Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská centrálna banka žiada od Euroclearu 230 miliárd dolárov

Ruská centrálna banka podala žalobu, v ktorej žiada náhradu škody vo výške približne 229 miliárd dolárov od belgického depozitára cenných papierov Euroclear. V pondelok o tom informoval súd v Moskve.

Euroclear spravuje väčšinu ruských aktív, ktoré Európska únia zmrazila po tom, ako Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu. Žaloba je reakciou Moskvy na plány EÚ využiť zmrazené ruské prostriedky na finančnú podporu Ukrajiny.

Moskovský súd je podľa očakávaní pripravený rozhodnúť v prospech ruskej centrálnej banky v zrýchlenom konaní, čo by jej následne umožnilo usilovať sa o vymáhanie rozhodnutia aj v zahraničných jurisdikciách.

Vlády členských štátov EÚ sa 12. decembra dohodli na časovo neobmedzenom zmrazení aktív ruskej centrálnej banky v Európe, čím odstránili jednu z hlavných prekážok ich možného využitia na pomoc Ukrajine pri obrane proti ruskej agresii.

Ruská centrálna banka v ten istý deň označila plánované použitie jej aktív za nelegálne a vyhlásila, že si vyhradzuje právo využiť všetky dostupné prostriedky na ochranu svojich záujmov.

(reuters, est)

Minúta  |  

Brusel cúva, zákaz spaľovákov v roku 2035 sa má zjemniť

Európska komisia má v utorok predstaviť návrh, ktorým ustúpi od zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035, prípadne ho odloží alebo výrazne zjemní.

Podľa viacerých zdrojov zvažuje buď posun o päť rokov, alebo otvorený priestor pre spaľovacie motory aj po tomto dátume, čo by znamenalo najväčšie oslabenie „zelenej agendy EÚ“ za posledných päť rokov.​

Na zmenu tlačia najmä Nemecko, Taliansko, Slovensko a tradiční výrobcovia áut, ako Volkswagen či Stellantis, ktorí zápasia s drahým prechodom na elektromobilitu a konkurenciou lacných čínskych modelov.

Automobilky však chcú naďalej predávať modely so spaľovacími motormi popri plug-in hybridoch a elektromobiloch s predĺženým dojazdom, ktoré by využívali „CO₂-neutrálne“ palivá – vrátane biopalív vyrábaných z poľnohospodárskych zvyškov a odpadu, ako je napríklad použitý kuchynský olej.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v októbri uviedla, že je otvorená využívaniu e-palív a „pokročilých biopalív“.

Komisia má zároveň navrhnúť aj nové pravidlá pre firemné flotily, vytvoriť výhodnejšiu kategóriu malých elektromobilov a upraviť emisné ciele po roku 2030.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Donbas nebude konečným cieľom Putina, tvrdí Kallasová

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová v pondelok uviedla, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nebude stačiť prevzatie kontroly nad regiónom Donbas, ktorý tvoria Donecká a Luhanská oblasť.

„Musíme si uvedomiť, že ak získa Donbas, pevnosť padne a následne sa určite pokúsi ovládnuť celú Ukrajinu,“ povedala Kallasová novinárom.

„Ak padne Ukrajina, ohrozené budú aj ďalšie regióny,“ dodala.

Postavenie Donbasu sa stalo jedným z hlavných sporných bodov v rokovaniach o mierovom urovnaní vojny na Ukrajine. Napadnutý štát sa odmieta vzdať územia a argumentuje aj tým, že podľa ústavy nesmie odovzdať nedobyté územie bez referenda.

Rusku chýba dobyť zhruba tretinu Doneckej oblasti a Putin avizuje, že ak sa Ukrajina územia nevzdá dohodou, Rusko ho získa vojensky.

(reuters, est)

Minúta  |  

V parlamente aktuálne pôsobí osem nezaradených poslancov

Od začiatku aktuálneho volebného obdobia na jeseň 2023 došlo v parlamente k viacerým presunom poslancov. Piati nezaradení poslanci prišli do parlamentu na kandidátke koaličných strán, traja zákonodarcovia odišli z opozičného klubu.

Ján Ferenčák oznámil odchod z poslaneckého klubu Hlasu, lebo ho parlament na návrh strany odvolal z čela výboru pre európske záležitosti.

Poslanci Ivan Ševčík a Pavel Ľupták vlani na jeseň odišli spolu so súčasným ministrom cestovného ruchu a športu Rudolfom Huliakom z koaličného klubu SNS. Pôsobia v mimoparlamentnej strane Národná koalícia, ktorej Huliak predsedá.

Nezaradeným poslancom je aj Roman Malatinec, ktorý vo februári odišiel z koaličného klubu Hlasu. Odôvodňoval to tým, že nemal adekvátny priestor na svoju snahu o podporu kultúry a rozvoja regiónov. Pridal sa k Národnej koalícii.

Ako nezaradený v parlamente vystupuje aj Miroslav Radačovský. Ten v posledných parlamentných voľbách kandidoval za SNS. Poslanecký sľub zložil v marci 2025, mandátu sa ujal po tom, ako sa Huliak stal ministrom.

Ďalšími nezaradenými poslancami sú Ľubomír Galko, Rastislav Krátky a Richard Vašečka, ktorí boli v opozičnom klube Slovensko, Za ľudí, KÚ, ktorý má už dnes názov Slovensko – Za ľudí. Galko klub opustil v septembri 2024. Pôsobí v mimoparlamentnej strane Demokrati.

Krátkeho z klubu vylúčili na jeseň tohto roka po tom, ako podporil vládnu novelu Ústavy SR. Vašečka opustil klub takisto po hlasovaní o novele ústavy. Jeho podpora úpravy bola vopred známa, no nesúhlasil s postupom Hnutia Slovensko pri vylúčení Krátkeho.

(tasr, est)

Minúta  |  

Hongkong: Odsúdili mediálneho magnáta Jimmyho Laia

Hongkonský najvyšší súd uznal prodemokratického aktivistu a mediálneho magnáta Jimmyho Laia za vinného z dvoch prípadov sprisahania s cudzou mocou a z jedného prípadu sprisahania na šírení poburujúceho materiálu.

Sedemdesiatosemročný zakladateľ už zrušeného denníka Apple Daily tak čelí hrozbe doživotného trestu, pričom vo väzbe strávil už päť rokov.​

Proces, ktorý sa začal v decembri 2023, sa stal symbolom zmeny právneho prostredia po protestoch v roku 2019.

Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a viaceré ľudskoprávne organizácie označujú proces s Laiom za politicky motivovaný a vyzývajú na jeho okamžité prepustenie. Čínske a hongkonské úrady však tvrdia, že zákon uplatňujú rovnako na všetkých.​

Pred vyhlásením verdiktu stáli pred budovou súdu dlhé rady ľudí, polícia priestor monitorovala. Predbežné pojednávanie o treste je naplánované na 12. januára. Až potom sa rozhodne, či sa Lai odvolá.

V rovnakom období sa posledná významná opozičná strana v meste – hongkonská Demokratická strana – rozhodla pre svoje rozpustenie. Zdôvodňuje to tlak​om zo strany čínskej vlády.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Austrálsky premiér plánuje sprísniť kontrolu držby zbraní

Streľba počas židovskej slávnosti na pláži Bondi Beach v Austrálii, pri ktorej zomrelo 16 ľudí, otvorila otázku, či doterajší systém kontroly zbraní v krajine ešte zodpovedá súčasným rizikám.

Premiér Anthony Albanese už avizoval, že jeho vládny kabinet sa bude zaoberať obmedzením počtu zbraní na jednu licenciu aj skrátením platnosti, keďže podľa neho sa životná situácia aj názory držiteľov zbraní môžu časom výrazne meniť.​

Austrália po masakre v Port Arthure v roku 1996 rýchlo sprísnila zbraňovú legislatívu a odvtedy patrí medzi krajiny s najnižšou mierou vrážd spáchaných strelnou zbraňou.

Počet legálne držaných zbraní však dlhodobo rastie a podľa odhadov Australia Institute už prekročil štyri milióny, čo je viac než pred reformou z konca deväťdesiatych rokov. ​

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.