Preskočiť na obsah
  |  

Poradcovia britskej vlády počas covidu nepriznali granty od farmaceutického investora

Skupina UsForThem tvrdí, že viacerí vedci z poradného tímu britskej vlády (SAGE) počas covidovej pandémie porušili pravidlá o konflikte záujmov, informuje Daily Mail.

Podľa ich analýzy 26 členov SAGE neuviedlo v registri, že ich výskum financoval farmaceutický investor Wellcome Trust sumou najmenej 210 miliónov libier, z toho asi 175 miliónov v pandemických rokoch 2020 a 2021.

To môže vyvolávať podozrenia z konfliktu záujmov pri rozhodovaní o lockdownoch a vakcinačnej politike.

Medzi príjemcami grantov sú napríklad vedci Neil Ferguson, Susan Michieová, John Edmunds, Gavin Screaton či David Lalloo. Skupina UsForThem tvrdí, že verejnosť musí poznať všetky väzby poradcov, ktorí ovplyvňujú rozhodnutia vlády.

Právnici niektorých vedcov namietajú, že všetky „materiálne relevantné záujmy“ riadne nahlásili alebo že pri časti grantov išlo len o podporu mladších kolegov. Wellcome Trust zdôrazňuje, že ide o nezávislú neziskovú organizáciu, ktorá všetky granty aj investície zverejňuje a výnosy používa na financovanie charitatívnej misie.

(sie)

  |  

Ruská armáda postupuje, cieľom je Myrnohrad, vyhlásil Gerasimov

Ruský náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov vyhlásil, že ruská armáda postupuje po celej frontovej línii na Ukrajine. Tvrdí, že ruské sily získali kontrolu nad viac ako 30 percentami budov v Myrnohrade, ktorý leží východne od Pokrovska v Doneckej oblasti.​

Rusko označuje Pokrovsk sovietskym názvom Krasnoarmejsk a tvrdí, že už ovládlo celé mesto a obkľúčilo ukrajinské jednotky v Myrnohrade, ktorý ruská strana nazýva Dmitrov.

Ukrajina tieto tvrdenia odmieta. Uvádza, že v Pokrovsku stále drží časť územia a pokračuje v obrane aj v Myrnohrade.​

Podľa ruských údajov Moskva v súčasnosti kontroluje približne 19,2 percenta územia Ukrajiny vrátane Krymu, Luhanskej oblasti, väčšiny Doneckej, asi troch štvrtín Chersonskej a Záporožskej oblasti a menších častí ďalších regiónov.

Kyjev tvrdí, že drží obranné línie a spôsobuje Rusku vysoké straty za relatívne obmedzené územné zisky. Prezident Vladimir Putin avizoval snahu úplne ovládnuť Donbas, pokiaľ sa ukrajinské jednotky nestiahnu, čo Ukrajina odmieta.

​(reuters, sie)

  |  

Tony Blair nebude v Rade mieru pre Gazu po odpore arabských krajín

Tony Blair nakoniec nezíska miesto v plánovanej Rade mieru, ktorá má po skončení vojny spravovať Pásmo Gazy. Niektoré arabské a moslimské krajiny odmietli jeho účasť pre jeho úlohu pri podpore americkej invázie do Iraku v roku 2003 a obavy z predpojatosti voči Palestínčanom.

Pri predstavení 20-bodového mierového plánu pre Gazu od prezidenta Donalda Trumpa bol Blair jediným konkrétne menovaným. Jeho tím však tvrdí, že dôvodom neúčasti je skutočnosť, že Rada mieru má pozostávať zo súčasných lídrov, čo expremiéra automaticky vylučuje.

Blair však bude pôsobiť v inom orgáne – vo výkonnom výbore, kde by mal spolupracovať s Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom a vyslancom Stevom Witkoffom. Na čele výboru má stáť bývalý bulharský minister obrany a súčasný osobitný vyslanec OSN pre Blízky východ Nikolaj Mladenov.

(sie)

  |  

Boje medzi Thajskom a Kambodžou sa pri spornej hranici stupňujú

Boj medzi Kambodžou a Thajskom sa v utorok rozšíril pozdĺž sporných úsekov hranice, pričom obe krajiny sa navzájom obviňujú zo začatia nových zrážok a avizujú, že z územných nárokov neustúpia.

Napätie ohrozuje prímerie, ktoré v júli sprostredkoval americký prezident Donald Trump po päťdňových bojoch s desiatkami mŕtvych a státisícmi vysídlených ľudí.

Bývalý kambodžský líder Hun Sen tvrdí, že Kambodža 24 hodín dodržiavala prímerie a umožnila evakuácie, potom spustila protiútoky proti thajským jednotkám.

Thajská armáda hlási strety v piatich pohraničných provinciách a obviňuje Kambodžu z nasadenia delostrelectva, raketometov a dronov. Phnom Pénh hovorí o deviatich zabitých civilistoch a dvadsiatich ťažko zranených, Bangkok o troch mŕtvych vojakoch a 29 zranených. ​

Konflikt nadväzuje na dlhodobé spory o nedemarkovanú 817-kilometrovú hranicu a územie pri starobylých chrámoch, ktoré už viac než storočie opakovane vyvolávajú ozbrojené incidenty.

​(reuters, sie)

  |  

Brigitte Macronová čelí kritike za výrok o „sprostých kravách“

Francúzska prvá dáma Brigitte Macronová čelí kritike feministických organizácií po výroku, ktorý namierila proti aktivistkám narušujúcim vystúpenie komika Aryho Abittana. Ten čelil v roku 2021 obvineniu zo znásilnenia, vyšetrovanie však v roku 2023 zastavili pre nedostatok dôkazov.

Počas jeho sobotňajšieho predstavenia vstúpila do sály feministická skupina #NousToutes s maskami a plagátmi s nápisom „Znásilňovač“ a prerušila show.

Brigitte Macronová sa s Abittanom stretla v zákulisí a na jeho obavy z reakcie publika reagovala slovami, že „ak tam budú nejaké sprosté kravy, vyhodíme ich“, čo zachytilo video šírené na sociálnych sieťach.

Aktivistky označili jej jazyk za urážlivý voči obetiam sexuálneho násilia a výrok premenili na hashtag, ktorý používajú na prejav solidarity. Zapojila sa aj herečka Judith Godrecheová, známa kritikou sexuálneho zneužívania v kultúrnom prostredí. Tím prvej dámy tvrdí, že Macronová kritizovala radikálnu formu protestu, nie samotné feministky.

Kauza sa odohráva na pozadí širšej debaty o sexuálnom násilí vo francúzskej kultúre vrátane prípadov Gérarda Depardieua. Toho súd uznal za vinného zo sexuálneho napadnutia dvoch žien a čaká ho proces pre obvinenie zo znásilnenia, ktoré herec odmieta. Prezident Emmanuel Macron v minulosti označil postup voči Depardieuovi za „hon na čarodejnice“.

(tasr, sie)

  |  

Bezosov fond podporí ochranu žralokov, korytnačiek a morí

Bezos Earth Fund, ktorého zakladateľom je Jeff Bezos, prispeje 24,5 milióna dolárov na ochranu pobrežných ekosystémov vo východnom Pacifiku a podporí vznik prvej cezhraničnej morskej biosférickej rezervácie na svete. Granty smerujú do Kostariky, Panamy, Kolumbie a Ekvádoru.​

Fond poskytne štyri granty, ktoré majú pomôcť miestnym komunitám a organizáciám chrániť kľúčové morské oblasti. Najväčší grant vo výške 13,85 milióna dolárov získa organizácia Re:wild na vytváranie a posilňovanie pobrežných rezervácií a liahnisk pre žraloky kladivohlavé, korytnačky a ďalšie druhy.​

Iniciatíva je súčasťou záväzku darovať jednu miliardu dolárov na dosiahnutie cieľa chrániť 30 percent pevniny a oceánov do roku 2030. ​

Podľa šéfa programov ochrany prírody Bezosovho fondu Cristiana Sampera štvorica štátov za dva roky strojnásobila rozlohu chránených morí na viac než 600-tisíc štvorcových kilometrov v desiatich oblastiach a cieľom fondu je vytvoriť z nich jednotnú rezerváciu. Dodal, že fond pripravuje podobný projekt aj v Pacifiku.

​(reuters, sie)