Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po tragickej streľbe na Brownovej univerzite je podozrivý vo väzbe

Streľba na prestížnej Brownovej univerzite v Providence si vyžiadala dvoch mŕtvych a deväť zranených, pričom sedem obetí zostáva v kritickom stave. Páchateľ vtrhol do učebne počas skúšok a začal strieľať.

Polícia už medzičasom zadržala podozrivú osobu, ktorej totožnosť zatiaľ nezverejnila.

Na mieste zasahovalo viac ako 400 príslušníkov bezpečnostných zložiek vrátane FBI a agentov pre alkohol, tabak a zbrane. Incident sa odohral v budove Barus & Holley, ktorej vonkajšie dvere boli počas skúškového obdobia odomknuté.

Úrady stále vyšetrujú, prečo bola práve táto miestnosť terčom útoku. Kampus zostáva čiastočne uzavretý a v oblasti platí zvýšená bezpečnosť. Prezidentka univerzity Christina Paxsonová potvrdila, že väčšina obetí boli študenti.

(reuters, pir)


Minúta  |  

Grendel: Matovič sa vo štvrtok zachoval v súlade s rokovacím poriadkom

Gábor Grendel (Hnutie Slovensko) v relácii Na telo na Markíze povedal, že vizuálna pomôcka, ktorú si vo štvrtok vyrobil Igor Matovič, nebola v rozpore s rokovacím poriadkom a ani to, že si potýčku v parlamente natáčal, lebo to bolo po prerušení schôdze.

Grendel vyčítal koalícii, že skracuje rozpravu k zákonom a prijíma ich v skrátenom legislatívnom konaní. Trval na tom, že koaliční poslanci boli vo štvrtok večer v parlamente opití.

Poslanec Hnutia Slovensko nemá problém s tým, aby sa zaviedli povinné psychotesty na funkciu poslanca. „Len aby sa to nevypomstilo koalícii,“ naznačil Grendel ironicky.

Roman Michelko (SNS) odmietol vylúčiť, že koaliční poslanci boli pod vplyvom alkoholu. Odôvodnil to tým, že vtedy už nebol fyzicky v parlamente. Povedal, že v Národnej rade SR sa pije len po skončení schôdze a pijú iba tí poslanci, ktorí majú zabezpečený odvoz.

„Budeme žiadať, aby mal predseda parlamentu v rukách tvrdé sankcie voči poslancom, ktorí narúšajú rokovanie,“ povedal Michelko na margo avizovanej zmeny rokovacieho poriadku.

Poslanec z klubu SNS navrhuje, aby mohli poslanca na týždeň vylúčiť z pléna a ten sa mohol zúčastňovať len na hlasovaní a aby mu mohli odobrať výplatu. „Toto bola posledná schôdza, na ktorej ste niečo také videli,“ podotkol na margo štvrtkovej potýčky.

Podľa Grendela netreba zmenu rokovacieho poriadku.

(est)

Minúta  |  

Hongkong prišiel o poslednú opozičnú stranu. Rozpadla sa pod tlakom Číny

V Hongkongu sa definitívne uzavrela kapitola organizovanej opozície. Demokratická strana, ktorá bola tri desaťročia hlasom prodemokratických síl, sa rozhodla pre svoje rozpustenie. Hlasovanie členov strany bolo takmer jednohlasné – zo 121 prítomných sa len štyria zdržali.

Predseda Lo Kin-hei tento krok označil za bolestivé, no nevyhnutné rozhodnutie pod rastúcim tlakom zo strany Číny.

Podľa viacerých členov boli zo strany čínskych úradníkov vysielané jasné odkazy – buď sa rozpustia dobrovoľne, alebo ich čakajú vážne následky.

Zánik strany prichádza v čase, keď v Hongkongu prakticky zmizla politická pluralita. Voľby sú prístupné len „patriotom“, opozícia je buď za mrežami, alebo v exile.

Bývalá predsedníčka Emily Lau to nazvala tragédiou pre mesto, ktoré kedysi dúfalo v slobodu.

Rozhodnutie padlo tesne pred očakávaným verdiktom v prípade Jimmyho Laia – mediálneho magnáta a známeho kritika Pekingu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Zmrazenie ruských aktív na neurčito je vyhlásením vojny, tvrdí Orbán

Maďarský premiér Viktor Orbán skritizoval rozhodnutie EÚ o zmrazení ruských aktív v hodnote 210 miliárd eur na neurčito. Ako uvádza Maygar Nemzet, na mítingu v Moháči, konanom v rámci predvolebnej kampane, Orbán zdôraznil, že história nepozná prípady bez následkov, ak sa štát zmocní cudzích aktív v takej miere.

Zároveň vyjadril nespokojnosť s tým, že Budapešť z rozhodovania vylúčili, keďže členské štáty rozhodli 12. decembra kvalifikovanou väčšinou. Obídenie práva veta podľa neho definitívne narušilo predstavu o právnom poriadku v Bruseli.

Svojim podporovateľom Orbán odkázal, že by sa mali pripraviť na ďalší pokus Bruselu ovplyvniť voľby v Maďarsku.

EÚ v piatok rozhodla o zmrazení aktív ruskej centrálnej banky na neurčitý čas. Podľa veľvyslankyne EÚ na Ukrajine Rusko už k týmto prostriedkom nebude mať prístup ani „zadnými dverami“.

(pir)

Minúta  |  

Ukrajina sa bude musieť vzdať územia, tvrdí Kaliňák

„Ukrajina nemá vojakov, v súčasnosti ich chránia najmä americké spravodajské informácie,“ povedal Robert Kaliňák v relácii O 5 minút 12 na STVR. Povedal, že Ukrajina by mala súhlasiť s mierovým návrhom z dielne Bieleho domu, ktorý ráta s tým, že Ukrajina sa vzdá celého Donbasu.

Poznamenal, že Rusku zostáva dobyť už len tridsať percent Doneckej oblasti a vojensky postupuje. Zdôraznil, že Ukrajina bude musieť spraviť územný ústupok, inak nedostane Moskvu k rokovaciemu stolu.

„Ďalším riešením je už len to, že tam Európa bude musieť poslať vojakov,“ vyhlásil minister obrany.

Michal Šimečka (PS) tvrdil, že Rusko začalo vojnu, pokračuje v nej a nemieni prestať, kým si nepodmaní celú Ukrajinu. „Rusko nechce mierovú dohodu a rozumejú tomu všetci – aj Donald Trump – okrem predsedu vašej strany a súčasného premiéra,“ vytkol Kaliňákovi.

Šimečka doplnil, že Ukrajina sa na základe ústavy nesmie vzdať nedobytého územia.

Minister tvrdil, že Rusko nie je osamotené, radi ho zafinancujú štáty ako Čína a India, lebo má bohaté nerastné suroviny. „Jediná šanca, ako môžete zvrátiť vojnu na Ukrajine, je, že tam pošlete vojakov,“ zopakoval s dôvetkom, že to bude predlžovať vojnu a budú zomierať „deti aj ženy“.

(rtvs)

Minúta  |  

Šimečka by ako premiér neblokoval použitie ruských aktív pre Ukrajinu

Michal Šimečka (PS) v relácii O 5 minút 12 na STVR uviedol, že v otázke využitia zmrazených ruských aktív by sa ako potenciálny predseda vlády snažil nájsť konsenzus s ostatnými európskymi štátmi. Zdôraznil, že Európska komisia zatiaľ neurčila, ako bude vyzerať výsledný návrh.

Ak by Belgicko, kde sa nachádza väčšina týchto aktív, súhlasilo s ich využitím na vojenskú pomoc, Šimečka by ako slovenský premiér takéto rozhodnutie podporil. Považuje za prirodzené, že Rusko by malo Ukrajine vyplatiť povojnové reparácie, z ktorých plánuje potom eurokomisia splatiť pôžičku z aktív.

Robert Kaliňák (Smer) oponoval, že pri takomto využití aktív by za pôžičku Ukrajine ručili členské štáty, čo vláda Roberta Fica odmieta. „Bude to mať nedozerné následky na ekonomiku, lebo veľa štátov tu má svoje aktíva. Mohli by sme prísť o výnosy a dostať sa do veľkej krízy,“ naznačil minister obrany.

Kaliňák sa domnieva, že nie je vôbec isté, že Rusi vyplatia Ukrajine reparácie, takže Európa podľa neho nemusí dostať naspäť peniaze požičané zo zmrazeného ruského majetku. Slovensko by v takom prípade muselo zaplatiť okolo 1,4 miliardy eur. „Z pohľadu HDP sme na popredných miestach pomoci Ukrajine a vzhľadom na ekonomickú situáciu sa musíme starať o našich občanov,“ povedal minister.

Šéf obrany doplnil, že Ukrajina by nemusela čeliť súčasnej zlej vojenskej a ekonomickej situácii, keby na jar 2022 podpísala mierovú zmluvu dohodnutú v Istanbule, od ktorej ju odhovoril britský premiér Boris Johnson.

(stvr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.