Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kateřina Konečná zostáva líderkou českých komunistov

Českí komunisti na mimoriadnom zjazde rokujú o ďalšom smerovaní strany. Predsedníčka KSČM a europoslankyňa Kateřina Konečná po volebnom neúspechu dala svoju funkciu k dispozícii, v strane však nemá súpera a povedie ju aj naďalej.

„Nikto nenavrhol voľbu nového vedenia,“ povedal iDNES.cz hovorca KSČM Roman Roun. KSČM bola súčasťou hnutia Stačilo! a už druhýkrát po sebe sa nedostala do Poslaneckej snemovne českého parlamentu. „Kateřina Konečná zostáva silným lídrom KSČM aj radikálne ľavicového hnutia,“ uviedol Roun.

Líder hnutia Stačilo! Daniel Sterzik sa po volebnom neúspechu rozhodol namiesto politiky venovať písaniu blogu Vidlákove kydy podľa svojej prezývky Vidlák.

"Zjazd KSČM neprekvapivo potvrdil neschopnosť kritickej reflexie chybného rozhodnutia Kateřiny Konečnej o spojení s populistami zo Stačilo!. Konzervatívny obrat a odklon od európskej ľavice je už trvalý. Nekrotické štruktúry už nevygenerujú žiadny kádrový ani ideový impulz," komentoval situáciu bývalý podpredseda KSČM Jiří Dolejš, ktoré strana vylúčila.

Zjazd sa koná bez účasti médií a vedenie KSČM o ňom informuje výhradne prostredníctvom tlačových správ. Komunisti na zjazde diskutujú o dlhodobom programe strany aj o novele trestného zákonníka, ktorá má od januára umožniť postihovanie propagácie komunizmu.

Nezaoberali sa otázkou zmeny stanov, ani nehlasovali o zlučovaní či rozpustení strany.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Česko nebude ručiť za financovanie Ukrajiny, hovorí Babiš

Česká republika nebude poskytovať žiadne štátne záruky na financovanie Ukrajiny, vyhlásil v sobotu nastupujúci český premiér Andrej Babiš. Zároveň uviedol, že Európska komisia musí nájsť iné spôsoby, ako Kyjev finančne podporiť. Babiš sa ujme funkcie predsedu vlády v pondelok.

Vyjadrenie prichádza pred rokovaním lídrov Európskej únie, ktorí budú na budúci týždeň diskutovať o zložitom mechanizme pôžičky pre Ukrajinu. Ten počíta s využitím zmrazených ruských aktív, no zároveň by si vyžadoval aj národné záruky jednotlivých členských štátov.

„Nebudeme ručiť za nič a nebudeme do toho dávať žiadne peniaze,“ povedal Babiš vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach. Podľa neho by financovanie Ukrajiny nemalo zaťažovať verejné financie Českej republiky.

Otázka národných záruk patrí medzi najspornejšie body pripravovaného plánu, keďže niektoré členské štáty sa obávajú právnych a finančných rizík spojených s možnými žalobami zo strany Ruska.

Európska komisia zatiaľ návrh obhajuje ako spôsob, ako zabezpečiť dlhodobú podporu Ukrajiny bez priameho dosahu na rozpočty členských krajín.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Fico: Rozhodnutie súdu v prípade Kováčika je atómová bomba

Premiér Robert Fico označil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika za kľúčové, prelomové a „atómovú bombu“. Podľa neho verdikt vracia kauzu „do bodu nula“ a potvrdzuje, že Kováčik je nevinný. Fico to uviedol na sobotnej tlačovej konferencii.

„Súd vydal kľúčové rozhodnutie, ktoré nám dalo za pravdu,“ vyhlásil premiér a dodal, že ide o výsledok trpezlivosti a kvalifikovaného prístupu. Rozhodnutie považuje za dobrú správu pre právny štát a tvrdí, že by malo slúžiť ako učebnicový príklad zneužívania trestného práva na politické účely v predchádzajúcom volebnom období.

Zopakoval, že sa vždy verejne zastával Dušana Kováčika a poďakoval poslancom za prelomenie veta prezidenta Petra Pellegriniho pri zákone o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov. Pozitívne hodnotí aj zmeny v trestných kódexoch.

Najvyšší súd SR rozhodol o dovolaní ministra spravodlivosti Borisa Suska a zrušil rozsudky z rokov 2021 a 2022, ktorými Kováčika odsúdili na osem rokov väzenia za prijatie úplatku a vyzradenie informácií zo spisov. Výkon trestu bol do rozhodnutia súdu prerušený.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Erdogan po stretnutí s Putinom: Mier nie je ďaleko

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po návrate zo stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že mier medzi Ruskom a Ukrajinou „nie je ďaleko“.

Počas spiatočného letu z Turkménska, kde rokoval s ruským lídrom, uviedol, že plánuje o mierových možnostiach diskutovať aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Erdoganovo vyjadrenie naznačuje, že Ankara by sa mohla pokúsiť zohrať sprostredkovateľskú úlohu v hľadaní diplomatického riešenia vojny. Zároveň tým potvrdzuje pretrvávajúce ambície Turecka pôsobiť ako vyvažujúci hráč medzi Západom a Ruskom.

Erdogan už v minulosti viackrát deklaroval ochotu sprostredkovať dialóg medzi Kyjevom a Moskvou, no konkrétny mierový plán zatiaľ známy nie je.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Británia sa pripravuje na možný konflikt, mení obranný systém

Spojené kráľovstvo urýchľuje prípravy na možný vojenský konflikt, pričom dôraz kladie na zapojenie celej spoločnosti, nielen armády, píše portál Sky News.

Minister ozbrojených síl Al Carns varoval pred „tieňom vojny“ nad Európou a zdôraznil, že vojny sa vyhrávajú kolektívnym úsilím – nielen bojovou silou, ale aj ekonomikou, priemyslom a pripravenosťou občanov.

Vláda reaguje na viac než 50-percentný nárast nepriateľských spravodajských operácií – od špionáže po kyberútoky – reorganizáciou obranných zložiek. Zlučujú armádne, letecké, námorné a ministerské spravodajské služby do novej štruktúry pod názvom Vojenské spravodajské služby.

Vzniká aj nová jednotka kontrarozviedky. Minister apeluje na otvorenú komunikáciu s verejnosťou o rizikách – nie zo strachu, ale z dôvodu zodpovednej prípravy.

(pir)

Minúta  |  

Aktivisti kritizujú Irán za zadržanie laureátky Nobelovej ceny

Medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv odsúdili správy o opätovnom zadržaní iránskej nositeľky Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadiovej. Nórsky Nobelov výbor vyzval iránske úrady, aby okamžite objasnili miesto jej pobytu, zaručili jej bezpečnosť a bezpodmienečne ju prepustili.

Podľa jej francúzskej právničky Chirin Ardakaniovej zadržali Mohammadiovú v piatok po tom, čo na pietnom podujatí v meste Mašhad kritizovala podozrivú smrť právnika a obhajcu ľudských práv Chosrova Alíkordího.

Iránske úrady jej zatknutie zatiaľ oficiálne nepotvrdili. Guvernér Mašhadu Hasan Hosejní uviedol, že prokuratúra nariadila dočasné zadržanie viacerých účastníkov ceremónie pre „porušovanie noriem“, Mohammadiovú však nemenoval.

Na sociálnych sieťach sa medzičasom rozšírilo video, na ktorom Mohammadiová bez povinného závoja stojí na aute s mikrofónom a skanduje „Nech žije Irán“. Jej právnička tvrdí, že ju pred zatknutím zbili, a podľa aktivistov zostáva jej pobyt neznámy.

Organizácia Reportéri bez hraníc informovala, že na spomienke zadržali aj štyroch novinárov. Úrady označili Alíkordího smrť za následok infarktu, ľudskoprávne skupiny však žiadajú nezávislé vyšetrovanie.

Mohammadiová, laureátka Nobelovej ceny za mier za rok 2023, strávila vo väzení viac než desať rokov. Na zdravotnú dovolenku ju prepustili vlani v decembri.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.