Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sulík aj Cigániková dementujú údajný prestup do Sme rodina

Poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) odmietla tvrdenia Zoroslava Kollára, podľa ktorých má spolu s Richardom Sulíkom prestúpiť do hnutia Sme rodina s cieľom opäť vládnuť s Igorom Matovičom.

Označila ich za úplnú hlúposť s dôvetkom, že „keď sa niečo píše na internete“, ešte to neznamená, že je to pravda. Pripomenula, že ona aj Sulík patrili medzi najtvrdších a verejných kritikov Matoviča počas jeho vládnutia, vrátane pandémie a covidových opatrení.

Tvrdí, že práve oni sa zaslúžili o jeho politický koniec. Zoroslava Kollára označila za právoplatne odsúdeného za korupciu a vytkla mu, že „nemá program ani výsledky, len útoky a klamstvá“.

Podľa Cigánikovej ide o ďalší príklad agresívneho konšpirátora v politike. Richard Sulík sa k téme pridal ironickou poznámkou, že Kollárova strana „Právo na pravdu“ by sa pokojne mohla volať „Jedno klamstvo za druhým“.

(mja)

Minúta  |  

Berlín hostí rozhovory o mieri, rokovania pokračujú aj v pondelok

V Berlíne sa v nedeľu uskutočnilo päťhodinové rokovanie ukrajinskej a americkej delegácie o návrhu mierového plánu na ukončenie vojny na Ukrajine, ktorý podporujú Spojené štáty.

Na rokovania, ktoré privítal nemecký kancelár Friedrich Merz, dorazili ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, hlavný vyjednávač Rustem Umerov, americký vyslanec Steve Witkoff a poradca Jared Kushner.

Podľa ukrajinského poradcu Dmytra Lytvyna rokovania skončili s dohodou pokračovať v pondelok. Závery z diskusií má komentovať samotný Zelenskyj po ich ukončení.

Obe strany momentálne posudzujú návrhy dohôd, ktoré by mohli viesť k ukončeniu vojenského konfliktu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Mimovládky žiadajú Pellegriniho, aby nepodpísal novelu Trestného zákona

Viaceré mimovládne organizácie vyzývajú prezidenta Petra Pellegriniho, aby nepodpísal novelu Trestného zákona schválenú parlamentom.

Zároveň žiadajú, aby ju predložil Ústavnému súdu na preskúmanie. Podľa iniciatívy Mestá za demokraciu a ďalších signatárov, vrátane Transparency International Slovensko či Nadácie Zastavme korupciu, zmeny ohrozujú rovnosť pred zákonom a právny štát.

Organizácie kritizujú spôsob, akým bola novela prijatá – bez odbornej a verejnej diskusie a v skrátenom legislatívnom konaní.

Obávajú sa, že zmeny poslúžia najmä mocným a obvineným osobám, a nie spravodlivosti. Výhrady sa týkajú aj úpravy inštitútu kajúcnikov, ktorých postavenie novela mení.

(tasr, mja)

Minúta  |  

V Sýrii zadržali podozrivých po útoku na amerických vojakov

Sýrske úrady zadržali päť osôb podozrivých z napojenia na útok, pri ktorom v meste Palmýra zastrelili dvoch vojakov americkej armády a civilného tlmočníka.

Útočníka následne zastrelili, bol členom sýrskej bezpečnostnej služby a mal sympatizovať s Islamským štátom. Incident nastal len mesiac po tom, čo Sýria podpísala politickú dohodu o spolupráci s koalíciou vedenou USA.

Operácia, počas ktorej zadržali podozrivé osoby, prebehla v spolupráci s generálnou rozviedkou a koaličnými silami. Zranení boli aj traja americkí a dvaja sýrski vojaci.

Útočníka pred útokom vyhodnotili ako potenciálneho extrémistu, no rozhodnutie o jeho ďalšom pôsobení sa odkladalo. Súčasná sýrska vláda, zložená z bývalých povstalcov, sa aktívne zapája do boja proti Islamskému štátu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rád Lenina pre Orbána? Poľský a maďarský minister sa pochytili

Vyjadrenia Viktora Orbána k zmrazeniu ruských aktív na neurčito zo strany EÚ vyvolali ostrú diplomatickú prestrelku. Maďarský premiér označil rozhodnutie Únie za „znásilnenie európskeho práva“ a „vyhlásenie vojny“. Kritizoval, že Maďarsko pri rozhodovaní obišli, lebo sa hlasovalo len kvalifikovanou väčšinou, informuje Ukrajinska Pravda.

Požiadavku na ďalších 135 miliárd eur od členských štátov považuje za snahu financovať konflikt. Po jeho statuse reagoval poľský minister zahraničia Radosław Sikorski ironicky odkazom na najvyššie sovietske vyznamenanie: „Viktor si zaslúžil Rád Lenina.“

Maďarský šéf diplomacie Péter Szijjártó odpovedal, že sa nedajú zatiahnuť do vojny medzi Ruskom a Európou. Sikorski opätoval, že „pokiaľ Rusko znovu nezaútočí, vojna nebude – ale rozumieme, že tentokrát by ste boli na jej strane“.

Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha Orbána nazval „najcennejším zmrazeným ruským aktívom v Európe“. EÚ medzičasom 12. decembra schválila zmrazenie ruských aktív na neurčito.

(mja)

Minúta  |  

Rusko zakázalo Deutsche Welle, stanicu označilo za nežiaducu organizáciu

Ruské úrady vyhlásili nemeckú spravodajskú stanicu Deutsche Welle (DW) za „nežiaducu organizáciu“, čím jej de facto zakázali pôsobenie na území Ruska. Generálna prokuratúra obvinila DW z vedenia „nepriateľskej protiruskej propagandy“.

Generálna riaditeľka DW Barbara Massingová označila krok Moskvy za útok na slobodu tlače a dôkaz strachu z nezávislých informácií. Upozornila, že opatrenie ohrozí predovšetkým ruských zamestnancov stanice, keďže za spoluprácu s „nežiaducou organizáciou“ hrozia v Rusku tresty.

DW však plánuje pokračovať v poskytovaní nezávislého spravodajstva, najmä o ruskej vojne na Ukrajine. Stanica čelí tlaku ruských úradov už od roku 2022, keď jej zrušili akreditáciu, zablokovali web a zaradili ju medzi „zahraničných agentov“.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.