Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parížsky Louvre zatvorili pre štrajk zamestnancov

Parížske múzeum Louvre zostane v pondelok zatvorené po tom, ako jeho zamestnanci hlasovali za štrajk pre spory o mzdy a pracovné podmienky. Opatrenie ovplyvnilo tisíce návštevníkov najnavštevovanejšieho múzea na svete, ktoré denne privíta približne 30-tisíc ľudí.

Štrajk podporilo okolo 400 zamestnancov. Podľa odborových zástupcov sa pracovné podmienky v múzeu dlhodobo zhoršujú a personálne obsadenie je nedostatočné najmä v oblasti bezpečnosti a služieb pre návštevníkov.

Zamestnanci podľa nich čelia rastúcej pracovnej záťaži a nejasným či protichodným pokynom, ktoré im sťažujú výkon práce.

Louvre oznámil uzavretie múzea prostredníctvom svojej webovej stránky s odvolaním sa na prebiehajúce verejné štrajky. Odbory zároveň žiadajú prijatie ďalších stálych zamestnancov a zlepšenie pracovných podmienok.

Štrajk prichádza v citlivom období pre múzeum, ktoré sa stále vyrovnáva s októbrovou krádežou šperkov a s nedávnymi technickými problémami vrátane úniku vody, ktorý poškodil staroveké knihy.

Zamestnanci a odbory nesúhlasia ani s plánovaným 45-percentným zvýšením cien vstupeniek pre návštevníkov z krajín mimo Európskej únie od polovice januára, ktoré má pomôcť financovať rekonštrukciu múzea.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Čína chce od roku 2026 úplne zrušiť doplatky za pôrod​

Čína od budúceho roka zavedie systém, podľa ktorého pri štandardnom pôrode nebudú platiť žiadne priame náklady z vlastného vrecka.

Národná správa zdravotného poistenia oznámila, že do roku 2026 chce dosiahnuť plné uhrádzanie všetkých výdavkov súvisiacich s pôrodom, tak aby štandardný pôrod spadal medzi zákroky „bez doplatku“.

Peking tým reaguje na prudko sa zhoršujúcu demografickú situáciu. Populácia krajiny prvýkrát po desaťročiach klesla v roku 2022. Pokles pokračoval aj v ďalších rokoch, pričom dlhodobo nízka pôrodnosť, starnúce obyvateľstvo a zmenšujúca sa pracovná sila zvyšujú tlak na už zadlžené miestne samosprávy.

K poklesu pôrodnosti prispeli desaťročia platná politika jedného dieťaťa, rýchla urbanizácia, vysoké náklady na bývanie, starostlivosť a vzdelávanie, ale aj neistota na pracovnom trhu.​

Niekoľko provincií už zaviedlo takmer bezplatný pôrod v rámci nemocničnej starostlivosti. V celonárodnom meradle chce vláda rozšíriť aj podporu pre rodiny s deťmi – od dotácií na starostlivosť až po bezplatné predprimárne vzdelávanie – a nadviazať tak na predchádzajúce opatrenia, medzi ktoré patrilo predĺženie materskej dovolenky, daňové úľavy a príspevky na bývanie.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Ruská centrálna banka žiada od Euroclearu 230 miliárd dolárov

Ruská centrálna banka podala žalobu, v ktorej žiada náhradu škody vo výške približne 229 miliárd dolárov od belgického depozitára cenných papierov Euroclear. V pondelok o tom informoval súd v Moskve.

Euroclear spravuje väčšinu ruských aktív, ktoré Európska únia zmrazila po tom, ako Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu. Žaloba je reakciou Moskvy na plány EÚ využiť zmrazené ruské prostriedky na finančnú podporu Ukrajiny.

Moskovský súd je podľa očakávaní pripravený rozhodnúť v prospech ruskej centrálnej banky v zrýchlenom konaní, čo by jej následne umožnilo usilovať sa o vymáhanie rozhodnutia aj v zahraničných jurisdikciách.

Vlády členských štátov EÚ sa 12. decembra dohodli na časovo neobmedzenom zmrazení aktív ruskej centrálnej banky v Európe, čím odstránili jednu z hlavných prekážok ich možného využitia na pomoc Ukrajine pri obrane proti ruskej agresii.

Ruská centrálna banka v ten istý deň označila plánované použitie jej aktív za nelegálne a vyhlásila, že si vyhradzuje právo využiť všetky dostupné prostriedky na ochranu svojich záujmov.

(reuters, est)

Minúta  |  

Brusel cúva, zákaz spaľovákov v roku 2035 sa má zjemniť

Európska komisia má v utorok predstaviť návrh, ktorým ustúpi od zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035, prípadne ho odloží alebo výrazne zjemní.

Podľa viacerých zdrojov zvažuje buď posun o päť rokov, alebo otvorený priestor pre spaľovacie motory aj po tomto dátume, čo by znamenalo najväčšie oslabenie „zelenej agendy EÚ“ za posledných päť rokov.​

Na zmenu tlačia najmä Nemecko, Taliansko, Slovensko a tradiční výrobcovia áut, ako Volkswagen či Stellantis, ktorí zápasia s drahým prechodom na elektromobilitu a konkurenciou lacných čínskych modelov.

Automobilky však chcú naďalej predávať modely so spaľovacími motormi popri plug-in hybridoch a elektromobiloch s predĺženým dojazdom, ktoré by využívali „CO₂-neutrálne“ palivá – vrátane biopalív vyrábaných z poľnohospodárskych zvyškov a odpadu, ako je napríklad použitý kuchynský olej.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v októbri uviedla, že je otvorená využívaniu e-palív a „pokročilých biopalív“.

Komisia má zároveň navrhnúť aj nové pravidlá pre firemné flotily, vytvoriť výhodnejšiu kategóriu malých elektromobilov a upraviť emisné ciele po roku 2030.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Donbas nebude konečným cieľom Putina, tvrdí Kallasová

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová v pondelok uviedla, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nebude stačiť prevzatie kontroly nad regiónom Donbas, ktorý tvoria Donecká a Luhanská oblasť.

„Musíme si uvedomiť, že ak získa Donbas, pevnosť padne a následne sa určite pokúsi ovládnuť celú Ukrajinu,“ povedala Kallasová novinárom.

„Ak padne Ukrajina, ohrozené budú aj ďalšie regióny,“ dodala.

Postavenie Donbasu sa stalo jedným z hlavných sporných bodov v rokovaniach o mierovom urovnaní vojny na Ukrajine. Napadnutý štát sa odmieta vzdať územia a argumentuje aj tým, že podľa ústavy nesmie odovzdať nedobyté územie bez referenda.

Rusku chýba dobyť zhruba tretinu Doneckej oblasti a Putin avizuje, že ak sa Ukrajina územia nevzdá dohodou, Rusko ho získa vojensky.

(reuters, est)

Minúta  |  

V parlamente aktuálne pôsobí osem nezaradených poslancov

Od začiatku aktuálneho volebného obdobia na jeseň 2023 došlo v parlamente k viacerým presunom poslancov. Piati nezaradení poslanci prišli do parlamentu na kandidátke koaličných strán, traja zákonodarcovia odišli z opozičného klubu.

Ján Ferenčák oznámil odchod z poslaneckého klubu Hlasu, lebo ho parlament na návrh strany odvolal z čela výboru pre európske záležitosti.

Poslanci Ivan Ševčík a Pavel Ľupták vlani na jeseň odišli spolu so súčasným ministrom cestovného ruchu a športu Rudolfom Huliakom z koaličného klubu SNS. Pôsobia v mimoparlamentnej strane Národná koalícia, ktorej Huliak predsedá.

Nezaradeným poslancom je aj Roman Malatinec, ktorý vo februári odišiel z koaličného klubu Hlasu. Odôvodňoval to tým, že nemal adekvátny priestor na svoju snahu o podporu kultúry a rozvoja regiónov. Pridal sa k Národnej koalícii.

Ako nezaradený v parlamente vystupuje aj Miroslav Radačovský. Ten v posledných parlamentných voľbách kandidoval za SNS. Poslanecký sľub zložil v marci 2025, mandátu sa ujal po tom, ako sa Huliak stal ministrom.

Ďalšími nezaradenými poslancami sú Ľubomír Galko, Rastislav Krátky a Richard Vašečka, ktorí boli v opozičnom klube Slovensko, Za ľudí, KÚ, ktorý má už dnes názov Slovensko – Za ľudí. Galko klub opustil v septembri 2024. Pôsobí v mimoparlamentnej strane Demokrati.

Krátkeho z klubu vylúčili na jeseň tohto roka po tom, ako podporil vládnu novelu Ústavy SR. Vašečka opustil klub takisto po hlasovaní o novele ústavy. Jeho podpora úpravy bola vopred známa, no nesúhlasil s postupom Hnutia Slovensko pri vylúčení Krátkeho.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.