Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Najdlhší cestný tunel Višňové pri Žiline otvoria pred Vianocami

Diaľničný úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline sprevádzkujú pre motoristov v avizovanom termíne pred Vianocami 22. decembra. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) to potvrdila na sociálnej sieti.

V uvedený deň budú pred odovzdaním tunela do užívania tradične strihať pásku. Na mieste bude môcť byť aj vybraný zástupca širokej verejnosti, prihlásiť sa treba do 15. decembra.

Celý úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala má dĺžku 13,5 kilometra, z toho samotný tunel Višňové 7,5 kilometra. Tunel sa tak po otvorení stane najdlhším domácim cestným tunelom.

Diaľničný úsek bude súčasťou prepojenia Bratislavy a Košíc na D1 a po sprevádzkovaní odľahčí cestu prvej triedy I/18 v okolí Strečna.

Hasiči a záchranári si 3. decembra vyskúšali zásah pri simulovanej nehode v tuneli Višňové. Išlo o ďalšiu skúšku pred plánovaným otvorením tunela.

(tasr, max)

Minúta  |  

Mestá a obce žiadajú Žilinku o stretnutie pre chaos v parkovaní

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únia miest Slovenska (ÚMS) žiadajú stretnutie s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom po tom, ako prokuratúra odhalila, že až 80 percent všeobecne záväzných nariadení o parkovaní je v rozpore so zákonom.

Samosprávy zdôrazňujú, že závery prokuratúry berú vážne, no zároveň upozorňujú na dlhodobý problém – neexistuje jednotná legislatíva, ktorá by systematicky upravovala parkovaciu politiku miest a obcí. Uvádzajú, že obce sa snažia riešiť lokálne dopravné problémy na základe svojich kompetencií, často však musia improvizovať v právne nejasnom prostredí.

Podľa ZMOS a ÚMS je cieľom stretnutia zabezpečiť právnu istotu a pripraviť priestor na vytvorenie celonárodného legislatívneho rámca. Obe združenia trvajú na tom, že samosprávy neporušujú zákon úmyselne, ale konajú v snahe zabezpečiť bezpečný a funkčný verejný priestor.

Zároveň vyzývajú na odbornú diskusiu a zosúladenie výkladu predpisov, aby predišli ďalšiemu právnemu chaosu, a žiadajú, aby obciam poskytli jasnú metodiku, ako postupovať v súlade so zákonom.

Prokurátori vykonali 431 previerok. V deviatich prípadoch nezákonnosť odstránili samosprávy po prerokovaní. Išlo napríklad o nejasnosť, nezrozumiteľnosť a neurčitosť noriem či o prekročenie normotvornej právomoci obcí ukladaním povinností a regulovaním otázok a úseku štátnej správy. Kritike čelilo aj miešanie režimov dočasného a trvalého parkovania a ich nesprávna právna úprava.

(tasr, max)

Minúta  |  

Brusel preverí Google pre zneužívanie obsahu na tréning AI

Európska komisia začala vyšetrovanie s cieľom posúdiť, či spoločnosť Google porušuje pravidlá Únie o hospodárskej súťaži používaním online obsahu od webových vydavateľov a YouTube na účely umelej inteligencie.

„Vyšetrovanie sa bude zaoberať najmä tým, či spoločnosť Google narúša hospodársku súťaž tým, že vydavateľom a tvorcom obsahu ukladá nekalé zmluvné podmienky, alebo tým, že si sama udeľuje privilegovaný prístup k takémuto obsahu, čím znevýhodňuje vývojárov konkurenčných modelov umelej inteligencie,“ konkretizovala Komisia.

Tá má obavy, že spoločnosť mohla použiť obsah od webových vydavateľov na generovanie služieb založených na umelej inteligencii na svojich stránkach s výsledkami vyhľadávania bez primeranej kompenzácie pre vydavateľov a bez toho, aby im ponúkla možnosť odmietnuť takéto použitie svojho obsahu.

Komisia podotkla, že má zároveň nejasnosti v tom, či Google použil obsah nahraný na YouTube na trénovanie vlastných modelov umelej inteligencie bez toho, aby tvorcom ponúkol kompenzáciu alebo možnosť odmietnutia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Poradcovia britskej vlády počas covidu nepriznali granty od farmaceutického investora

Skupina UsForThem tvrdí, že viacerí vedci z poradného tímu britskej vlády (SAGE) počas covidovej pandémie porušili pravidlá o konflikte záujmov, informuje Daily Mail.

Podľa ich analýzy 26 členov SAGE neuviedlo v registri, že ich výskum financoval farmaceutický investor Wellcome Trust sumou najmenej 210 miliónov libier, z toho asi 175 miliónov v pandemických rokoch 2020 a 2021.

To môže vyvolávať podozrenia z konfliktu záujmov pri rozhodovaní o lockdownoch a vakcinačnej politike.

Medzi príjemcami grantov sú napríklad vedci Neil Ferguson, Susan Michieová, John Edmunds, Gavin Screaton či David Lalloo. Skupina UsForThem tvrdí, že verejnosť musí poznať všetky väzby poradcov, ktorí ovplyvňujú rozhodnutia vlády.

Právnici niektorých vedcov namietajú, že všetky „materiálne relevantné záujmy“ riadne nahlásili alebo že pri časti grantov išlo len o podporu mladších kolegov. Wellcome Trust zdôrazňuje, že ide o nezávislú neziskovú organizáciu, ktorá všetky granty aj investície zverejňuje a výnosy používa na financovanie charitatívnej misie.

(sie)

Minúta  |  

Ruská armáda postupuje, cieľom je Myrnohrad, vyhlásil Gerasimov

Ruský náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov vyhlásil, že ruská armáda postupuje po celej frontovej línii na Ukrajine. Tvrdí, že ruské sily získali kontrolu nad viac ako 30 percentami budov v Myrnohrade, ktorý leží východne od Pokrovska v Doneckej oblasti.​

Rusko označuje Pokrovsk sovietskym názvom Krasnoarmejsk a tvrdí, že už ovládlo celé mesto a obkľúčilo ukrajinské jednotky v Myrnohrade, ktorý ruská strana nazýva Dmitrov.

Ukrajina tieto tvrdenia odmieta. Uvádza, že v Pokrovsku stále drží časť územia a pokračuje v obrane aj v Myrnohrade.​

Podľa ruských údajov Moskva v súčasnosti kontroluje približne 19,2 percenta územia Ukrajiny vrátane Krymu, Luhanskej oblasti, väčšiny Doneckej, asi troch štvrtín Chersonskej a Záporožskej oblasti a menších častí ďalších regiónov.

Kyjev tvrdí, že drží obranné línie a spôsobuje Rusku vysoké straty za relatívne obmedzené územné zisky. Prezident Vladimir Putin avizoval snahu úplne ovládnuť Donbas, pokiaľ sa ukrajinské jednotky nestiahnu, čo Ukrajina odmieta.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Tony Blair nebude v Rade mieru pre Gazu po odpore arabských krajín

Tony Blair nakoniec nezíska miesto v plánovanej Rade mieru, ktorá má po skončení vojny spravovať Pásmo Gazy. Niektoré arabské a moslimské krajiny odmietli jeho účasť pre jeho úlohu pri podpore americkej invázie do Iraku v roku 2003 a obavy z predpojatosti voči Palestínčanom.

Pri predstavení 20-bodového mierového plánu pre Gazu od prezidenta Donalda Trumpa bol Blair jediným konkrétne menovaným. Jeho tím však tvrdí, že dôvodom neúčasti je skutočnosť, že Rada mieru má pozostávať zo súčasných lídrov, čo expremiéra automaticky vylučuje.

Blair však bude pôsobiť v inom orgáne – vo výkonnom výbore, kde by mal spolupracovať s Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom a vyslancom Stevom Witkoffom. Na čele výboru má stáť bývalý bulharský minister obrany a súčasný osobitný vyslanec OSN pre Blízky východ Nikolaj Mladenov.

(sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.