Preskočiť na obsah
  |  

Šimečka by ako premiér neblokoval použitie ruských aktív pre Ukrajinu

Michal Šimečka (PS) v relácii O 5 minút 12 na STVR uviedol, že v otázke využitia zmrazených ruských aktív by sa ako potenciálny predseda vlády snažil nájsť konsenzus s ostatnými európskymi štátmi. Zdôraznil, že Európska komisia zatiaľ neurčila, ako bude vyzerať výsledný návrh.

Ak by Belgicko, kde sa nachádza väčšina týchto aktív, súhlasilo s ich využitím na vojenskú pomoc, Šimečka by ako slovenský premiér takéto rozhodnutie podporil. Považuje za prirodzené, že Rusko by malo Ukrajine vyplatiť povojnové reparácie, z ktorých plánuje potom eurokomisia splatiť pôžičku z aktív.

Robert Kaliňák (Smer) oponoval, že pri takomto využití aktív by za pôžičku Ukrajine ručili členské štáty, čo vláda Roberta Fica odmieta. „Bude to mať nedozerné následky na ekonomiku, lebo veľa štátov tu má svoje aktíva. Mohli by sme prísť o výnosy a dostať sa do veľkej krízy,“ naznačil minister obrany.

Kaliňák sa domnieva, že nie je vôbec isté, že Rusi vyplatia Ukrajine reparácie, takže Európa podľa neho nemusí dostať naspäť peniaze požičané zo zmrazeného ruského majetku. Slovensko by v takom prípade muselo zaplatiť okolo 1,4 miliardy eur. „Z pohľadu HDP sme na popredných miestach pomoci Ukrajine a vzhľadom na ekonomickú situáciu sa musíme starať o našich občanov,“ povedal minister.

Šéf obrany doplnil, že Ukrajina by nemusela čeliť súčasnej zlej vojenskej a ekonomickej situácii, keby na jar 2022 podpísala mierovú zmluvu dohodnutú v Istanbule, od ktorej ju odhovoril britský premiér Boris Johnson.

(stvr)

  |  

Saková obhajuje systém energopomoci za 17 miliónov, vraj nenašli chybu

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) v relácii TA3 V politike vyhlásila, že systém štátnej energopomoci nevykazuje systémové chyby. Problémy, ktoré ľudia hlásia, sú podľa nej vo veľkej miere spôsobené nesprávnym zadaním údajov a v 40 percentách prípadov ide o chybné odberné číslo.

Častou príčinou je aj trvalý pobyt osôb s vyšším príjmom v domácnosti dôchodcu, čo ovplyvňuje výpočet nároku.

Saková zdôraznila, že na Slovensku štát nežiada potvrdenia, ktoré už má v databázach, čím je proces jednoduchší než napríklad v Česku.

Poslanec SaS Marián Viskupič jej vyčítal, že ľudia nedostali možnosť upraviť tieto údaje ešte pred spustením systému. Kritizoval, že po dvoch rokoch príprav a investovaných 17 miliónoch eur systém stále spôsobuje zmätok.

Saková uznala, že niektoré chyby existujú, no tvrdí, že mnohí ľudia majú na pomoc nárok aj napriek nesprávnemu zobrazeniu výsledkov. Ministerstvo vraj problémy monitoruje a chystá prípadné úpravy.

(pir)

  |  

Rutteho vyjadrenia o vojne s Ruskom označil Kremeľ za nezodpovedné

Kremeľ v nedeľu vyhlásil, že vyjadrenia generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho o príprave na vojnu s Ruskom ukázali, že v skutočnosti nerozumie devastácii, ktorú spôsobila druhá svetová vojna.

Rutte vo štvrtok vo svojom prejave v Berlíne povedal, že NATO by malo byť „pripravené na vojnu takého rozsahu, akú zažili naši starí rodičia alebo prastarí rodičia“, a tvrdil, že „sme ďalším cieľom Ruska“.

Kremeľ opakovane odmietol tvrdenia NATO a niektorých európskych lídrov, že plánuje zaútočiť na člena NATO, ako „nezmysel“, ktorý európski lídri používajú na vyvolanie protiruskej hystérie.

„Nemajú žiadne pochopenie a, žiaľ, pán Rutte, ktorý robí také nezodpovedné vyhlásenia, jednoducho nerozumie tomu, o čom hovorí,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reportérovi štátnej televízie Pavlovi Zarubinovi.

(reuters, est)

  |  

Teroristický čin počas Chanuky. Streľba na židov si vyžiadala 12 mŕtvych

Pri streľbe na známej pláži Bondi Beach v Sydney v nedeľu zahynulo dvanásť ľudí, vrátane detí, policajta a jedného z aktívnych strelcov. Záchranné zložky podľa úradov okamžite zasiahli a „pracovali na záchrane životov“.

Národná televízna stanica ABC informovala, že ďalších 12 ľudí bolo zranených. Tragédia zasiahla Sydney počas židovského sviatku Chanuka.

Incident bol vyhlásený za teroristický čin, pričom polícia našla v aute jedného z páchateľov improvizované výbušné zariadenie. Ide o najhoršiu streľbu v Austrálii od roku 1996. Premiér štátu Nový Južný Wales potvrdil, že útok bol zacielený na židovskú komunitu.

Austrálsky premiér Anthony Albanese označil útok za „šokujúci a znepokojujúci“ a zdôraznil, že záchranári sú na mieste a robia maximum pre pomoc zraneným. Svedok udalosti, 30-ročný miestny obyvateľ Harry Wilson, pre denník Sydney Morning Herald uviedol, že videl najmenej desať ľudí na zemi a veľké množstvo krvi.

Izraelský prezident Jicchak Herzog vyhlásil, že terčom útoku sa mali stať Židia, ktorí sa na pláži zhromaždili pri príležitosti zapálenia prvej chanukovej sviece, a čin označil za teroristický. Predstaviteľ židovskej obce Alex Ryvchin dodal, že pri útoku utrpel zranenia aj jeho mediálny poradca.

Úrady zatiaľ okolnosti a motív útoku vyšetrujú.

(reuters, tasr, est)

  |  

Axios: USA chystajú pre Ukrajinu záruky podobné článku 5 NATO

Spojené štáty sú pripravené poskytnúť Ukrajine silnú bezpečnostnú záruku, ktorá sa bude podobať princípom článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Záruka by mala byť právne záväzná a schválená americkým Kongresom.

Podľa informácií Axiosu sa odohrali rokovania medzi Ukrajinou, USA a európskymi partnermi, ktoré výrazne pokročili. Zároveň sa pripravujú tri samostatné dohody – o mieri, bezpečnostných zárukách a obnove krajiny.

Predstaviteľ Trumpovej administratívy vyhlásil, že Ukrajina by si mala zachovať kontrolu nad 80 percentami svojho územia a získať doteraz najvýraznejšiu bezpečnostnú podporu vrátane finančného balíka na povojnovú obnovu hospodárstva.

Americký osobitný vyslanec Steve Witkoff sa má stretnúť s európskymi lídrami aj prezidentom Volodymyrom Zelenským v Berlíne.

Stretnutie nasleduje po napätej telefonickej diskusii medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a britským premiérom Keirom Starmerom, počas ktorej došlo k ostrejšej výmene názorov o smerovaní mierových iniciatív.

(pir)

  |  

Ešte aby neboli komunálne voľby spojené s parlamentnými, naznačil Danko

„Napätie medzi prezidentom a premiérom je obrovské. Robert Fico má na to plné právo,“ povedal Danko v relácii Politika 24 na Joj24. Naznačil, že sa obáva, či nebudú budúcoročné komunálne voľby spojené s parlamentnými.

Nechcel odhadnúť, do akej miery je tento scenár reálny. Riadne parlamentné voľby by mali byť až v roku 2027.

Na margo prezidenta Petra Pellegriniho uviedol, že je „príliš mäkký a zvykne hrať na všetky strany“. Podstatou napätia v koalícii podľa neho je, že Pellegrini sa nevie vzoprieť „Denníku N a šialenému progresivizmu“.

„Sme len ,my‘ a ,oni‘ a potom sú tu ešte zblúdené strany ako KDH,“ povedal šéf národniarov.

Robert Fico (Smer) sa podľa neho vo funkcii premiéra „trápi“ a pre jeho politickú kariéru a tridsaťročné skúsenosti by bolo lepšie, keby bol vo funkcii prezidenta, než sa trápiť koaličnými vzťahmi.

(est)