Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Erdogan po stretnutí s Putinom: Mier nie je ďaleko

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po návrate zo stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že mier medzi Ruskom a Ukrajinou „nie je ďaleko“.

Počas spiatočného letu z Turkménska, kde rokoval s ruským lídrom, uviedol, že plánuje o mierových možnostiach diskutovať aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Erdoganovo vyjadrenie naznačuje, že Ankara by sa mohla pokúsiť zohrať sprostredkovateľskú úlohu v hľadaní diplomatického riešenia vojny. Zároveň tým potvrdzuje pretrvávajúce ambície Turecka pôsobiť ako vyvažujúci hráč medzi Západom a Ruskom.

Erdogan už v minulosti viackrát deklaroval ochotu sprostredkovať dialóg medzi Kyjevom a Moskvou, no konkrétny mierový plán zatiaľ známy nie je.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Británia sa pripravuje na možný konflikt, mení obranný systém

Spojené kráľovstvo urýchľuje prípravy na možný vojenský konflikt, pričom dôraz kladie na zapojenie celej spoločnosti, nielen armády, píše portál Sky News.

Minister ozbrojených síl Al Carns varoval pred „tieňom vojny“ nad Európou a zdôraznil, že vojny sa vyhrávajú kolektívnym úsilím – nielen bojovou silou, ale aj ekonomikou, priemyslom a pripravenosťou občanov.

Vláda reaguje na viac než 50-percentný nárast nepriateľských spravodajských operácií – od špionáže po kyberútoky – reorganizáciou obranných zložiek. Zlučujú armádne, letecké, námorné a ministerské spravodajské služby do novej štruktúry pod názvom Vojenské spravodajské služby.

Vzniká aj nová jednotka kontrarozviedky. Minister apeluje na otvorenú komunikáciu s verejnosťou o rizikách – nie zo strachu, ale z dôvodu zodpovednej prípravy.

(pir)

Minúta  |  

Aktivisti kritizujú Irán za zadržanie laureátky Nobelovej ceny

Medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv odsúdili správy o opätovnom zadržaní iránskej nositeľky Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadiovej. Nórsky Nobelov výbor vyzval iránske úrady, aby okamžite objasnili miesto jej pobytu, zaručili jej bezpečnosť a bezpodmienečne ju prepustili.

Podľa jej francúzskej právničky Chirin Ardakaniovej zadržali Mohammadiovú v piatok po tom, čo na pietnom podujatí v meste Mašhad kritizovala podozrivú smrť právnika a obhajcu ľudských práv Chosrova Alíkordího.

Iránske úrady jej zatknutie zatiaľ oficiálne nepotvrdili. Guvernér Mašhadu Hasan Hosejní uviedol, že prokuratúra nariadila dočasné zadržanie viacerých účastníkov ceremónie pre „porušovanie noriem“, Mohammadiovú však nemenoval.

Na sociálnych sieťach sa medzičasom rozšírilo video, na ktorom Mohammadiová bez povinného závoja stojí na aute s mikrofónom a skanduje „Nech žije Irán“. Jej právnička tvrdí, že ju pred zatknutím zbili, a podľa aktivistov zostáva jej pobyt neznámy.

Organizácia Reportéri bez hraníc informovala, že na spomienke zadržali aj štyroch novinárov. Úrady označili Alíkordího smrť za následok infarktu, ľudskoprávne skupiny však žiadajú nezávislé vyšetrovanie.

Mohammadiová, laureátka Nobelovej ceny za mier za rok 2023, strávila vo väzení viac než desať rokov. Na zdravotnú dovolenku ju prepustili vlani v decembri.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Vo veku 84 rokov zomrel režisér Peter Mikulík

Vo veku 84 rokov zomrel v sobotu ráno významný slovenský režisér a pedagóg Peter Mikulík. Patril medzi popredné osobnosti divadelnej aj televíznej scény – jeho režijný podpis niesli desiatky inscenácií, najmä v Slovenskom národnom divadle (SND) a v Slovenskej televízii.

Mimoriadne úzko spolupracoval s legendárnou dvojicou Lasicom a Satinským.

Mikulík sa narodil v Trenčíne v roku 1941, bol bratom herca Pavla Mikulíka a manželom herečky Zuzany Kocúrikovej. Okrem tvorby pôsobil aj ako pedagóg na VŠMU, kde viedol mladé talenty a v rokoch 2011–2014 zastával funkciu dekana.

Správu o jeho úmrtí potvrdila hovorkyňa SND Izabela Pažítková.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Tisíce rodín v siedmich regiónoch Ukrajiny sú po útokoch bez elektriny

Nočný ruský útok na Ukrajinu spôsobil rozsiahle výpadky elektriny, najmä na juhu krajiny. Najviac bola zasiahnutá Odesa a jej okolie, kde zostali tisíce domácností bez prúdu.

Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského zasiahlo Ukrajinu viac ako 450 dronov a 30 rakiet.

Cieľom bol energetický systém, čo potvrdil aj ukrajinský operátor elektrickej siete – výpadky zasiahli aj Mykolaiv a časť frontovej línie v Chersonskej oblasti.

Od začiatku invázie v roku 2022 Rusko systematicky útočí na infraštruktúru, čo vedie k opakovaným výpadkom naprieč krajinou.

Tentoraz však ide o jednu z najväčších vĺn útokov za posledné mesiace.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Česko dodalo Ukrajine 1,8 milióna kusov munície, potvrdil Fiala

Český premiér Petr Fiala potvrdil, že krajina naplnila svoj záväzok dodať Ukrajine 1,8 milióna kusov veľkokalibrovej munície, uvádza portál Jevropejska pravda.

Oznámil to na platforme X s tým, že ide o splnenie cieľa, ktorý si Česko vytýčilo začiatkom roka. Pôvodne nesprávne uvádzali, že toto vyhlásenie urobil prezident Pavel. Ten však nedávno apeloval na zachovanie podpory Ukrajiny, nielen z ideologických, ale aj z praktických dôvodov.

Napriek tomu niektorí českí politici, vrátane Tomia Okamuru zo strany SPD, vyzývajú na úplné zastavenie pomoci Kyjevu – vrátane finančných tokov i dodávok munície.

Budúca vládna koalícia zároveň naznačuje ochotu prehodnotiť súčasný prístup.

Podľa prieskumov verejnej mienky českí občania väčšinovo podporujú humanitárnu pomoc Ukrajine, no pri vojenskej pomoci a prijímaní utečencov sú ich postoje menej jednoznačné.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.