Preskočiť na obsah
Minúta  |  

S Pavlom už rokovali všetci nominanti okrem Turka, ten je v nemocnici

Na Pražskom hrade v pondelok pokračovali neformálne konzultácie prezidenta Petra Pavla s nominantmi do vznikajúcej vlády. Rokovania absolvovali zostávajúci kandidáti za hnutie Motoristi – okrem Filipa Turka, ktorý sa pre akútny zdravotný stav ospravedlnil.

Podľa Borisa Šťastného, šéfa poslaneckého klubu Motoristov, je Turek hospitalizovaný s vysunutou medzistavcovou platničkou a podstupuje intenzívnu liečbu.

Ako prvý prišiel kandidát na ministra kultúry Oto Klempíř. Stretnutie označil za vecné a priateľské. Hovorili aj o stave kultúry, pričom sa zhodli, že im prekáža „prílišný umelecký aktivizmus“. Diskusiu venovali aj verejnoprávnym médiám a ich financovaniu, pričom obaja zdôraznili dôležitosť zachovania nezávislosti.

Schôdzku absolvoval aj Boris Šťastný, nominovaný na čelo nového rezortu športu, prevencie a zdravia. S prezidentom riešil financovanie športu aj rastúce problémy mladých s obezitou či duševným zdravím.

Turek poslal prezidentovi list s vysvetlením. Nie je však isté, či sa s ním Pavel nakoniec stretne. Prezident už skôr naznačil, že jeho šance stať sa ministrom životného prostredia sú minimálne.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Únia zriaďuje fond solidarity pre krajiny pod migračným tlakom

Rada EÚ dosiahla politickú dohodu o vytvorení ročného fondu solidarity na rok 2026, ktorý je kľúčovým prvkom nového paktu o migrácii a azyle. Fond má zabezpečiť podporu členským štátom čeliacim migračnému tlaku, a to najmä Cypru, Grécku, Taliansku a Španielsku.

Referenčný rámec na rok 2026 počíta s 21-tisíc premiestneniami alebo inými formami solidarity vrátane finančných príspevkov v objeme 420 miliónov eur. Štáty si môžu zvoliť, či prispejú premiestnením migrantov, finančne alebo alternatívnymi opatreniami.

Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Estónsko a Poľsko identifikovali ako krajiny, ktoré čelia významnej migračnej situácii v dôsledku kumulatívneho migračného tlaku z predchádzajúcich rokov. Majú preto možnosť požiadať o úplné alebo čiastočné odpočítanie zo svojich príspevkov do fondu solidarity.

Fond má byť súčasťou každoročného cyklu riadenia migrácie, ktorý sa začne od júna 2026. Cieľom paktu je okrem efektívneho spracovania žiadostí o azyl aj spravodlivé rozdelenie záťaže medzi členské štáty a obmedzenie nelegálnej migrácie.

Mechanizmus solidarity zaviedli ako súčasť komplexnej legislatívy, ktorá upravuje všetky fázy migračného procesu. Formálne prijatie dohody Radou očakávajú do konca roka 2025.

(max)

Minúta  |  

EÚ schválila obranný program na roky 2025 až 2027

Rada EÚ definitívne schválila Európsky program pre obranný priemysel (EDIP), ktorý má posilniť obrannú pripravenosť Únie a zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu. Ide o posledný krok legislatívneho procesu, ktorý umožní spustiť program včas.

EDIP prináša 1,5 miliardy eur v grantoch na roky 2025 až 2027, z čoho 300 miliónov pôjde na nový nástroj podpory Ukrajiny. Ten má modernizovať jej obranný priemysel a postupne ho integrovať do európskeho obranného ekosystému.

Členské štáty a partnerské krajiny môžu v budúcnosti program ešte navýšiť dobrovoľnými finančnými príspevkami.

V praxi bude EÚ financovať spoločné obstarávanie pre najmenej tri štáty, posilňovanie výrobných kapacít kľúčových zbraňových systémov či rozbeh európskych projektov spoločného záujmu. Podporí aj opatrenia na zvyšovanie interoperability a väčší vstup malých firiem na trh.

Súčasťou programu je aj nové pravidlo, podľa ktorého komponenty pochádzajúce z krajín mimo Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Ukrajiny nesmú presiahnuť 35 percent hodnoty výsledného produktu. EDIP zároveň prináša vôbec prvý európsky rámec bezpečnosti dodávok v obrane.

(lud)

Minúta  |  

Súkromné školy môžu prísť o tretinu rozpočtu pre vládne nariadenie

Asociácia súkromných škôl a školských zariadení (ASŠŠZ) ostro kritizuje vládne nariadenie, ktoré ruší veľkostný koeficient pre malé školy. Podľa prezidentky asociácie Evy Ohraďanovej tento krok najviac zasiahne súkromné a cirkevné materské a základné školy, ktoré môžu prísť o 25 až 35 percent svojho rozpočtu.

Zmeny vstúpia do platnosti už od začiatku budúceho roka, pričom dotknuté školy nemajú dostatok času pripraviť sa na finančný výpadok. Ohraďanová upozorňuje, že to môže viesť k obmedzeniu programov, znižovaniu služieb pre deti, zvyšovaniu poplatkov pre rodičov či dokonca k existenčnému ohrozeniu niektorých zariadení.

Asociácia zároveň neopomína nerovný prístup a rozdelenie na dve skupiny. Prvá je tá, ktorej veľkostný koeficient ostáva a postupne sa jej bude znižovať až do roku 2030. „Tieto školy predovšetkým v malých obciach majú päť rokov na to, aby sa na zmenu mohli pripraviť a vykonať nejaké potrebné opatrenia,“ podotýka.

Druhú skupinu podľa nej tvoria školy, ktorým veľkostný koeficient odoberú okamžite a v plnej výške. „Týmto školám, ktoré sídlia vo väčšine väčších obcí a vo všetkých mestách Slovenska, štát neponúka žiadny čas, žiadnu úpravu a žiadnu možnosť zodpovedne reagovať na tieto zmeny,“ dodáva Ohraďanová.

(tasr, max)

Minúta  |  

Brusel chce zjednodušiť ekologické pravidlá, firmy môžu ušetriť

Európska komisia pripravuje zmeny environmentálnej legislatívy, ktorých cieľom je znížiť administratívnu záťaž pre podniky. Návrh predpokladá zrušenie povinnosti, aby každé priemyselné zariadenie malo samostatný environmentálny manažérsky systém.

Namiesto toho bude postačovať jednotný systém pre všetky prevádzky firmy. Zmeny sa dotknú aj požiadaviek na podávanie správ – chovy zvierat a rybolov už nemusia evidovať spotrebu vody a energie.

Ďalším bodom je zrušenie povinnosti mať transformačný plán na zosúladenie s klimatickými cieľmi Európskej únie. Komisia odhaduje, že nové opatrenia by mohli znížiť náklady podnikov až o jednu miliardu eur ročne.

Súčasťou návrhu je aj cieľ znížiť byrokratickú záťaž o 25 percent do roku 2029. Eurokomisia tak chce dosiahnuť ekologické ciele inteligentnejším a menej nákladným spôsobom.

Environmentálni aktivisti a niektoré firmy a investori obvinili Brusel z rušenia pravidiel, ktoré pomáhajú riadiť riziká súvisiace so zmenou klímy a priťahujú kapitál do zelenej transformácie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Poslankyňa SaS priznala, že dostane energopomoc aj ona

Jana Bittó Cigániková (SaS) skritizovala vládny systém energetickej pomoci, ktorý je podľa nej plošný a nespravodlivý. V statuse na sociálnej sieti priznala, že podľa aktuálneho nastavenia dostane energopomoc aj ona sama, ako aj ďalší poslanci s nadpriemernými príjmami.

Ironicky poďakovala vláde, ako aj občanom, ktorí sa podľa nej skladajú na túto pomoc aj pre politikov. „Fakt si nevieme zaplatiť tých pár eur navyše z vlastného vrecka? Jasné, že žiadnu energopomoc nepotrebujeme,“ vyhlásila.

Upozornila, že takto koncipovaná pomoc nie je adresná, ale ide skôr o politický marketing vlády Roberta Fica (Smer), ktorý má osloviť voličov pred Vianocami. Štát podľa nej míňa stovky miliónov eur, ktoré by mohli investovať do zdravotníctva, školstva či reforiem.

Domácnosti si môžu od pondelka overiť, či budú mať budúci rok nárok na pomoc s cenami energií, a to na internetovej stránke ministerstva hospodárstva, telefonicky cez call centrum alebo osobnou návštevou klientskeho centra. Pomoc je nastavená tak, aby na ňu malo nárok 90 percent domácností na Slovensku.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.