Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šutaj Eštok: Rozhodnutie malo SME skôr než moja advokátka

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) obvinil skupinu policajtov takzvaných čurillovcov, médiá a opozíciu z koordinovaného postupu proti svojej osobe.

Tvrdí, že denník SME získal rozhodnutie súdu v jeho spore s čurillovcami skôr, ako ho dostala jeho advokátka, čo označil za dôkaz prepojeného systému.

Naznačil, že informáciu médiám niekto účelovo poskytol a útoky na jeho osobu vykonávajú podľa opakujúceho sa scenára. Čurillovcov vyzval, aby sa prestali „skrývať“ a postavili sa mu na verejnom pojednávaní.

Ostro sa vyjadril aj na adresu opozície, ktorú obvinil z ochrany ľudí, ktorí podľa neho roky zneužívali systém.

Vyhlásil, že sa nebojí ďalších žalôb ani mediálneho tlaku a bude ďalej brániť slobodu slova. Kritiku venoval aj zneužívaniu Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý vláda zrušila.

(mja)

Minúta  |  

Koalícia odmieta strach z odvolávania v parlamente

Viacerí koaliční poslanci pripustili existenciu napätia vo vládnej koalícii, no odmietli, že by dôvodom presunu rokovania o opozičných návrhoch na odvolanie ministrov bola obava z ich skutočného odvolania. Peter Kalivoda (Hlas) verí, že sa návrhy prerokujú na najbližšej riadnej schôdzi koncom januára.

Informoval, že na odvolávaní sa chcú zúčastniť a nevníma ich odklad ako dôkaz vnútornej slabosti. Ľubomír Vážny (Smer) doplnil, že zákon neurčuje presný termín na prerokovanie takýchto návrhov, a pripustil, že ich môžu odkladať aj celé volebné obdobie.

Michal Stuška (Smer) zdôraznil prioritu legislatívnych návrhov súvisiacich s plánom obnovy. Poslanec Dušan Muňko (SNS) kritizoval opozíciu za neúčasť počas predchádzajúcich rokovaní.

Návrhy na odvolanie viacerých ministrov, vrátane Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), tak presúvajú už mesiace.

(tasr, mja)

Minúta  |  

USA hrozia sankciami Medzinárodnému trestnému súdu

Administratíva Donalda Trumpa varovala Medzinárodný trestný súd (ICC), že ak nezastaví vyšetrovanie Trumpa, izraelských lídrov a amerických vojakov, môže čeliť americkým sankciám.

Washington dokonca požaduje úpravu Rímskeho štatútu (zakladajúcej zmluvy), ktorá by vylúčila jurisdikciu ICC nad úradujúcimi či bývalými americkými predstaviteľmi.

ICC v minulosti vydal zatykače na izraelských lídrov za činy v Gaze a viedol vyšetrovanie voči americkej armáde pre udalosti v Afganistane.

Trumpova administratíva sa môže obávať toho, že po skončení jeho mandátu v roku 2029 by mohol súd konať aj voči nemu.

Kritici hovoria o bezprecedentnom zásahu do nezávislosti súdu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Rusko zasiahlo plynárenskú sieť na juhu Ukrajiny

Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru pokračujú – tentoraz zasiahli plynárenskú sieť v oblasti Odesa, kde sa nachádzajú kľúčové trasy pre dovoz amerického skvapalneného plynu z Grécka. Podľa ukrajinského rezortu energetiky však objemy dodávok plynu po transbalkánskej trase zostali takmer nezmenené.

Rusko poškodilo aj plynové vrty, čo znamená stratu viac ako polovice ťažby a núti Ukrajinu zabezpečiť si náhradný dovoz. Zároveň pribúdajú aj útoky na elektrickú sieť, čo vedie k čoraz častejším výpadkom a núdzovým odstávkam.

Situácia je natoľko vážna, že vláda musela obmedziť spotrebu a dovážať energiu vo veľkom. V odborných a politických kuloároch sa šepká o tom, že v prípade čierneho scenára môžu výpadky trvať až 20 hodín denne.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Vláda schválila návrh na vytvorenie Investičného plánu Slovensko

Vláda v stredu schválila návrh na vytvorenie Investičného plánu Slovensko z dielne ministra školstva, povereného výkonom funkcie podpredsedu vlády pre plán obnovy, Tomáša Druckera (Hlas).

„Navrhované vytvorenie Investičného plánu Slovensko reaguje na problémy so stabilitou a predvídateľnosťou investičného prostredia, vysokým počtom priorít a z nich vyplývajúcou nedostatočnou pripravenosťou projektov a nízkej efektivity využívania investičných zdrojov vrátane zdrojov EÚ. Výsledkom je existencia dlhodobo neriešených problémov v oblasti infraštruktúry, ako aj verejných služieb na Slovensku,“ spresnil Úrad podpredsedu vlády.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Lagardová: Plán použitia ruských aktív je takmer v súlade s právom

Najnovší návrh Európskej únie na využitie zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny je podľa šéfky ECB Christine Lagardovej najbližšie k súladu s medzinárodným právom.

„Je to veľmi výnimočný prípad, ktorý Rusku neodníma právo na tieto aktíva,“ povedala Lagardová o súčasnom návrhu.

Tieto aktíva v hodnote približne 210 miliárd eur sú prevažne uložené v Belgicku. Európska komisia momentálne hľadá spôsob, ako nimi pomôcť Ukrajine, no vyhnúť sa priamej konfiškácii, ktorá by mohla porušiť medzinárodné pravidlá.

Lagardová síce v rozhodovacom procese nezohráva priamu úlohu, no dlhodobo upozorňuje na riziká spojené s poškodením reputácie eura.

Zároveň apeluje na transparentnú komunikáciu voči verejnosti a zdôrazňuje, že EÚ nesmie pôsobiť ako blok, ktorý si prisvojuje cudzie štátne prostriedky podľa vlastnej vôle. Návrh má podľa nej pomôcť Ukrajine v jej obrane a obnove, no bez narušenia právneho rámca, ktorý EÚ chráni.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.