Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Požívatelia Mety si v Únii budú môcť vybrať personalizované reklamy

Spoločnosť Meta, prevádzkovateľ Facebooku a Instagramu, zareagovala na pravidlá Európskej únie tým, že používateľom v členských krajinách ponúkne možnosť výberu pri personalizovaných reklamách.

Podľa Európskej komisie si budú môcť používatelia zvoliť, či chcú súhlasiť so zdieľaním všetkých svojich osobných údajov a prijímať plne cielené reklamy alebo si vyberú obmedzené zdieľanie a reklamy s nižšou mierou personalizácie.

Nové možnosti spoločnosť Meta predstaví používateľom v januári budúceho roka. Eurokomisia v júni varovala pred možnými dennými pokutami po tom, ako americký gigant v oblasti sociálnych médií oznámil, že vykoná len obmedzené zmeny vo svojom modeli platby alebo súhlasu.

Už v lete pritom v nadväznosti na reguláciu Únie konglomerát oznámil, že od októbra úplne zakáže zobrazovanie politických reklám na svojich platformách v rámci EÚ.

Rozhodnutie súviselo s prísnejšími pravidlami transparentnosti a cieľom tohto kroku je obmedziť riziko manipulácie počas volieb a referend a zároveň zabrániť šíreniu nepravdivých či zavádzajúcich informácií.

(reuters, max)

Minúta  |  

Remišová: Areál vo Voderadoch stál pred štyrmi rokmi päť miliónov

Poslankyňa z klubu Slovensko – Za ľudí Veronika Remišová upozornila na podozrivý obchod so štátnym majetkom, pri ktorom štát zaplatil 17 miliónov eur za areál vo Voderadoch, ktorý v roku 2021 kúpila súkromná firma za päť miliónov eur.

Peniaze na nákup areálu poslal inštitúcii Národné inovačné a technologické centrum (NITC) Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku pod vedením Petra Kmeca (Hlas), ktorý po nedávnych podozreniach z pochybení pri dotačných výzvach podal demisiu.

Povinnosťou Kmeca bolo podľa Remišovej zistiť si riadne všetky náležitosti, a ak pozemok v roku 2021 predávali za päť miliónov eur, je podľa nej nehospodárne a neefektívne, že ho štát kúpil za 17 miliónov eur.

Kmec v reakcii na kritiku ešte minulý týždeň podotkol, že areál znalec ohodnotil na vyššiu sumu, a to 19,3 milióna eur.

Remišová zároveň oznámila, že podáva trestné oznámenie, a vyzvala na zverejnenie všetkých dokumentov k prípadu.

Kmec pred pár dňami skonštatoval, že kampaň proti NITC je výsledkom politickej pomsty Progresívneho Slovenska, ktoré chcelo investovať 700 miliónov do centra v Bratislave. Podľa neho sa vo Voderadoch realizuje rovnaký projekt výrazne lacnejšie. Zároveň tvrdí, že realitná agentúra nikdy nerokovala o cene pod 18 miliónov eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Szijjártó: Tému energií nemajú ovplyvňovať politika a ideológie

Maďarsko a Turecko spustili nový konzultačný mechanizmus zameraný na posilnenie bezpečnostnej a ekonomickej spolupráce. Prvé rokovanie sa uskutočnilo za účasti ministrov zahraničných vecí, obrany a predstaviteľov obranného priemyslu.

Minister zahraničných vecí Maďarska Péter Szijjártó označil na sociálnej sieti iniciatívu za aktuálnu v čase narastajúcich bezpečnostných hrozieb. Oba štáty podporujú diplomatické riešenie vojny na Ukrajine a odsudzujú útoky na energetickú infraštruktúru vrátane ropovodov a tankerov.

Zároveň vyzdvihol Turecko ako spoľahlivého partnera, cez ktorého plynovod má tento rok do Maďarska pritiecť približne osem miliárd kubických metrov plynu. „Budeme spoločne konať proti tomu, aby sa otázka dodávok energie zmenila na politickú alebo ideologickú otázku,“ skonštatoval.

V oblasti obchodu dosiahnu krajiny tento rok rekord – ich vzájomný obrat prekročí päť miliárd dolárov. Dôležitým krokom je aj dohoda o leteckej doprave, ktorá umožní 105 letov týždenne medzi Budapešťou a veľkými tureckými mestami. Po prvýkrát spustia aj priamy let Budapešť – Ankara.

(max)

Minúta  |  

Zamestnávatelia budú viesť systém hodnotenia, aby zlepšili rovnosť odmien

Hospodárska a sociálna rada SR jednomyseľne schválila návrh zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien, ktorý implementuje európsku legislatívu do národného práva. Nový zákon má zabezpečiť rovnosť v odmeňovaní za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas) budú zamestnávatelia povinní zaviesť systém hodnotenia práce na základe kritérií ako zložitosť, zodpovednosť, namáhavosť a pracovné podmienky vrátane sociálnych a komunikačných schopností.

Napriek tomu, že zamestnávateľské zväzy Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR a Republiková únia zamestnávateľov samotnú myšlienku neodmietajú, upozorňujú na zvýšenú administratívnu záťaž vyplývajúcu z výkazníctva požadovaného európskou smernicou.

Rastislav Machunka z asociácie vyzdvihol, že môžu aj na rovnakej pozícii vzniknúť rozdiely, keďže nie všetci pracovníci odvádzajú rovnakú prácu. Odborári z Konfederácie odborových zväzov SR zákon vítajú a veria, že prispeje k reálnemu znižovaniu rozdielov v odmeňovaní medzi mužmi a ženami.

Pripomínajú, že napriek existujúcej legislatíve tieto rozdiely na Slovensku pretrvávajú a nový zákon by mohol pomôcť ich odstraňovaniu.

(tasr, max)

Minúta  |  

S Pavlom už rokovali všetci nominanti okrem Turka, ten je v nemocnici

Na Pražskom hrade v pondelok pokračovali neformálne konzultácie prezidenta Petra Pavla s nominantmi do vznikajúcej vlády. Rokovania absolvovali zostávajúci kandidáti za hnutie Motoristi – okrem Filipa Turka, ktorý sa pre akútny zdravotný stav ospravedlnil.

Podľa Borisa Šťastného, šéfa poslaneckého klubu Motoristov, je Turek hospitalizovaný s vysunutou medzistavcovou platničkou a podstupuje intenzívnu liečbu.

Ako prvý prišiel kandidát na ministra kultúry Oto Klempíř. Stretnutie označil za vecné a priateľské. Hovorili aj o stave kultúry, pričom sa zhodli, že im prekáža „prílišný umelecký aktivizmus“. Diskusiu venovali aj verejnoprávnym médiám a ich financovaniu, pričom obaja zdôraznili dôležitosť zachovania nezávislosti.

Schôdzku absolvoval aj Boris Šťastný, nominovaný na čelo nového rezortu športu, prevencie a zdravia. S prezidentom riešil financovanie športu aj rastúce problémy mladých s obezitou či duševným zdravím.

Turek poslal prezidentovi list s vysvetlením. Nie je však isté, či sa s ním Pavel nakoniec stretne. Prezident už skôr naznačil, že jeho šance stať sa ministrom životného prostredia sú minimálne.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Únia zriaďuje fond solidarity pre krajiny pod migračným tlakom

Rada EÚ dosiahla politickú dohodu o vytvorení ročného fondu solidarity na rok 2026, ktorý je kľúčovým prvkom nového paktu o migrácii a azyle. Fond má zabezpečiť podporu členským štátom čeliacim migračnému tlaku, a to najmä Cypru, Grécku, Taliansku a Španielsku.

Referenčný rámec na rok 2026 počíta s 21-tisíc premiestneniami alebo inými formami solidarity vrátane finančných príspevkov v objeme 420 miliónov eur. Štáty si môžu zvoliť, či prispejú premiestnením migrantov, finančne alebo alternatívnymi opatreniami.

Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Estónsko a Poľsko identifikovali ako krajiny, ktoré čelia významnej migračnej situácii v dôsledku kumulatívneho migračného tlaku z predchádzajúcich rokov. Majú preto možnosť požiadať o úplné alebo čiastočné odpočítanie zo svojich príspevkov do fondu solidarity.

Fond má byť súčasťou každoročného cyklu riadenia migrácie, ktorý sa začne od júna 2026. Cieľom paktu je okrem efektívneho spracovania žiadostí o azyl aj spravodlivé rozdelenie záťaže medzi členské štáty a obmedzenie nelegálnej migrácie.

Mechanizmus solidarity zaviedli ako súčasť komplexnej legislatívy, ktorá upravuje všetky fázy migračného procesu. Formálne prijatie dohody Radou očakávajú do konca roka 2025.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.