Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Witkoff a Kushner mieria do Berlína, čakajú ich rokovania so Zelenským

Americký vyslanec Steve Witkoff, ktorý hrá kľúčovú úlohu v amerických rokovaniach o mierovom pláne pre Ukrajinu, sa cez víkend stretne v Berlíne s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a lídrami z Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka.

Na stretnutí sa zúčastní aj Jared Kushner, zať prezidenta USA Donalda Trumpa.

Cieľom je preklenúť rozdiely medzi Washingtonom a Kyjevom, ktoré brzdia pokrok v mierových rokovaniach.

Podľa denníka Wall Street Journal by sa mali do debaty zapojiť aj prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer a nemecký kancelár Friedrich Merz.

Trumpov Biely dom však naznačil, že účasť amerických zástupcov závisí od hodnotenia pokroku v rozhovoroch.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Fiala: Ukrajine sme tento rok dodali 1,8 milióna kusov delostreleckej munície

Končiaci český premiér Petr Fiala v piatok oznámil, že v rámci českej muničnej iniciatívy Ukrajina od začiatku roka do piatku 12. decembra dostala 1,8 milióna kusov delostreleckej munície, teda počet prisľúbený začiatkom tohto roka.

Fiala o tom informoval v čase, keď nová vláda Andreja Babiša uvažuje o zrušení iniciatívy. V októbri Babiš povedal, že hnutie ANO proti iniciatíve nič nemá, no treba o nej diskutovať.

„Budeme o nej rokovať a požadujeme väčšiu transparentnosť a prehodnotenie, možno jej prechod pod NATO,“ uviedol.

Česká muničná iniciatíva vznikla v roku 2024. Vtedy malo Rusko nad Ukrajinou obrovskú prevahu v delostreleckej veľkorážnej munícii desať ku jednej, vďaka iniciatíve sa tento pomer znížil na dva ku jednej, píšu Novinky.

(tasr, novinky, est)

Minúta  |  

USA počas Bidenovej éry zadržali spravodajské informácie pred Izraelom

Americké tajné služby na krátky čas obmedzili zdieľanie vybraných spravodajských informácií s Izraelom počas vlády prezidenta Joea Bidena pre obavy z postupu izraelskej armády vo vojne v Pásme Gazy.

Podľa viacerých zdrojov Reuters išlo o výnimočný krok, ktorý mal preveriť, či Izrael používa americké informácie v súlade s právom ozbrojených konfliktov, najmä pri operáciách s veľkým rizikom civilných obetí.​

V druhej polovici roka 2024 Spojené štáty na niekoľko dní vypli priamy videoprenos z dronu MQ‑9 Reaper nad Gazou, ktorý Izrael využíval pri pátraní po rukojemníkoch a bojovníkoch Hamasu. Washington zároveň sprísnil podmienky, za akých môže Izrael využívať americké spravodajstvo pri útokoch na takzvané vysokohodnotné vojenské ciele.

Dôvodom boli správy o vysokom počte civilných obetí a podozrenia na zlé zaobchádzanie s palestínskymi väzňami zo strany bezpečnostnej služby Šin bet, pričom Izrael podľa amerických úradov neposkytol dostatočné uistenia o dodržiavaní pravidiel.​

Zdieľanie spravodajských informácií obnovili po tom, čo Izrael dodatočne potvrdil, že bude rešpektovať americké podmienky. V závere Bidenovej administratívy spravodajské zložky navrhli trvalejšie obmedziť toky informácií z tajných služieb USA pre Izrael, ale prezident sa rozhodol partnerstvo neukončiť.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Orbán sa v Rimavskej Sobote rozlúčil s biskupom Erdélyim

Maďarský premiér Viktor Orbán sa v Rimavskej Sobote zúčastnil na pohrebe emeritného biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Gézu Erdélyiho. Na poslednú rozlúčku prišli vysokí predstavitelia cirkvi a politici z viacerých krajín.​

Orbán vo svojom príhovore pripomenul, že Erdélyi počas zmeny režimu prevzal zodpovednosť za maďarskú komunitu na Slovensku. Zdôraznil jeho úlohu pri obnove kostolov, škôl a pri posilňovaní sebavedomia maďarskej menšiny po desaťročiach komunizmu. Biskupa zaradil medzi osobnosti, ktoré spájali vieru s národnou identitou.​

Géza Erdélyi sa narodil v roku 1937 v obci Oborín na východnom Slovensku. Ako biskup viedol Reformovanú kresťanskú cirkev na Slovensku v rokoch 1996 až 2008, pôsobil aj v gemerskom regióne a zostal aktívny v cirkevnom živote aj po odchode z funkcie. Zomrel 4. decembra vo veku 89 rokov, pochovali ho 12. decembra v Rimavskej Sobote.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Ukrajina by už o dva roky mohla byť členom EÚ

Portál Financial Times uvádza, že návrh mierového plánu, ktorý ukrajinskí a európski predstavitelia poslali do Washingtonu, obsahuje jasný termín vstupu Ukrajiny do Európskej únie – 1. január 2027.

Údajne ide o upravenú verziu mierových návrhov z dielne Bieleho domu, ktoré majú ukončiť vojnu a zároveň nastaviť povojnové usporiadanie.​

Takéto zrýchlenie by úplne menilo doterajší spôsob rozširovania Únie. Ukrajina zatiaľ neuzavrela ani jednu z 36 kapitol prístupových rozhovorov, takže navrhovaný termín by znamenal výnimku z bežne uplatňovaného „zásluhového“ prístupu.​

Podľa podporovateľov plánu si Európska komisia uvedomuje, že nemá brzdiť prípadný mierový proces spochybňovaním rýchlej integrácie Kyjeva. EÚ a Ukrajina preto spustili mechanizmus takzvaného predbežného načítania. To znamená, že technické rokovania a reformy pokračujú aj napriek maďarskému vetu, aby bola Ukrajina čo najlepšie pripravená, ak sa politicky dohodne rýchlejší postup k členstvu.

Podpora USA pre tento plán by znamenala, že Donald Trump by mohol prinútiť maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý doteraz blokoval proces pristúpenia Ukrajiny, aby zrušil svoje veto.

(sie)

Minúta  |  

Novela Trestného zákona neprináša revolúciu, ale právnu logiku, tvrdí Susko

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) tvrdí, že schválená novela Trestného zákona a súvisiace zmeny v Trestnom poriadku pri takzvaných kajúcnikoch „prinášajú do systému zdravý rozum a právnu logiku, nie revolúciu.“

Podľa Suska novela neruší inštitút spolupracujúceho obvineného ani neoslabuje boj proti korupcii, ale má „posilniť kvalitu dokazovania a dôveryhodnosť súdnych rozhodnutí.“​

Kľúčovou zmenou je pravidlo, že ak sa preukáže nepravdivá výpoveď kajúcnika v inom trestnom konaní v podstatnej okolnosti, jeho výpoveď nemožno automaticky použiť ako dôkaz, pričom o závažnosti a dôveryhodnosti má naďalej rozhodovať súd.

Susko to zdôvodňuje tým, že Európsky súd pre ľudské práva dlhodobo upozorňuje na riziká využívania takýchto svedkov bez dostatočného overenia ich tvrdení a bez nezávislej kontroly poskytnutých výhod.​

Novelu parlament schválil v skrátenom legislatívnom konaní, počas ktorého opozícia skandovala „hanba“, pískala na píšťalkách a v pléne došlo aj k fyzickým potýčkam medzi poslancami koalície a opozície. Minister vo videu odsúdil verbálne aj fyzické útoky v Národnej rade.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.