Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kallasová sa ohradila voči kritike fungovania slobody v EÚ

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová v Európskom parlamente reagovala na výhrady Spojených štátov, ktoré v nedávnom strategickom dokumente kritizovali niektoré politiky EÚ.

Takáto kritika je podľa nej neopodstatnená a mala by smerovať inam – najmä na Rusko, kde sú podľa jej slov zakázané politická opozícia, slobodné médiá aj samotná platforma X.

„Európska únia je samotnou podstatou slobody,“ vyhlásila pred poslancami. Pripomenula, že v Rusku je potláčanie nesúhlasu súčasťou režimu, kým Únia funguje na princípoch demokracie a právneho štátu.

Reagovala aj na nedávne výroky amerických predstaviteľov, ktorí kritizovali pokutu uloženú sociálnej sieti X za porušenie európskych pravidiel. Ide podľa nej skôr o provokáciu než o vecnú pripomienku.

Kallasová však zdôraznila, že Spojené štáty zostávajú najväčším partnerom a spojencom Európskej únie. Dodala, že vzájomná úcta znamená aj rešpektovanie rozdielnych prístupov k reguláciám a ochrane slobody prejavu v online priestore.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Návrh Šutaja Eštoka na zrušenie rozhodnutia v spore s čurillovcami zamietli

Mestský súd Bratislava IV zamietol návrh ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) na zrušenie kontumačného rozsudku v spore so skupinou policajtov známych ako čurillovci ako nedôvodné. Informoval o tom obhajca policajtov Peter Kubina.

Súd potvrdil pôvodné rozhodnutie, podľa ktorého sa má minister verejne ospravedlniť a zaplatiť šiestim čurillovcom odškodné 90-tisíc eur vrátane trov konania a úrokov. Podľa Kubinu sa verdikt stal právoplatným pre ministrovu nečinnosť – nepreberal totiž elektronickú poštu.

Minister už skôr reagoval, že bol pracovne zaneprázdnený a nemal čas kontrolovať elektronickú schránku, pričom rozhodnutie súdu označil za nespravodlivé. Kritizoval aj sudcu, že sa ho nepokúsil kontaktovať iným spôsobom.

Aktuálne priznal, že neočakával nič iné, ako zamietnutie, keďže rozhodoval rovnaký sudca. Naznačil, že sudca sa mohol „zladiť“ s advokátom čurillovcov Kubinom: „My sa odvoláme na krajský súd, takže v tomto prípade je radosť čurillovcov predčasná.“

V spore ide o výroky Šutaja Eštoka, ktorý prirovnal čurillovcov k mafiánovi Mikulášovi Černákovi. Súdny verdikt tak ostáva v platnosti a minister čelí nielen finančným následkom, ale aj exekúcii, keďže exekútor mu zablokoval účet.

(tasr, max)

Minúta  |  

Huliakovci nepodporia zvýšenie DPH pre sociálne podniky

Nezaradení poslanci Národnej rady SR združení okolo ministra Rudolfa Huliaka sa ostro postavili proti navrhovanému zvýšeniu DPH pre sociálne podniky z päť na 19 percent.

Tento krok podľa nich výrazne ohrozí fungovanie podnikov najmä vo vidieckych oblastiach, kde tieto subjekty často poskytujú základné služby pre miestnych obyvateľov.

Poslanec Roman Malatinec dôrazne odmietol špekulácie o vydieraní či podpore podvodníkov a apeloval na koaličných partnerov, aby hľadali alternatívne riešenia. Vyzdvihol potrebu vecnej a odbornej diskusie, preto žiada o vyňatie problematických bodov zo spoločnej správy k zákonu.

Starosta obce Zborov nad Bystricou Juraj Hlavatý doplnil, že sociálny podnik v ich obci zamestnáva 25 ľudí, z toho pätnásť zdravotne znevýhodnených: „To znamená, že predmetom až 60 percent činnosti nášho sociálneho podniku je poskytovať služby, ktoré sa výsostne dotýkajú každodenného života našich obyvateľov.“

Ak by tieto návrhy, ktoré sú v parlamente, prešli, podľa neho by sociálne podniky padli na zem. „Poskytujeme základné služby, zberáme si sami smeti. Jednoducho šetríme veľké finančné prostriedky a vlastne sa to odrazí na poplatku, ktorý platia ľudia,“ zdôraznil Hlavatý s tým, že konsolidácia znova najviac postihuje obyčajných ľudí.

(tasr, max)

Minúta  |  

Reforma financovania sociálnych služieb prešla Národnou radou SR

Parlament v utorok definitívne schválil reformu financovania sociálnych služieb. Nový zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby zmení spôsob poskytovania príspevku a zavedie novú pozíciu pracovníka dlhodobej starostlivosti.

Právnu normu prerokovali poslanci Národnej rady SR v skrátenom legislatívnom konaní. Za návrh hlasovalo 78 zo 144 prítomných zákonodarcov. Ostatní sa hlasovania zdržali.

Ministerstvo práce predstavilo návrh reformy v októbri. Zákon nadobudne účinnosť postupne, a to od 1. januára 2026, ďalej od 1. júla a 31. decembra budúceho roka.

Hlavnou zmenou bude zavedenie príspevku pre osobu odkázanú na pomoc. Tá si vyberie, či ho použije na domácu starostlivosť prostredníctvom príbuzných alebo formálnych opatrovateľov.

Príspevok sa bude odvíjať od stupňa odkázanosti: piaty stupeň bude na úrovni 1 010 eur, štvrtý 830 eur (ak ide o dieťa, tak o 200 eur viac v oboch stupňoch), tretí 600 eur, druhý 460 eur a prvý 230 eur.

Pri vyšších stupňoch odkázanosti bude možná aj neformálna starostlivosť. V nižších troch bude príspevok viazaný na formálne služby, ktoré sú podporované štátom či formálnymi inštitúciami.

Zavedú aj pozíciu pracovníka dlhodobej starostlivosti s platom sanitára a uhrádzaním výkonov poisťovňou. Celkovo má do sektora pritiecť o 300 miliónov eur viac.

(tasr, max)

Minúta  |  

V Rusku sa zrútilo vojenské lietadlo, na palube bolo sedem osôb

Ruské vojenské transportné lietadlo An-22 sa zrútilo v Ivanovskej oblasti severovýchodne od Moskvy so siedmimi členmi posádky na palube, informoval v utorok štátny televízny kanál Vesti.

Vyšetrovací výbor potvrdil, že posádka lietadla neprežila. Nešpecifikoval však presný počet obetí.

Ako podotkol web Meduza, ide o najväčšie turbovrtuľové lietadlo na svete, určené na diaľkovú prepravu zbraní, vojenského materiálu a vojakov. Vlani v lete podľa portálu velenie ruských vzdušných síl oznámilo ukončenie prevádzky zostávajúcich lietadiel An-22.

Správu aktualizujeme.

(reuters, max)

Minúta  |  

Parlament na návrh Rašiho uzavrel debatu o úrade oznamovateľov

Poslanci Národnej rady SR uzavreli rozpravu o návrhu vlády na zriadenie nového úradu namiesto súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov. Odsúhlasili si totiž procedurálny návrh predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas).

Do rozpravy bolo prihlásených písomne ešte viacero rečníkov. Následne sa malo dať prihlásiť aj ústne. Parlament by tak mal v najbližšom hlasovacom bloku o návrhu rozhodovať.

V druhom čítaní bol návrh od 2. decembra.

Vláda pre zmenu úradu zasadala mimoriadne v sobotu ešte koncom novembra. To skritizoval prezident Peter Pellegrini a skrátené konanie v parlamente namietal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.