonomika prišla pre sankcie o 1,5 bilióna eur. V roku 2025 uviedol pre bieloruskú agentúru Belta, že „prerušením partnerskej spolupráce a prepadom obchodu s Ruskom krajiny EÚ prišli už o viac ako jeden bilión eur“.

Ruský rezort diplomacie označil jednostranné sankcie za vážnu prekážku pri formovaní spravodlivého svetového poriadku. Podľa Moskvy ide o jeden z hlavných nástrojov „neokoloniálnej politiky kolektívneho Západu“, ktorej cieľom je udržať si dominanciu, obmedziť nezávislosť politických rozhodnutí krajín globálneho Juhu a Východu a brzdiť ich technologický a priemyselný rozvoj.​

(sie)​

  |  

Musk vyzval na zrušenie Európskej únie, jeho názor potvrdil aj Medvedev

Šéf Tesly, SpaceX a ďalších spoločností Elon Musk vyhlásil, že Európska únia by mala zaniknúť a suverenita by sa mala vrátiť jednotlivým členským štátom. Podľa neho by tak krajiny „lepšie zastupovali svojich ľudí“, uviedol v príspevku na platforme X.

​Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev sa neskôr s názorom Elona Muska stotožnil a v reakcii na Muskov príspevok na platforme X napísal v komentári: „Presne tak.“

​Vyjadril sa tak krátko po tom, ako Európska komisia uložila Muskovej sociálnej sieti X pokutu vo výške 120 miliónov eur za porušovanie pravidiel o transparentnosti na základe nariadenia o digitálnych službách (DSA).

Formálne konanie proti X začala EK v decembri 2023, pričom vyvrcholilo spomínanou pokutou. Komisia zároveň analyzuje ďalšie aspekty fungovania platformy v súvislosti s transparentnosťou a moderovaním obsahu.

(tasr, sie)

  |  

Americké prímerie nevyriešilo situáciu v Gaze, vyhlásil premiér Kataru

Katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání označil rokovania o upevnení amerického prímeria v Pásme Gazy za nachádzajúce sa „v kritickom momente“. Tvrdí, že mediátori sa snažia posunúť rokovania do ďalšej fázy, no aktuálny stav, ktorý predstavuje len dočasnú pauzu v bojoch, nemôže považovať za plnohodnotné prímerie.​

Za skutočné prímerie bude považovať Ál Sání až situáciu, keď sa izraelské sily úplne stiahnu z Gazy, obnoví sa stabilita v regióne a ľudia sa budú môcť voľne vrátiť a pohybovať po Pásme Gazy.

Hoci násilie po nadobudnutí platnosti amerického prímeria 10. októbra citeľne oslablo, izraelská armáda pokračuje v útokoch a ničení infraštruktúry, ktorú označuje za zázemie hnutia Hamas.​

(reuters, sie)