Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Aktivisti kritizujú Irán za zadržanie laureátky Nobelovej ceny

Medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv odsúdili správy o opätovnom zadržaní iránskej nositeľky Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadiovej. Nórsky Nobelov výbor vyzval iránske úrady, aby okamžite objasnili miesto jej pobytu, zaručili jej bezpečnosť a bezpodmienečne ju prepustili.

Podľa jej francúzskej právničky Chirin Ardakaniovej zadržali Mohammadiovú v piatok po tom, čo na pietnom podujatí v meste Mašhad kritizovala podozrivú smrť právnika a obhajcu ľudských práv Chosrova Alíkordího.

Iránske úrady jej zatknutie zatiaľ oficiálne nepotvrdili. Guvernér Mašhadu Hasan Hosejní uviedol, že prokuratúra nariadila dočasné zadržanie viacerých účastníkov ceremónie pre „porušovanie noriem“, Mohammadiovú však nemenoval.

Na sociálnych sieťach sa medzičasom rozšírilo video, na ktorom Mohammadiová bez povinného závoja stojí na aute s mikrofónom a skanduje „Nech žije Irán“. Jej právnička tvrdí, že ju pred zatknutím zbili, a podľa aktivistov zostáva jej pobyt neznámy.

Organizácia Reportéri bez hraníc informovala, že na spomienke zadržali aj štyroch novinárov. Úrady označili Alíkordího smrť za následok infarktu, ľudskoprávne skupiny však žiadajú nezávislé vyšetrovanie.

Mohammadiová, laureátka Nobelovej ceny za mier za rok 2023, strávila vo väzení viac než desať rokov. Na zdravotnú dovolenku ju prepustili vlani v decembri.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Vo veku 84 rokov zomrel režisér Peter Mikulík

Vo veku 84 rokov zomrel v sobotu ráno významný slovenský režisér a pedagóg Peter Mikulík. Patril medzi popredné osobnosti divadelnej aj televíznej scény – jeho režijný podpis niesli desiatky inscenácií, najmä v Slovenskom národnom divadle (SND) a v Slovenskej televízii.

Mimoriadne úzko spolupracoval s legendárnou dvojicou Lasicom a Satinským.

Mikulík sa narodil v Trenčíne v roku 1941, bol bratom herca Pavla Mikulíka a manželom herečky Zuzany Kocúrikovej. Okrem tvorby pôsobil aj ako pedagóg na VŠMU, kde viedol mladé talenty a v rokoch 2011–2014 zastával funkciu dekana.

Správu o jeho úmrtí potvrdila hovorkyňa SND Izabela Pažítková.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Tisíce rodín v siedmich regiónoch Ukrajiny sú po útokoch bez elektriny

Nočný ruský útok na Ukrajinu spôsobil rozsiahle výpadky elektriny, najmä na juhu krajiny. Najviac bola zasiahnutá Odesa a jej okolie, kde zostali tisíce domácností bez prúdu.

Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského zasiahlo Ukrajinu viac ako 450 dronov a 30 rakiet.

Cieľom bol energetický systém, čo potvrdil aj ukrajinský operátor elektrickej siete – výpadky zasiahli aj Mykolaiv a časť frontovej línie v Chersonskej oblasti.

Od začiatku invázie v roku 2022 Rusko systematicky útočí na infraštruktúru, čo vedie k opakovaným výpadkom naprieč krajinou.

Tentoraz však ide o jednu z najväčších vĺn útokov za posledné mesiace.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Česko dodalo Ukrajine 1,8 milióna kusov munície, potvrdil Fiala

Český premiér Petr Fiala potvrdil, že krajina naplnila svoj záväzok dodať Ukrajine 1,8 milióna kusov veľkokalibrovej munície, uvádza portál Jevropejska pravda.

Oznámil to na platforme X s tým, že ide o splnenie cieľa, ktorý si Česko vytýčilo začiatkom roka. Pôvodne nesprávne uvádzali, že toto vyhlásenie urobil prezident Pavel. Ten však nedávno apeloval na zachovanie podpory Ukrajiny, nielen z ideologických, ale aj z praktických dôvodov.

Napriek tomu niektorí českí politici, vrátane Tomia Okamuru zo strany SPD, vyzývajú na úplné zastavenie pomoci Kyjevu – vrátane finančných tokov i dodávok munície.

Budúca vládna koalícia zároveň naznačuje ochotu prehodnotiť súčasný prístup.

Podľa prieskumov verejnej mienky českí občania väčšinovo podporujú humanitárnu pomoc Ukrajine, no pri vojenskej pomoci a prijímaní utečencov sú ich postoje menej jednoznačné.

(pir)

Minúta  |  

Estónsko stavia bunkre na hranici s Ruskom v rámci obranného plánu

Estónsko spustilo výstavbu bunkrov na hraniciach s Ruskom v rámci spoločného projektu pobaltských štátov The Baltic Defense Line. Do konca roka má vzniknúť prvých 28 z plánovaných 600 bunkrov, ktoré dopĺňajú protitankové zákopy a zátarasy známe ako „dračie zuby“.

Ako píše Defence News, projekt mešká pre problémy s verejným obstarávaním – pôvodné tendre boli príliš drahé, pretože armáda tajila presné lokality.

Tallinn preto zvolil pilotný model, kde uchádzačom sprístupnil približné miesta. Do konca roka plánuje vypísať novú súťaž na zvyšných 572 bunkrov.

Podľa estónskeho ministra obrany ide o reakciu na dlhodobú hrozbu zo strany Ruska.

Okrem opevnenia hraníc plánujú Pobaltské štáty aj výstavbu plotov a nasadenie amerických raketometov HIMARS. Estónci už budujú štyri kilometre obrannej línie pri dedine Vinski.

(pir)

Minúta  |  

Začína platiť nový vlakový grafikon, ZSSK posilňuje vyťažené linky

V nedeľu 14. decembra vstupuje do platnosti nový cestovný poriadok Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), ktorým sa začína nový železničný rok. Podľa národného dopravcu prinesie rýchlejšie diaľkové spojenia, lepšiu nadväznosť vlakov a vyššiu dostupnosť regiónov.

ZSSK uvádza, že nový grafikon reaguje na dopyt cestujúcich, posilňuje vyťažené linky a po ukončení viacerých výluk prinesie prehľadnejšiu a pravidelnejšiu dopravu.

Expresy Kriváň a Tatran medzi Bratislavou a Košicami budú jazdiť rýchlejšie, pričom najrýchlejší spoj zvládne trasu za 4 hodiny a 53 minút. Nočné rýchliky Zemplín sa po elektrifikácii trate vrátia až do Humenného, už však bez autovozňa.

Na medzinárodnej trase Praha – Bratislava – Budapešť budú premávať moderné súpravy Railjet a ComfortJet. Rýchliky zo Zvolena a Banskej Bystrice pôjdu až do Žiliny a od leta zavedú hodinový takt medzi Bratislavou a Žilinou.

V regiónoch pribudnú posilnené spoje v špičke, zlepšia sa prestupy a obnoví sa prevádzka na viacerých tratiach vrátane Košice – Humenné či Nová Baňa – Levice. ZSSK zároveň upozorňuje na pokračujúce výluky a letné obmedzenia niektorých regionálnych vlakov.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.