Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Predaj akcií medzi investormi oceňuje SpaceX na 800 miliárd

SpaceX sa pripravuje na možný vstup na burzu v roku 2026 a zároveň otvorila sekundárny predaj akcií, ktorý firmu oceňuje približne na 800 miliárd dolárov. Vyplýva to z listu finančného riaditeľa Breta Johnsena akcionárom, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Sekundárny predaj sa týka akcií v objeme do 2,56 miliardy dolárov, ktoré od oprávnených akcionárov odkúpia noví aj existujúci investori spolu so samotnou firmou. Cenu jednej akcie stanovili na 421 dolárov.

Johnsen v liste zdôraznil, že SpaceX sa pripravuje na možné IPO v roku 2026, no či sa uskutoční, kedy presne a pri akom ocenení, zostáva podľa neho veľmi neisté a bude závisieť od vývoja firmy aj trhových podmienok.

Prípadné IPO by mohlo patriť medzi najväčšie na svete a súvisí najmä s rýchlym rastom satelitného internetu Starlink, vrátane plánov na priame mobilné pripojenie, ako aj s pokrokom raketového programu Starship pre misie na Mesiac a Mars.

Spoločnosť plánuje v prípade získania nového kapitálu investovať do zvyšovania frekvencie letov Starship, budovania AI dátových centier vo vesmíre, výstavby projektu Moonbase Alpha a do bezpilotných aj pilotovaných misií na Mars.

Zakladateľ firmy Elon Musk naznačil možnosť IPO aj v príspevku na platforme X. Agentúra Reuters zároveň s odvolaním sa na zdroj oboznámený so situáciou uviedla, že SpaceX by v rámci IPO mohla získať viac ako 25 miliárd dolárov, pričom vstup na burzu by mohol prísť už v júni.

Podľa databázy Crunchbase je SpaceX v súčasnosti druhým najhodnotnejším súkromným startupom na svete po OpenAI.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Kim ocenil vojakov, ktorí pomáhali Rusku brániť Kursk

Severokórejský vodca Kim Čong-un sa zúčastnil na slávnostnom uvítaní 528. ženijného pluku, ktorý sa vrátil z 120-dňového nasadenia v ruskej oblasti Kursk. Jednotka podľa Pchjongjangu plnila bojové a ženijné úlohy na strane Ruska počas vojny na Ukrajine.

Minulý mesiac ruské ministerstvo obrany uviedlo, že severokórejské jednotky, ktoré pomohli Rusku odraziť veľký ukrajinský vpád do západnej oblasti Kursk, teraz zohrávajú dôležitú úlohu pri odstraňovaní mín z tejto oblasti.

Kim vyzdvihol ich „hrdinské správanie“ a „masové hrdinstvo“, pričom ocenil ich lojalitu voči strane a štátu. Zároveň priznal straty – deväť padlých vojakov označil za „bolestnú stratu“ a udelil im najvyššie štátne vyznamenania.

Pluk ako celok majú oceniť Radom slobody a nezávislosti.

Podľa KCNA bola jednotka súčasťou širšej dohody o obrane medzi Moskvou a Pchjongjangom, v rámci ktorej Severná Kórea vyslala do Ruska približne 14-tisíc vojakov. Západné zdroje tvrdia, že viac ako šesťtisíc z nich zahynulo.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Británia zažíva vlnu "superchrípky", lekári budú štrajkovať

Britské nemocnice čelia prudkému nárastu hospitalizácií spôsobených chrípkou, ktorý tamojší minister zdravotníctva označil za „bezprecedentnú vlnu superchrípky“.

Podľa údajov NHS sa počet pacientov za týždeň zvýšil o 55 percent, pričom situácia sa naďalej zhoršuje a vrchol epidémie je v nedohľadne. Úrady vyzývajú obyvateľov s príznakmi, aby nosili rúška a dali sa zaočkovať.

Zároveň pripravujú päťdňový štrajk rezidentných lekárov, ktorý ešte viac zvýši tlak na preťažený systém. Tí sa s vládou sporia o platy a podmienky školení.

Hoci minister zdravotníctva Wes Streeting navrhol nový balík podmienok, odbory sa k nemu zatiaľ nevyjadrili. Vláda upozorňuje, že plat lekárov v uplynulých rokoch výrazne stúpol.

V celej Európe sa zároveň šíri skorá a intenzívna chrípková sezóna spôsobená mutovaným kmeňom vírusu, čo zvyšuje obavy zdravotníkov aj mimo Británie.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Witkoff a Kushner mieria do Berlína, čakajú ich rokovania so Zelenským

Americký vyslanec Steve Witkoff, ktorý hrá kľúčovú úlohu v amerických rokovaniach o mierovom pláne pre Ukrajinu, sa cez víkend stretne v Berlíne s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a lídrami z Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka.

Na stretnutí sa zúčastní aj Jared Kushner, zať prezidenta USA Donalda Trumpa.

Cieľom je preklenúť rozdiely medzi Washingtonom a Kyjevom, ktoré brzdia pokrok v mierových rokovaniach.

Podľa denníka Wall Street Journal by sa mali do debaty zapojiť aj prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer a nemecký kancelár Friedrich Merz.

Trumpov Biely dom však naznačil, že účasť amerických zástupcov závisí od hodnotenia pokroku v rozhovoroch.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Fiala: Ukrajine sme tento rok dodali 1,8 milióna kusov delostreleckej munície

Končiaci český premiér Petr Fiala v piatok oznámil, že v rámci českej muničnej iniciatívy Ukrajina od začiatku roka do piatku 12. decembra dostala 1,8 milióna kusov delostreleckej munície, teda počet prisľúbený začiatkom tohto roka.

Fiala o tom informoval v čase, keď nová vláda Andreja Babiša uvažuje o zrušení iniciatívy. V októbri Babiš povedal, že hnutie ANO proti iniciatíve nič nemá, no treba o nej diskutovať.

„Budeme o nej rokovať a požadujeme väčšiu transparentnosť a prehodnotenie, možno jej prechod pod NATO,“ uviedol.

Česká muničná iniciatíva vznikla v roku 2024. Vtedy malo Rusko nad Ukrajinou obrovskú prevahu v delostreleckej veľkorážnej munícii desať ku jednej, vďaka iniciatíve sa tento pomer znížil na dva ku jednej, píšu Novinky.

(tasr, novinky, est)

Minúta  |  

USA počas Bidenovej éry zadržali spravodajské informácie pred Izraelom

Americké tajné služby na krátky čas obmedzili zdieľanie vybraných spravodajských informácií s Izraelom počas vlády prezidenta Joea Bidena pre obavy z postupu izraelskej armády vo vojne v Pásme Gazy.

Podľa viacerých zdrojov Reuters išlo o výnimočný krok, ktorý mal preveriť, či Izrael používa americké informácie v súlade s právom ozbrojených konfliktov, najmä pri operáciách s veľkým rizikom civilných obetí.​

V druhej polovici roka 2024 Spojené štáty na niekoľko dní vypli priamy videoprenos z dronu MQ‑9 Reaper nad Gazou, ktorý Izrael využíval pri pátraní po rukojemníkoch a bojovníkoch Hamasu. Washington zároveň sprísnil podmienky, za akých môže Izrael využívať americké spravodajstvo pri útokoch na takzvané vysokohodnotné vojenské ciele.

Dôvodom boli správy o vysokom počte civilných obetí a podozrenia na zlé zaobchádzanie s palestínskymi väzňami zo strany bezpečnostnej služby Šin bet, pričom Izrael podľa amerických úradov neposkytol dostatočné uistenia o dodržiavaní pravidiel.​

Zdieľanie spravodajských informácií obnovili po tom, čo Izrael dodatočne potvrdil, že bude rešpektovať americké podmienky. V závere Bidenovej administratívy spravodajské zložky navrhli trvalejšie obmedziť toky informácií z tajných služieb USA pre Izrael, ale prezident sa rozhodol partnerstvo neukončiť.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.