Preskočiť na obsah
  |  

Trump mladší k podpore Ukrajiny: nebudeme idiotom so šekovou knižkou

Donald Trump mladší na konferencii v Dauhe pripustil, že Spojené štáty môžu ukončiť podporu ukrajinskému vojnovému úsiliu. Vo svojom vystúpení spochybnil zmysel pokračovania bojov a tvrdil, že prezident Volodymyr Zelenskyj konflikt predlžuje, lebo by po vojne nevyhral voľby, informuje Guardian. ​

Trump mladší označil ukrajinské elity za skorumpované a bez dôkazov tvrdil, že bohatí Ukrajinci utiekli na Západ, zatiaľ čo „roľnícku triedu“ nechali bojovať. Ako príklad uviedol svoje dojmy z Monaka, kde vraj polovica luxusných áut mala ukrajinské značky. Zároveň tvrdil, že Ukrajina je „oveľa skorumpovanejšia“ než Rusko.​

Kritizoval aj šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallasovú a európske sankcie proti Moskve, o ktorých povedal, že len zvýšili cenu ropy a pomohli Rusku financovať vojnu. Európsky plán opísal slovami, že „čakať, kým Rusko skrachuje – to nie je plán“.

Dodal, že počas kampane v roku 2022 len minimum voličov vnímalo vojnu na Ukrajine ako jednu z hlavných priorít, pričom za väčšiu hrozbu považuje pašovanie fentanylu z Latinskej Ameriky.​

Na otázku, či jeho otec – ktorý sľuboval „rýchly mier“ na Ukrajine – môže odísť z rokovaní a problematiky konfliktu, odpovedal, že je to možné. Zároveň vyhlásil, že USA už nebudú „idiotom so šekovou knižkou“.

​(sie)

  |  

Maďarsko a Slovensko napadnú zákaz ruského plynu na Súdnom dvore EÚ

Maďarsko a Slovensko podajú na Súdny dvor EÚ žalobu na zrušenie nariadenia RePowerEU, ktoré zavádza zákaz dovozu ruských energií, a zároveň požiadajú o pozastavenie jeho účinnosti počas konania. Na sociálnej sieti to oznámil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Podľa Szijjártóa majú inštitúcie EÚ už na budúci týždeň hlasovať o zákaze dovozu ruskej ropy a plynu, čo by podľa neho znemožnilo bezpečné zásobovanie Maďarska a Slovenska energiami a prudko zvýšilo ceny.

Nariadenie Szijjártó označil za „obrovský právny podvod“, keďže ide o sankčné opatrenie, ktoré by si podľa jeho názoru vyžadovalo jednomyseľný súhlas členských štátov, a je v rozpore so zmluvami EÚ aj s doterajším postojom Bruselu k národným kompetenciám v energetike.

Vyjednávači Rady EÚ a Európskeho parlamentu sa v noci na stredu predbežne dohodli na nariadení v rámci iniciatívy RePowerEU, ktoré zavádza právne záväzný a postupný zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) a plynu cez plynovody z Ruska najneskôr do jesene 2027.

Pred definitívnym prijatím RePowerEU ho ešte musia formálne schváliť členské štáty a europoslanci, čo sa očakáva do konca roka.

(tasr, sie)

  |  

Netanjahu vyhlásil, že neodíde z politiky ani po prezidentskej milosti

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že z politiky neodíde ani v prípade, ak dostane prezidentskú milosť. ​

Netanjahu v novembri požiadal prezidenta Jicchaka Hercoga o milosť s argumentom, že časté súdne pojednávania mu bránia riadne vykonávať funkciu premiéra a milosť by podľa jeho právnikov bola v záujme krajiny. V Izraeli sa však milosti tradične udeľujú až po skončení konania a právoplatnom odsúdení.​

Premiér čelí obžalobe z prijímania úplatkov, podvodu a zneužitia verejnej dôvery, vinu opakovane odmieta a jeho právny tím tvrdí, že v prípade riadneho súdneho procesu očakáva úplné oslobodenie.

Americký prezident Donald Trump ešte pred Netanjahuovou oficiálnou žiadosťou napísal Hercogovi list, v ktorom ho vyzval, aby zvážil udelenie milosti. Hercog však v reakcii zdôraznil, že Izrael je suverénna krajina a že jej právny systém je potrebné plne rešpektovať. Časť izraelskej opozície presadzuje, aby bola prípadná milosť podmienená priznaním viny a odchodom Netanjahua z politiky.

(reuters, sie)

  |  

USA sľubujú „železobetónovú“ dohodu s Ruskom, tvrdí Ušakov

Americkí vyjednávači blízki Donaldovi Trumpovi tvrdia, že ak budú dohody uzavreté pod jeho vedením, Washington ich bude striktne dodržiavať, informuje ruská agentúra Ria Novosti.

Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov zdôraznil, že títo zástupcovia Bieleho domu sa dištancujú od predchádzajúcej administratívy, ktorú Moskva obviňuje z rozpútania konfliktu na Ukrajine.

Kremeľ podľa Ušakova nehovorí o prímerí, ale o dlhodobom urovnaní, ktoré si vyžaduje zladenie viacerých „ťažkých ustanovení“. Niektoré body týkajúce sa Ukrajiny by si dokonca vyžiadali zásadné zmeny v amerických dokumentoch.

Ušakov zároveň uviedol, že postup ruskej armády zlepšil vyjednávaciu pozíciu Moskvy a vytvoril priaznivejšiu atmosféru pre rozhovory s americkou delegáciou.

Rokovanie podľa neho prispelo k tomu, že Rusko aj USA teraz lepšie chápu svoje postoje, hoci konkrétna podoba dohody zostáva predmetom ďalších diskusií. O možnom stretnutí Vladimira Putina a Donalda Trumpa sa nehovorilo.

(ria, est)

  |  

F1: Verstappen vyhral Veľkú cenu Abú Zabí, celkovým šampiónom sa stal Norris

Lando Norris z tímu McLaren sa stal po prvý raz majstrom sveta F1, keď v záverečnej Veľkej cene Abú Zabí skončil tretí a ukončil štvorročnú šampiónsku sériu Maxa Verstappena.

Mladý Brit, ktorý sa stal 11. šampiónom celkového poradia sezóny F1 z jeho krajiny, nazbieral v sezóne 423 bodov, kým holanďan Max Verstappen z Red Bullu skončil s 421 bodmi druhý a tímový partner Landa Norrisa, Austrálčan Oscar Piastri s 410 bodmi obsadil tretie miesto celkového hodnotenia.​

Samotné preteky vyhral Verstappen, pre ktorého to bol ôsmy triumf v sezóne, druhým v cieli bol Piastri so stratou 12,5 sekundy.

McLaren, ktorý si už v októbri zabezpečil prvenstvo v Pohári konštruktérov F1, dosiahol prvý double – jazdecký aj tímový titul v jednej sezóne – od roku 1998. Norris po pretekoch priznal, že plakal od dojatia a poďakoval Verstappenovi aj Piastrimu za súboje počas roka.​

V Abú Zabí finišoval štvrtý Charles Leclerc (Ferrari), piaty George Russell (Mercedes) a šiesty Fernando Alonso (Aston Martin). Esteban Ocon priniesol siedme miesto tímu Haas, Lewis Hamilton za Ferrari bol ôsmy a prvýkrát v kariére nevybojoval v sezóne ani jedno pódiové umiestnenie. Deviaty skončil Nico Hülkenberg pri svojom 250. štarte a bodovanú desiatku uzavrel Lance Stroll z Aston Martinu.

(reuters, sie)

  |  

La Scala otvorila sezónu operou od skladateľa Šostakoviča

Milánska La Scala začala sezónu 2025/2026 operou Lady Macbeth z okresu Mcensk od skladateľa Dmitrija Šostakoviča ako poctu 50 rokov po jeho smrti. Dielo, ktoré pri premiére v roku 1934 v Petrohrade ospevovali, neskôr sovietske vedenie vrátane Josifa Stalina zakázalo na takmer tri desaťročia.​

Hlavný dirigent Riccardo Chailly označil výber titulu na otvorenie sezóny za „poctu gigantovi 20. storočia“ aj opere, ktorá „príliš dlho trpela“.

Ruský režisér La Scaly Vasilij Barchatov v súvislosti s výzvami na vylučovanie ruských umelcov z európskych scén zdôraznil, že osobné politické postoje a kultúrna identita by sa nemali miešať, hoci ten, kto otvorene podporuje ruskú vládu, musí rátať s dôsledkami.​

Príbeh Kateriny, ktorá v nešťastnom manželstve zavraždí manžela so svokrom a napokon spácha samovraždu na ceste do vyhnanstva, chápe Barchatov ako „príbeh ženskej slobody a ľudského šťastia“. Americká sopranistka Sara Jakubiaková, ktorá Katerinu stvárni, opisuje svoju postavu ako „pretekárske auto“. ​

Tohtoročné otvorenie sezóny je prvé pod vedením nového umeleckého šéfa Fortunata Ortombinu a tradične patrí k vrcholom spoločenského kalendára talianskej politickej a biznis elity, keďže sa zhoduje so sviatkom svätého Ambróza, patróna Milána.

Predstavenie pre približne 2-tisíc divákov je vypredané. Lístky, ktorých cena vystúpila až na 3 200 eur, priniesli rekordné tržby okolo 2,8 milióna eur.

(reuters, sie)